Liečba panických atakov bez liekov
Ahojte,
dajú sa liečiť panické ataky, resp. depersonalizacia a derealizacia aj inak ako liekmi?
Žijem normálny život, pracujem akurát kvôli atakom nemôžem jazdiť autobusom, lietadlom, neviem prejsť cez otvorené priestranstvá bez toho, aby som nedostala atak. Bežne sa mi nespúšťa, iba keď sa vystavím takýmto situáciám. Chodila som na terapie, nepomohlo.
Mávala som podobne problémy.Panicke ataky v robote ,v obchode,na verejnosti....bolo to premna peklo.Myslela som si že mam infarkt alebo čo .Busilo mi srdce ,celá som sa triasla,potila až kým som sa nedostala ľuďom z očí a cítila som akoby som už bola v bezpečí.Lieky ma akurát tak utlmili ale nepomohli vôbec .Až mi raz jedna lekárka povedala že to všetko nieje skutočne ale je to len v mojej hlave.Nikdy som sa nevedela držať nejakých rečí ale často som myslela na túto vetu a pomaličky ma to začalo prechádzať.Psychiatricke lieky niekomu pomáhajú pre mňa to bolo svinstvo a som rada že som sa toho zbavila
@prosimopomoc lieky a terapia.
Dá, musíš prísť v prvom rade na to, čo ich spúšťa. Ani ta samotná cesta či priestranstvo to nie, tam je za tým dôvod, prečo. Ak na to prídeš, čoho sa Tvoje telo bojí, vieš s tým pekne pracovať.
@enmery len neviem ako zistím, čo to spusta..na terapii sme to riešili, ale nezistili sme
Mávala som podobne problémy.Panicke ataky v robote ,v obchode,na verejnosti....bolo to premna peklo.Myslela som si že mam infarkt alebo čo .Busilo mi srdce ,celá som sa triasla,potila až kým som sa nedostala ľuďom z očí a cítila som akoby som už bola v bezpečí.Lieky ma akurát tak utlmili ale nepomohli vôbec .Až mi raz jedna lekárka povedala že to všetko nieje skutočne ale je to len v mojej hlave.Nikdy som sa nevedela držať nejakých rečí ale často som myslela na túto vetu a pomaličky ma to začalo prechádzať.Psychiatricke lieky niekomu pomáhajú pre mňa to bolo svinstvo a som rada že som sa toho zbavila
@anonym_9f01b1 veď ja viem, že sa mi nič nestane, pravdepodobne neumriem, ale keď to príde, je to hrozne, podlomia sa mi kolená a mám pocit, že odpadnem, hučí mi v hlave a motá sa mi hlava. Stačí vyjsť napr. z autobusu a v sekunde je atak preč
@prosimopomoc A ako to cele zacalo? Z nicoho nic si jedneho dna mala ataky, alebo tomu predchadzalo nejake tazsie obdobie, nejaka udalost? Mas to aj vo vlaku alebo len v autobuse a lietadle? Otvorene priestranstva znamena nejake velke namestie alebo aj hocijaka ulica vonku?
Nerada to hovorím, ale mne nepomohlo nič, až lieky. Tiež som ich nechcela a stále nie som stotožnená, ale nevedela som si inak pomôcť.
Bez nich vieš ísť cestou terapie, zmeny život. štýlu a pod ale je to na dlhú trať.
Ja som sa nastavila, že tie lieky sú pre mňa "most", ktorým odstránim najhoršie ihneď, aby som sa vládala dlhodobo o seba starať aj nemedikantami. Môj plán je si nimi pomôcť, daˇť sa dokopy, zregulovať nervový systém a po čase postupne vysadiť.
Je to hnus, ja to veľmi dobre viem, tie stavy sú príšerné!! Kto toto nezažil, nepochopí aké to je strašidelné. Veľmi držím palce, kľudne píš keby niečo.
@enmery len neviem ako zistím, čo to spusta..na terapii sme to riešili, ale nezistili sme
@prosimopomoc nemusí to byť 1 vec... dlhodobo nazbierané rôzne situácie, myšlienky, stavy, obavy, preťažený nervový systém. Ako som písala vyššie, je to prosto komplexný problém a po vlastnej skúsenosti sa netreba báť tak veľmi tých liekov. Aj keď ťa naozaj naozaj chápem, tiež som ich fakt nechcela.
