Karcinofóbia
MK už dlho sledujem, čítam Vaše príspevky, no až dnes som sa rozhodla zaregistrovať a skúsiť si pomôcť možno aj vďaka vám. Mám panický strach z rakoviny a ničí ma to. Prvýkrát sa to u mňa objavilo, keď som mala 19 rokov, vtedy som sa z toho pomerne dobre dostala, no a teraz je to zase späť. Mám prácu, čo ma baví, dokončujeme stavbu domčeka, úžasného manžela, krásneho, zdravého 6 ročného syna, ktorý teraz nastupuje do prvej a tento obrovský strach. Prejavuje sa to u mňa tak, že po maličkom nejakom príznaku si vytvorím v hlave najhorší možný scenár rakovinového ochorenia, ktoré to môže spôsobiť, samozrejme hneď hľadám, čítam, tak potom zistím aj iné príznaky, ktoré sa ako napotvoru samozrejme u mňa začnú prejavovať a už sa v tom utápam. Po 10 rokoch prežívam túto nočnú moru opäť, len s tým rozdielom, že mám prácu a rodinu, ktorá ma potrebuje a ja to nechcem zničiť kvôli takémuto strachu. Nevládzem už. Psychológa som zatiaľ neskúsila, lebo nepomohol ani vtedy. Musím sa y toho dostať, chcem proti tomu strachu bojovať. Nemáte podobnú skúsenosť priamo u vás, či u niekoho z vášho okolia? Odkiaľ začať, aby som to prekonala?
@trish31- Cauko,ja ked nespím v noci,tak na druhý den vraciam,točí sa mi hlava,trasiem sa ako trasoritka,ruky nevládzu,nohy nevládzu. No,nechutí mi jesť. Do toho,ty píšeš,že si dala výpoved,no to by ma dorazilo. Vieš,ja som teraz premudrelá,ale ver tomu,že keby som sa cítila zle,ako ty,tak hned ma napadá to,čo Teba-rakovina. Ja napríklad každý den riešim,že aký bude malý,ked príde zo školky,sledujem ho ako posadnutá. Na mne riešim zase hrčku pod pazuchou,je makká,skor uzlina,ale aj tak si vidím cicek odrezaný, No,a ako píša Lucia 20,tak ja som robila kedysi toto: Chcela som byť perfektná vo všetkom.postava,domácnosť,dieťa,manžel,nákupy a neviem čo ešte. Lenže ja som to chcela na 100 percent a kolkokrát až do vysilenia,ako rajbnutá,pritom som nežila život. Tak mám 27 rokov a len lamentujem,že je všetko nahovno,prepáčte za výraz, Ale som nerva,kus nerváka a to robí divy,ako únava,vysilenie a Trish31 naše príznaky, Príd na kávu,vyplačeme sa navzájom.
@vojtusovamartina asi potrebujem uplne vypnut
Ano,ale niekde v cudzom prostredí,hlavne medzi ludmi. Najhoršie je,ked si sama a dumeš a dumeš a dumeš. A hľadáš a googliš, No,ale aspon viem,že nie som iba ja sama taká ako si ty.
@trish31 myslím si, že nie si sama so svojim trápením...tiež by som skúsila návštevu psychiatra, keď by už inak nešlo...
Mňa tiež pri kde čom napadli nie veľmi pekné scenáre, ale nie až tak, ako teba...až kým mi raz ten nádor naozaj nenašli...a netvárili sa optimisticky, padli otázky, koľko mám rokov, či mám deti...no nič príjemné...našťastie po operácii sa ukázal ako nezhubný..,.ale priznám sa, že sa trochu viac pozorujem, ako predtým a za každým pichnutím predsa len sa vynorí červík pochybnosti.. 😀 😀
Otázka je, či ťa desí samotná choroba...alebo smrteľnosť súvisiaca s touto chorobou. hm? Lebo strach zo smrti má každý, len každý sa s tým vyrovnáva inak.
Nepomohlo by ti stretnúť sa s takým prostredím? Vidieť, že nie každá rakovina musí byť smrteľná? že to nie je len čierna - biela, život a smrť, ale aj kopec odtienikov medzi tým?
