Mám 21 rokov a silné depresie - Lexaurin
Ahojte. Ake mate s týmto liekom skúsenosti ? Ja mam 21 rokov a uz par mesiacov silne depresie, kvoli skole, budúcnosti... vcera sm sa citila velmi zle, bolo mi na vracanie, točila sa mi hlava. Isla som ku doktorke, namerala mi 210/130 tlak, divila sa ze som vobec dokaracala do ambulancie. Hned mi pichli magnezium, a predpisala lexaurin. Po uziti sa mi okamzite ulavilo, je to 1,5mg a ja som si dala len polku. prespala som cely den, dnes som bola na vyšetreniach, kvoli tomu tlaku, takze kardiolog neurolog ocna endokrinlog, vsetko ok. Je to vraj psychika.. Dnes som po príchode domov, samozrejme vystresovaná zo zivota a tych lekárov užila liek znova, od vtedy spim, neviem sa prebrať. No uz nemam myslienky na to ze môj zivot nema zmysel atd..konecne mam aj chut na jedlo, lebo som prestala skoro uplne jest pred par týždňami. o 2 tyzdne idem ku psychiatricke, ktora by mi mala zmenit lieky. Velmi dlho som sa odhodlavala, myslela som ze liecbu zvladnem sama. No vsetci ma do toho nútili, a hlavne moja pani obvodná doktorka, ked ma videla, povedala ze musime hned zakročiť. Prosim, dostanem sa z toho ? Som mladá, nechcem byt do konca zivota na liekoch, chcem normlane zit a tesit sa konecne z maličkosti, a nie sa len trápiť a premýšľať nad tym ze ci som na správnej vysokej, ci to zvladnem, samozrejme som to nezvládla takze od septembra idem znovu, na inu, dufam ze ma dovtedy obavy prejdu.. A ze ma prejde trápenie z toho ze moje rovesníčky uz budu koncit vysoku a ja stale neviem kam patrim, nviem co budem robit. Vela kamarátiek ma uz deti, alebo to plánuje, aj spoločne bývanie atd.. Ja mam pocit ze som pozadu, velmi chcem mat deti, aj dobru pracu , ale kedy to mam stihnúť vsetko... :( stale sa porovnávam, a to ma velmi nici. Dakujem za prečítanie 😒
lexaurin nie je antidepresivum, ani ti depresiu nevylieci...je to len "prva pomoc" pri uzkostnom stave, aby sa ti ulavilo, ked ti je zle, len ta utlmi, ale depresie nevylieci...na depresiu su antidepresiva a tie ti predpise psychiater...
Hlavne sa s nikým neporovnávaj. Každý je tu sám za seba. Nájdi si aktivitu čo ťa bude baviť. A nikde nie je napísané, že to čo študuješ budeš aj naozaj robiť. Takže hlavu hore a užívaj si život 🙂 určite bude lepšie, držím palce 🙂
myslím, že už len to, že si našla odhodlanie sa o svojich problémoch podeliť s inými, uvedomuješ si ich a chceš preto niečo urobiť aby sa to zmenilo je prvý veľmi dobrý krok.
škola môže spôsobiť veľa stresu, to je pravda. Mnoho ľudí začína študovať aj neskôr, keď má 3O ba dokonca kľudne aj 40 rokov takže z toho že pôjdeš na inú školu, tak to ťa trápiť nemusí. Mnoho ľudí vyštuduje a vôbec sa tomu potom v budúcnosti nevenuje...
veľmi dobrý postreh bol, že mnoho dievčať má deti príliš skoro a neužije si mladosť..nemôže študovať, vzdelávať sa, kariérne rásť.
to čo má prísť príde..niekedy aj pravú lásku spozná človek až neskôr..napr. po rozvode a pod.
Ludské osudy sú rôzne, a veľakrát omnoho ťažšie. Obdivujem ľudí, ktorí ich dokážu prijať a naučiť sa s nimi žiť...napr. úmrtie blízkeho, postihnutie a pod.
skutočne by si si mala vážiť že si mladá a zdravá a uvažuješ veľmi dobre sa o tom poradiť s odborníkmi. dnes to je veľmi dôležité nie starať sa len o zuby ale aj o svoju psychiku.
to dobré určite príde..treba byť len silná.