@anonym_9f01b1 veď ja viem, že sa mi nič nestane, pravdepodobne neumriem, ale keď to príde, je to hrozne, podlomia sa mi kolená a mám pocit, že odpadnem, hučí mi v hlave a motá sa mi hlava. Stačí vyjsť napr. z autobusu a v sekunde je atak preč
@prosimopomoc ja to poznám aj ja som vedela že sa mi nič nestane ale vtom momente ťa hlava presvedčí že ide katastrofa
@prosimopomoc mne to začalo tak že sme mali existenčné problémy s ktorých som nás ja dostala všetko ok....a keď som už bola poviem to tak za vodov a bola som v kľude vtedy to na mňa prišlo ...veľký stres si vyžiadal svoju daň
@prosimopomoc A ako to cele zacalo? Z nicoho nic si jedneho dna mala ataky, alebo tomu predchadzalo nejake tazsie obdobie, nejaka udalost? Mas to aj vo vlaku alebo len v autobuse a lietadle? Otvorene priestranstva znamena nejake velke namestie alebo aj hocijaka ulica vonku?
@marianarem úplne z ničoho nič to začalo, najhoršie je, že to mám iba na špecifických miestach. Vo vlaku mi nič nie je, lebo psychicky viem, že keby to na mňa príde, môžem sa ,,ukryt'' a predýchať na wc alebo chodbicke. V autobuse nie je možnosť ukrytia, preto sa mi tam spustí atak. V lietadle sa nedá otvoriť okno a mať čerstvý vzduch, detto. Proste neskutočne kraviny mi ta hlava vymýšľa. To isté vonku, nezvládám prejsť cez otvorené priestranstvo, napr. uprostred lúky, námestia, niečoho, kde nie je miesto ,,na uzemnenie,, ako napr. schody, lavička, budova...Neviem, či vôbec dáva zmysel čo pisem
@marianarem úplne z ničoho nič to začalo, najhoršie je, že to mám iba na špecifických miestach. Vo vlaku mi nič nie je, lebo psychicky viem, že keby to na mňa príde, môžem sa ,,ukryt'' a predýchať na wc alebo chodbicke. V autobuse nie je možnosť ukrytia, preto sa mi tam spustí atak. V lietadle sa nedá otvoriť okno a mať čerstvý vzduch, detto. Proste neskutočne kraviny mi ta hlava vymýšľa. To isté vonku, nezvládám prejsť cez otvorené priestranstvo, napr. uprostred lúky, námestia, niečoho, kde nie je miesto ,,na uzemnenie,, ako napr. schody, lavička, budova...Neviem, či vôbec dáva zmysel čo pisem
@prosimopomoc mne pomohla regresna terapia. Prišlo sa v nej na dôvod aj spúšťače. Pre mňa je to tiež neuveriteľné a ak by mi niekto povedal, že po jednej terapii sa zbavím atakov a úzkosti, tak by som určite neverila, keďže som sa roky s tým trápila.
@anonym_9f01b1 veď ja viem, že sa mi nič nestane, pravdepodobne neumriem, ale keď to príde, je to hrozne, podlomia sa mi kolená a mám pocit, že odpadnem, hučí mi v hlave a motá sa mi hlava. Stačí vyjsť napr. z autobusu a v sekunde je atak preč
@prosimopomoc mne pomohlo neustále si opakovať v hlave nič to nieje namýšĺaš si ulludni sa. Nádych výdych a úsmev na tvári. Hej vyzerala som ako jebn....keď som chodila s úsmevom po obchode ale pomohlo mi to. Teraz s tym viem pekne pracovať a dá sa povedať už to ani nemam. V danom momente treba zachovať chladnú hlavu a nenechať sa do atacku vtiahnuť. A moja skúsenosť s liekmi ? Nikdy . Mne tie atacky zhoršilo a nebudem ani písať čo somnou bolo pol roka o vysadení. Bože. Hrozne. Teraz je super.