@vojtusovamartina
@lucia20 no baby ja mam chripku alebo co jak vysitu.Tecie mi z nosa,zle mi je,teplota a boli ma cele telo-klby,svaly,nohy,ruky,sija,chrbat
Krasa
tak ja som mala tiez take stavy pred par rokmi. ochorel mi na rakovinu (vtedy este) priatel. chvilu som sa drzala, tvarila som sa ako hrdinka a potom to zacalo. viete, on nikdy nebyval chory, nikdy mu nic nebolo, uplne zdravy clovek a zrazu bum... no a mna potom napadlo, ze ked on, zdravy ochorel, tak ja, ktora som mala ovela viac zdravotnych problemov, musim mat tu rakovinu uz vsade.
tiez som si sledovala priznaky, pozerala na nete a nakoniec som sa utrvrdila v tom, ze rakovinu urcite mam. obehala som doktorov a nic vazne nenasli. potom som prestala spavat, stale som na to myslela. asi po tretej noci, co som nespala vobec, som to pochopila, ze to je v mojej hlave. brala som lieky asi pol roka. upravilo sa to.
teraz este stale mavam take neprijemne stavy, ze ked si na rakovinu spomeniem, tak sa mi vleje krv do hlavy. ale je to ojedinele, zatial som to zvladla. mne je hlavne zle z toho, ze by sa to muzovi mohlo vratit. a to si myslim, ze by som skoncila na liekoch znova ☹
@janiska111 ahoj. Neviem či ti moj príspevok pomôže... Možno ho ani nevezmes vážne, ale za pokus stojí. K rakovine sa treba postaviť ako ku každej inej chorobe. Nie je ničím výnimočná. To, že ju klasická medicína nevie (nechce?) liečiť, je kapitola sama o sebe. Spustacom rakoviny je v prvom rade nespravna zivotosprava a stres (preto kvôli nej urcite nestresuj) ... Skús si prečítať toto http://www.anticancer.ponuky.info/index.php?opt... (tu na koni je jedna baba, ktorej otec sa lieči zo 4. Stadia rakoviny prostaty - veľmi úspešne) ... a toto http://rakovina.nazory.eu/nova-germanska-medicina ...
Moj otec prave prechádza rôznymi vysetreniami na onko, v pondelok sa dozvieme verdikt... Verím že to bude ok...
@trish31 hmm...je to zvláštne, ako sme každý iný, mňa zase desila tá smrť, všetko okolo sa mi zdalo menej problémové 😅
Chce to ohromne pevnú vôľu, aby som nemyslela na blbosti, aby som si nevšímala každé pichnutie, aby som sa pri každom prehltnutí nepozerala do zrkadla a nehľadala zase hrče... Niekedy sa mi darí viac, inokedy menej, občas je to úplná katastrofa.. 😀 keď mi to oznámili prvý krát,ešte sa nevedelo čo , kde, z čoho... začalo sa mi zle zrazu dýchať, akoby som sa nedokázala naplno nadýchnuť, okamžite som si myslela, že je to rakovina pľúc... 😅 potom som na nete našla, že pomáha dýchať do sáčku a prešlo to, aj keď som pri tom si pripadala ako idiot.. 😀
Ak ma zrazu prepadne taký zvieravý strach..že čo ak...musím nasilu sa zaoberať niečim iným...cez deň s malou to ide samo...večer a v noci je to horšie..v duchu si opakujem nemysli na to, nemysli, nemysli, mánm v mobile stiahnuté knižky, začnem čítať...
@trish31
Ahoj, aj ja som si už mnohokrát nahovárala rôzne choroby (dokonca horšie ako je rakovina, lebo z rakoviny sa človek môže vyliečiť, ale sú diagnozy, kde nie je ani tá nádej)... a tiež ma najviac desili scenáre typu - imobilná, smrteľne chorá, utrápené, apatická, odrezaná od života, odpísaná spoločnosťou, s pocitom obrovskej nespravodlivosti a bezmocnosti... brrrr
Ale uvedomila som si, že najhoršie pocity človek zažíva z neistoty, ktorú si sám vyvoláva, nie zo samotnej choroby.... Som presvedčená, že ak by mi nejakú diagnozu niekedy potvrdili, tak áno, najprv by som psychicky spadla až na samé dno, ale potom by som sa musela situácii postaviť čelom... ľudská psychika je podľa mňa v takýchto chvíľach nastavená na boj o život... zvlášť, ak už je nepriateľ (=choroba) pomenovaný...
