Komplexná posttraumatická porucha

Som v pozícií, kedy moje telo vôbec nevie ako sa správať. Mám 22 rokov a po mojom tragikomickom živote plnom strát, drog, smrti, chudoby a neúspechu sa nejak neviem stotožniť s tým, že sa mám dobre. Nikdy ma nenapadlo, že sa to všetko obráti v môj prospech a myslím, že môj nervový systém sa s tým ani nikdy nestotožní. Cítim sa furt v pozore, mám neustále vtieravé myšlienky o detailnej smrti mojich milovaných, akoby som sa furt pripravovala na to zlé čo sa stane. Tak som naučená, nič dobré nevydrží, ten koho milujem zomrie, dôkazom je toho rodina, ktorú už nemám. Ale napriek tomu tam vždy boli ambície, chcela som viac ako žiť bez elektrtiny, prať si v rukách a počúvať o tom, že smrdím. A vždy som sa tam načahovala. Z dvoch sš ma vyhodili kvôli dochádzke a drogám. Známky som mala dobré, bavilo ma to ale existenčná kríza bola silnejšia. Na tretej sš sa mi konečne podarilo zmaturovať a ísť na vysokú školu, lebo to som vždy moc chcela. A tak dnes študujem externe a popritom pracujem ako opatrovateľka seniorov. Ale pred rokom som sa presťahovala za priateľom 400km ďaleko. Za ten čas sme si zobrali hypotéku, kúpili dom, ktorý teraz rekonštruujeme. A on sa tak snaží, po robote ide robiť na dom a je na mna strašne dobrý, to čo hovorí aj platí, môžem mu veriť. Proste mám všetko a aj tak sa cítim prázdna i keď niekedy sa zas cítim, že explódujem. Cítim sa nevďačná a bojím sa, že si zničím vzťah mojou rozbitou psychikou. Tak ako tu píšem sa rozprávam aj s ním, vo všetkom ma podporuje aj v terapii, na ktorú chodím. Ale zatiaľ mi to nepomáha. Pred pár rokmi mi diagnostikovali komplexnú postraumatickú poruchu a separačnú úzkosť, každé lúčenie je pre mňa ako posledné. Neviem čo mám robiť, chcem byť iba šťastná a nežiť v minulosti. Tak veľa som už spravila aby som od nej ušla ale furt ma dobieha, nevládzem. - Prosím Vás niekto kto si prežíva komplexnú postramatickú poruchu a vedeli by ste mi odporučiť odborníka, budem veľmi vďačná.- Bez pomoci som na to príliš krátka.