@pictbridge no keby to bolo také jednoduché, tak tu nie sú tisíce ľudí s týmto problemom. Keď má niekto rakovinu, tiež povieš, že privolal si to sám? 🤔 Áno, psychika má nepochybne vplyv aj na fyzické prejavy, lenže to naozaj nie je o "privolaní" si vecí. U mňa napríklad ataky súviseli s traumou v rannom detstve. Nikdy v živote by som si to s tým nespojila, pretože na vedomej úrovni som si to nepamätala. V regresnej terapii sa pracuje s podvedomim, ktoré si pamätá. A mne stačilo uvedomenie si toho, že aha, toto patrí do minulosti. A úzkosti a panika prešli, resp. keď sa zjavili, tak za sekundu boli preč, lebo som ich dokazala spracovať. Lenže spracovať to, na to potrebuješ vedieť, čo a prečo sa deje. Nie, naozaj nestačí "neprivolavat" si to, nemyslieť na to, či "myslieť pozitívne", to sú drísty a vôbec to nepomáha. To je ako leukoplast na infarkt.
@prosimopomoc mne pomohla regresna terapia. Prišlo sa v nej na dôvod aj spúšťače. Pre mňa je to tiež neuveriteľné a ak by mi niekto povedal, že po jednej terapii sa zbavím atakov a úzkosti, tak by som určite neverila, keďže som sa roky s tým trápila.
@akvi bola som na regresnej terapii opakovane, nepomohlo mi to žiaľ
@prosimopomoc mne pomohlo neustále si opakovať v hlave nič to nieje namýšĺaš si ulludni sa. Nádych výdych a úsmev na tvári. Hej vyzerala som ako jebn....keď som chodila s úsmevom po obchode ale pomohlo mi to. Teraz s tym viem pekne pracovať a dá sa povedať už to ani nemam. V danom momente treba zachovať chladnú hlavu a nenechať sa do atacku vtiahnuť. A moja skúsenosť s liekmi ? Nikdy . Mne tie atacky zhoršilo a nebudem ani písať čo somnou bolo pol roka o vysadení. Bože. Hrozne. Teraz je super.
@anonym_83c3e3 veď ja sa snažím, niekedy nasilu idem cez námestie, aby som sa trénovala, keď je málo ľudí, dá sa, no náhle príde nejaká slávnosť, na náměstí milion ludi a všetka moja snaha je fuč
@akvi bola som na regresnej terapii opakovane, nepomohlo mi to žiaľ
@prosimopomoc tak buď si nešla dostatočne "hlboko", alebo tvoje problémy nemajú súvis s traumou v minulosti. Niekedy ťa to v terapii proste nepustí ďalej a aj to má svoje dôvody. Možno iný terapeut, možno viac času, spracovanie iných vecí. A možno iná terapia. Konštelácie, kranio, vyskúšala by som čokoľvek.
@pictbridge no keby to bolo také jednoduché, tak tu nie sú tisíce ľudí s týmto problemom. Keď má niekto rakovinu, tiež povieš, že privolal si to sám? 🤔 Áno, psychika má nepochybne vplyv aj na fyzické prejavy, lenže to naozaj nie je o "privolaní" si vecí. U mňa napríklad ataky súviseli s traumou v rannom detstve. Nikdy v živote by som si to s tým nespojila, pretože na vedomej úrovni som si to nepamätala. V regresnej terapii sa pracuje s podvedomim, ktoré si pamätá. A mne stačilo uvedomenie si toho, že aha, toto patrí do minulosti. A úzkosti a panika prešli, resp. keď sa zjavili, tak za sekundu boli preč, lebo som ich dokazala spracovať. Lenže spracovať to, na to potrebuješ vedieť, čo a prečo sa deje. Nie, naozaj nestačí "neprivolavat" si to, nemyslieť na to, či "myslieť pozitívne", to sú drísty a vôbec to nepomáha. To je ako leukoplast na infarkt.
@pictbridge
@akvi presne tak, kto nezažil silný atak, nedokáže to pochopit. Ako nepochopíme anorektikov, alkoholikov, gamblerov...každý má svoj boj
@prosimopomoc tak buď si nešla dostatočne "hlboko", alebo tvoje problémy nemajú súvis s traumou v minulosti. Niekedy ťa to v terapii proste nepustí ďalej a aj to má svoje dôvody. Možno iný terapeut, možno viac času, spracovanie iných vecí. A možno iná terapia. Konštelácie, kranio, vyskúšala by som čokoľvek.