Myslím si tiež, že točenie hlavy je dôsledkom úzkosti, ktorú v týchto týždňoch prežívaš... Úzkosť totiž dokáže vyvolať ešte oveľa výraznejšie fyzické prejavy ako len točenie hlavy - problém s dýchaním, bolesti na hrudi, trpnutie končatín, pocit ťažkých nôh, tiky na tvári, zášklby svalstva, bolesti hlavy, pocity na omdlenie... proste psychika je možná čarodejnica a dôkazom, že Ti Tvoje stavy spôsobuje práve ona, by bolo, ak by si nabehla na antidepresíva a zrazu by točenie prestalo... samozrejme, najlepšie by bolo, keby si vedela poradiť bez liekov - autotréningom... Byť Tebou, znova by som vyhľadala psychologa alebo psychiatra... veľa síl a trpezlivosti v boji s touto úzkosťou želám... určite je spôsob, aby si sa zo života znova tešila tak ako predtým, len budeš musieť na sebe tvrdo zamakať... ale život za to stojí 😉
@trish31-ahoj,no ak na Teba niečo lezie,tak len a len zt ej odpornej psychiky,preto si sa cítila tak zle. Vieš,máš vyčerpaný organizmus. Mne sa toto vždy stane,ked prežívam ťažké obdoie,prepínam svoje sily,potom ma to vždy zmôže na také niečo ako chrípka. No,ale samozrejme,že mne hned napadne niečo najhoršie,nie chrípka. Aj ja som si myslela,že pojdem k psychologovi,ale nie. Možno,Tebe pomože,neviem,ale podľa čoho,čo píšeš,si ako ja.
@vojtusovamartina ano ano vsimla som si ze sme rovnake 😀
@trish31-Vieš sipredstaviť,žeby si bola bez práce ako ja? Tie naše problémy by boli horšie,ja som na tom tak,Manžel odíde do práce,malý do školky a ja ostávam sama doma s mojimi rakovinami a googlom. ☹
@vojtusovamartina to by som sa naozaj asi zblaznila...to by som nevydrzala
Ahojte, ja mam vcelku podobny problem, za vsetkym vidim rakovinu. Zacalo to pred necelym rokom, ked som bol doma PN s nejakym zapalom v uchu na co som bral ATB. A jedneho dna som si nahmatal na krku niekde pri klucnej kosti hrcku. Odvtedy presiel skoro rok, hrcka tam raz je, raz neni, obycajna uzlina, Bol som na vsemoznych vysetreniach, hlavne ORL niekolkokrat, casto aj opravnene, lebo bol nejaky objektivny nalez (zapalene sliznice a podobne) a vzdy som sa nachvilu ukludnil. Potom som si nasiel na tele nieco ine; inymi slovami vzdy ked sa nieco vyriesi, tak nieco nove pride...bol som aj u psychiatra, ale len raz...pocuval ma, zapisoval si, dal nejake tabletky, ale nepomohlo...a nechce sa mi k nemu ist. Bol som aj na Sono krku, lebo ozaj tam mam take hrcky - vraj stukovatele uzliny. Kedze som fajciar, tak moj strach z rakoviny plynie hlavne z toho ze fajcim. Preto si myslim, ze najlepsie by bolo skoncit s fajcenim, lenze to neni take easy...
Vsetci mi hovoria ze sa prilis sledujem, atd atd...su nejake opravenene veci, teda myslim tym bolesti a pod...napriklad uz asi 3 mesiace mam problemy s lavym uchom, stale mi v nom zalahava, praska, pocitujem tlak a tak podobne. Nakoniec som bol na CT spankovych kosti a ustia eustachovej trubice, vsetko OK, Audiometria teiz perfekt, ziadny nalez..Tak to bude asi z krcnej chrbtice....mam aj nejake krvne testy a vraj su OK, trosky zvysena sedimentacia 16/26...lebo som mal absces na dlani.
Moj zaver je taky, ze to asi ozaj je vsetko o psychike, objektivne to moze byt aj z krcnej chrbtice a chrbtice samotnej...
Kazdopadne kvalita zivota klesa dost znacne, kedze ako t niektora z vas pisala na zaciatku, ze sa netesi na chatu, ktoru zorganizoval manzel...tento pocit poznam. Sme tesne pred nastahovanim do noveho domu a ja sa nejak vyrazne netesim :( Musim to nejak prekonat...ale taktiez v prvom rade prestat fajcit..
Drzte sa.
Ahojte všetci. Tak ja som nateraz z toho vonku 🙂 Šťastná ako blcha!!!!! A čo pomohlo??? Moja úžasná šéfka. Ale to teraz ozaj, nemyslím to ironicky. Nastúpili sme po prázdninách do roboty, dostala som týždeň na vytvorenie 12 plánov, previerok + ich opraviť. Do toho moj prvák, v škole brutálne šikovný, no doma úlohy ani za nič, tak nám to trvá donekonečna, kým sú hotové. No a z takéhoto tempa som zrazu po 2 dňoch zbadala, že veď sa mi už hlava netočí a vlastne mi je dobre. Nehovorím, že ma už absolutne nenapadne žiadna rakovinová kravina, ale aj to hneď prejde. Nutné je zamestnať svoju myseľ niečím iným, najlepšie niekomu niečo sľúbiť, alebo nejkaá povinnosť, aby sa z toho nedalo vyvliecť a sme nútení to urobiť. Potom na tie "hnusné myšlienky" neostáva čas a sme z toho kolotoča von.