@ hanicka31 Zdieľam názor @salomke. A tiež si myslím, že by si sa nemala s nikým porovnávať, každý je iný. Každý vyniká v niečom inom. Určite aj ty, len zrejme ešte nevieš presne, čo to je. Možno sa teraz trápiš nad budúcnosťou, ale v budúcnosti zistíš, že to bolo úplne zbytočné. Ja mám 24, väčšina mojich rovesníčok má už aj po dve deti, sú vydaté alebo našli prácu snov hneď po VŠ. No a ja nie. Tiež som študovala a výsledky mojej 5-ročnej práce v podobne VŠ diplomu sú uložené v krabici pod posteľou. A zapadá tam prachom. :D Takže nad štúdiom a tým, ako to dopadne sa radšej ani nezamýšľaj. Ak máš chuť študovať, študuj. Máš 21. Máš pred sebou kopu času. 🙂 Nájdi čo ťa baví. Hľadaj nové možnosti ako sa zabaviť, zbaviť sa stresu a blbých myšlienok. Užívaj si každý deň.
A ak si myslíš, že si "pozadu", nie je to pravda. Inak by nás takých bolo hroooozne veľa a ja by som bola tiež v tej skupine. 🙂 Ver mi, nemá zmysel sa trápiť. Ber to tak, že nás to všetko ešte len čaká. Dobrá práca, skvelý partner, rodina a všetko ostatné. A tá fráza "všetko má svoj čas" má zmysel. 🙂
Lexaurin je navykovy. zacni zit a nestresuj hl nechci vsetmo to co maju ostatni a neporovnavaj sa.lebo tak sa liekov nikdy nezbavis.......Nedavaj si velke ciele.mt nemozes splmit.radsej zacni s malymi a splnitelnymi.budes stastnejsia. a nechci vsetmo naraz.mozno ti to nieje sudene.skus porozmyslat nad tym co chces a co dokazes so svojimi schopnostami zvkadnut.urcite existuje aj stredna cesta.kt zvkadnes...hl bez liekiv a psyvhjatricky.
ahojte baby, ďakujem za povzbudenia a rady. viem že je tento liek návykový, nechcem ho brať dlho, len pár dní, hlavne kvôli tomu vysokému tlaku, ktorý je tak nebezpečný..potom začnem brať tie antidepresíva, a verím že mi pomôžu. budem na sebe pracovať, síustrediť sa na seba. musím, lebo sa chcem z toho dostať. trápim sa takto už 4 mesiace, a sama to nezvládam. potrebujem odbornú pomoc a lieky, pri myšlienkach na samovraždu už iná cesta asi nie je.. neviem kde nastala chyba, som veľmi dobre vychovaná, mám suepr rodičov, najlepšieho priateľa, úžasnú kamarátku, nápomocného brata, 3 psíkov, 2 zajačikov, 2 andulky. nič mi v podstate nechýba.neviem, čo sa stalo, že som si tak prestala veriť, prestala som sa mať rada.. vždy som bola plná elánu, cieľavedomá, milión snov som mala, a teraz prežívam zo dňa na deň už 4 mesiace a čakám na zázrak. verím že som na správnej ceste a silou mojou, doktorkinou, silou liekou, a lásky od všetkých za z toho dostanem.
@ hanicka31 držím ti palce 🙂 Hlavne rob všetko preto, že CHCEŠ a nie preto, že MUSÍŠ.. 🙂 a urob všetko preto, aby si sa znovu našla 🙂 Keby si potrebovala, kľudne sa ozvi. Vždy je lepšie zdôveriť sa ako trpieť sama 🙂 a hlavu hore
ber zatiaľ lexaurin čo si dostala, prejdi potom na AD, popracuj na svojej psychike, nájdi spúšťače, resp. niečo za tým celým bude, odstráň to... neboj sa, dostaneš sa z toho, je to normálna epizoda depresie, ktorá prejde a budeš OK, len to chvíľu potrvá. Držím palce
Máš 21 a si pozadu? Sranduješ? Hlavne sa neporovnávaj, si osobnosť. VŠ sa dá zmeniť, nemusíš mať preto depresie. Sprav si školu, nájdi si zamestnanie a láska príde do života, keď to budeš najmenej čakať. Ja som sa vydávala keď som mala 30. Postavili sme dom, momentálne som na materskej av prácimám dobré postavenie. Kamarátka keď sa na to cíti, nech má bábo v 20 ale väčšina potom fňuká, že musia bývať u rodičov, nepracuju, takže materská žiadna a pod. Sprav si podľa seba, ty sama vieš čo je pre teba najlepšie. Za psychiatričkou choď, povie ti veci z nadhľau. Veľa šťastia a hlavu hore...🙂