@akvi skúsim pátrať dalej, naozaj nechcem žiť takýto život, je to väzenie vo vlastnej hlave
@akvi skúsim pátrať dalej, naozaj nechcem žiť takýto život, je to väzenie vo vlastnej hlave
@prosimopomoc áno, určite hľadaj pomoc. Viem, čo to je a viem, aká obrovská úľava to je, keď to zmizne. Už to, že skúšaš, že aktívne na tom pracuješ, aj to je veľký krok a ver, že k tebe niečo príde, čo ti pomôže. Najhoršie je strácať nádej a zmieriť sa s tým, že to "už takto bude". No nie, nemusí to tak byť, dá sa to zmeniť. Len si ešte nenašla ako. Aj to, že sa ti takéto niečo deje, aj to má dôvod, mňa to naučilo veľa.
@marianarem úplne z ničoho nič to začalo, najhoršie je, že to mám iba na špecifických miestach. Vo vlaku mi nič nie je, lebo psychicky viem, že keby to na mňa príde, môžem sa ,,ukryt'' a predýchať na wc alebo chodbicke. V autobuse nie je možnosť ukrytia, preto sa mi tam spustí atak. V lietadle sa nedá otvoriť okno a mať čerstvý vzduch, detto. Proste neskutočne kraviny mi ta hlava vymýšľa. To isté vonku, nezvládám prejsť cez otvorené priestranstvo, napr. uprostred lúky, námestia, niečoho, kde nie je miesto ,,na uzemnenie,, ako napr. schody, lavička, budova...Neviem, či vôbec dáva zmysel čo pisem
@prosimopomoc A nebola si niekedy v case pred vypuknutim chora? Niekedy totizto aj infekcia moze spustit taketo stavy, vie sa to napriklad o covide, kamoske sa to stalo po chripke, mne sa takisto velmi zhorsuje stav po niektorych virozach. A vobec prvy atak som dostala pocas bakterialnej infekcie liecenej ATB.
@prosimopomoc A nebola si niekedy v case pred vypuknutim chora? Niekedy totizto aj infekcia moze spustit taketo stavy, vie sa to napriklad o covide, kamoske sa to stalo po chripke, mne sa takisto velmi zhorsuje stav po niektorych virozach. A vobec prvy atak som dostala pocas bakterialnej infekcie liecenej ATB.
@marianarem nie, mám to už vyše 15 rokov, vtedy o tom ešte nikto akoby nevedel, ani psychologicka mi nevedela pomôcť, až po niekolkych rokoch som začala v časopisoch čítať prvé články o panických atakoch. Takže iste chápete, že sa chcem konečne oslobodiť a začať žiť
@marianarem nie, mám to už vyše 15 rokov, vtedy o tom ešte nikto akoby nevedel, ani psychologicka mi nevedela pomôcť, až po niekolkych rokoch som začala v časopisoch čítať prvé články o panických atakoch. Takže iste chápete, že sa chcem konečne oslobodiť a začať žiť
@prosimopomoc Jasne, no ja to mam uz cca 25 rokov, tiez som dlho nevedela, co to vlastne mam. Ale teda ja normalne beham po svete, nemam taketo konkretne strachy. U mna to skor prepuka ako vysledok pretazenia nervovej sustavy, vplyvom hormonov alebo po tych chorobach. Atak alebo iny kriticky stav vtedy pride hocikedy, aj doma, dokonca aj uprostred noci ma to parkrat zobudilo. Teraz naposledy som sa dostala do velmi zleho stavu po uplne lahkom 2-dnovom covide, uz sa to nastastie zlepsilo. Okrem inych veci mi tento raz dost pomohli meditacie yoga nidra, ak si este neskusala, tak to mozem odporucit.
Dá, musíš prísť v prvom rade na to, čo ich spúšťa. Ani ta samotná cesta či priestranstvo to nie, tam je za tým dôvod, prečo. Ak na to prídeš, čoho sa Tvoje telo bojí, vieš s tým pekne pracovať.