PS: Ale aj tak najúžasnejši´í je ten pocit, keď to celé prejde, zrazu viete, že je všetko O.K a môžete si žiť ten svoj bežný život, ako dovtedy. A to , na čo sme predtým frflali, že nás otravuje, je nudné, stereotypné, hnevá nás... je zrazu úplne super. Aspoň u mňa to tak je. 😉
Držím palce všetkým, nech to prejde tak rýchlo, ako mne.
@vojtusovamartina Je to ťažké, od toho Googla preč, ale MUSÍŠ!!!!!!!!! Ak to inak nepôjde, daj vypojiť internet. A inak, je to dobrá kravina. Keď som mala stavy, že mám nádor na mozgu, tak som našla z lekárskych zdrojov ale úplne protichodné informácie. Dokonca od samotných lekárov v poradniach. Napr. jeden, že pri nádore na začiatku hlava nebolí, druhý, že je to prvotný príznak bolenie hlavy... alebo iné. Jeden, že bolí silno celá hlava, druhý že miesto v oblasti nádoru.... Takže v konečno dôsledku je google nanič! A mysli na to, keď tam budeš chcieť ísť nabudúce.
@trish31 Ako sa ti darí? Je to už lepšie?
janiska111-aj ja to poznám,ked neviem,čo skor,tak nemyslím na rakoviny a pič....No,su obdobia,ked mám plné ruky práce,ale aj tak na to myslím-raz hore,raz dole. Som ale rada,že sa objavila nejaká takáto diskusia,lebo som si myslela,že sa sama zbláznim,ale svojím zapríčinením.
@janiska111 ahoj...tak omentalne som OK ale...ALE.V decembri odchadzam na mesiac do Mexika a zacinam mat obavy co ak ma TAM chytia tieto moje stavy....
@janiska111 tie protichodné informácie- to ja dobre poznám. Ja som mala mať: nočné potenie, úbytok váhy, nechutenstvo, únavu. A nič z toho som nemala,len z čistajasna: rakovina. Takže googliť je dobrá blbosť.
@vojtusovamartina
@janiska111 baby ako sa vam dari?
@embeathome drzim palce 🙂
trish31-na pi,,,, Malý je chorý tak hnusne,že mi je z toho do revu, Mne sa opakuje všetko z minulého roku a to takto:
Presne takto minulý rok,ked sa končil september bol malý taký chorý,že až....Mal teploty10 dní,antibiotika
nezaberali,malý ich dokonca vyvracal....až kým sme sa nedostali do nemocnice.....Tam bolo peklo,sestričky svine,žiadna opatera,s malým som nemohla byť na izbe,dali ma až na koniec chodby,do izby ako v base. Pritom mu dávali iba antibiotiká a infuzie,nič viac...Tak som si povedala,že tam bol posledný krát,jemu ked brali tie harpie sestričky krv,tak tak neludsky,že malý prestal rozprávat. Tak a máme opať koniec septembra,malý začal soplíkami,v pohode ale včera plakal,že ho uško bolí,v noci horučka. Bola som ráno u lekára,povedal,že v uškách nič,na prieduškach nič,že viroza. Ja sa ale bojím a mám panický strach,lebo takto to bolo minulý rok,bola som s ním až 3 krát,kým mi dal antibiotiká a nakoniec nemocnica. Mne sa najhoršie pozerá,ked plače,nevládze,nič ho nebaví ☹
@trish31 ved o to prave ide. zamerat sa na seba. neboj sa, ja som tiez robila vela veci, do totalneho vycerpania. padala som na hubu, ale pre druhych som to rada urobila a potom som si povedala dost. tak ja padam na papulu, ostatni su vyrehotani, ja unavena, znicena. skus sa zamerat na seba a chvilu bud sebecka. pytaj sa otazky preco by som JA mala byt stale smutna, preco by som sa JA nemohla tesit zo zivota? preco mam byt JA unavena, preco mam JA robit veci ktore nechcem. zacnes sa mat viac rada, ked si zacnes vazit samu seba. a vidis, mojodhad tvojejsituacie bol nakoniec aj celkom pravdivy. ale viem to len preto, lebo som tym presla. a vyskusala som si to na sebe. nie preto, ze som normalny clovek.