Moje skúsenosti s hospitalizáciou na psychiatrii
Ahojte je tu niekto kto bol hospitalizovaný na psychiatrii mám veľmi ťažké obdobie úplne som sa zosypala začala som veľmi rozmýšľať nad minulosťou a ťažkými vecami čo sa mi stali v detstve a viem že ak to teraz nezačnem riešiť tak sa mi ti vzdy bude vracať mala som ťažké 2 týždne myšlienky na samovraždu ale teraz mám pocit že je tu nádej že to nemusí byt takto navždy že sa to dá zmeniť že sa dá s tým ešte nejako pracovať a že to bude dobree prosim vás máte skúsenosti s takým ťažkým obdobným v živote ako je vám teraz je to lepšie ?? Ma zmysel bojovať?? Ďakujem vám krasne za každú správu ❤️
ahoj ja som tak bola pred tiež cca 2 týždňami. myslela som ze skončím na psychiatrii , myšlienky tiež rôzne, u mňa je problém môj zdr . stav a panicka porucha a už moja myseľ išla si svoje a presvedčala ma ze umieram . už som myslela ze zosaliem , hneď som volala na psychiatriu doktorke a poslala mi hneď lieky . A môžem povedať cítim sa pokojnejšie a mam jasnejšie videnie . držím silno palce ❤️ všetko bude vporiadku !
Ma zmysel bojovat a nevzdavat sa! Nevies este co vsetko dobre ta v zivote caka, mozno stretnes super ludi, zivotnu lasku, rodinu.. Mozno najdes zmysel zivota ak to nevzdas 😉
Na zaciatok je potrebne vyhladat odbornu pomoc, mozno aj lieky. Nie je to hanba.
Ak si veriaca odporucam sv. spoved, omsu, prijimanie, caste vyuzivanie sviatosti. Je to velka duchovna pomoc a pozehnanie do boja ♥️✝️
S pobytom na psychiatrii nemam osobne skusenosti ale malo by to pomoct. Jedna znama tam bola, ona bola taka krehka povaha a mala vazny stav depresia atd. Dostavala az elektrosoky. Nakoniec sa jej stav zlepsil, spoznala muza, vydala sa, zije normalny zivot.
ahoj ja som tak bola pred tiež cca 2 týždňami. myslela som ze skončím na psychiatrii , myšlienky tiež rôzne, u mňa je problém môj zdr . stav a panicka porucha a už moja myseľ išla si svoje a presvedčala ma ze umieram . už som myslela ze zosaliem , hneď som volala na psychiatriu doktorke a poslala mi hneď lieky . A môžem povedať cítim sa pokojnejšie a mam jasnejšie videnie . držím silno palce ❤️ všetko bude vporiadku !
@anonym_f138d7 ďakujem krasne za správu chcela by som sa opýtať na tie lieky myslím že by mi to pomohlo zatiaľ predtým ako to začnem riešiť u psychologičky ako sa k ním dá dostať ? Treba si vybaviť termín u psychiatričky ( to môže trvať ak dlhšie) alebo stačí zavolať?
Ma zmysel bojovat a nevzdavat sa! Nevies este co vsetko dobre ta v zivote caka, mozno stretnes super ludi, zivotnu lasku, rodinu.. Mozno najdes zmysel zivota ak to nevzdas 😉
Na zaciatok je potrebne vyhladat odbornu pomoc, mozno aj lieky. Nie je to hanba.
Ak si veriaca odporucam sv. spoved, omsu, prijimanie, caste vyuzivanie sviatosti. Je to velka duchovna pomoc a pozehnanie do boja ♥️✝️
S pobytom na psychiatrii nemam osobne skusenosti ale malo by to pomoct. Jedna znama tam bola, ona bola taka krehka povaha a mala vazny stav depresia atd. Dostavala az elektrosoky. Nakoniec sa jej stav zlepsil, spoznala muza, vydala sa, zije normalny zivot.
@larinka552 ďakujem krasne za podporu ❤️❤️ chcel sa dať nejako dokopy a ísť ďalej
@klaudia_kika VŽDY MÁ ZMYSEL BOJOVAŤ! Nie len kvôli sebe,ale aj kvôli všetkým ktorí ťa majú radi.
Hospitalizácia je veľmi správne rozhodnutie a veľmi veľa ľuďom zachránila život a urobila život krajší. LEN SA NETREBA VZDÁVAŤ! Moja maminka bojuje so psychickým ochorením 40 rokov.
My ako deti vieme o tom svoje. Dlhé týždne strávila v nemocnici, ale NIKDY nemala samovražedné myslienky, len ťažké depresie,maniodepresívne stavy. Aie nikdy to nevzdala! Mamina má 80 rokov a žije pre nás pre rodinu, deti,vnúčatá..VŽDY TO BOLA NAJLEPŠIA MAMA NA SVETE 🙏💗 Nebolo to ľahké, ani nie je ani teraz, ale bojuje statočne, kvôli nám 💕
@klaudia_kika VŽDY MÁ ZMYSEL BOJOVAŤ! Nie len kvôli sebe,ale aj kvôli všetkým ktorí ťa majú radi.
Hospitalizácia je veľmi správne rozhodnutie a veľmi veľa ľuďom zachránila život a urobila život krajší. LEN SA NETREBA VZDÁVAŤ! Moja maminka bojuje so psychickým ochorením 40 rokov.
My ako deti vieme o tom svoje. Dlhé týždne strávila v nemocnici, ale NIKDY nemala samovražedné myslienky, len ťažké depresie,maniodepresívne stavy. Aie nikdy to nevzdala! Mamina má 80 rokov a žije pre nás pre rodinu, deti,vnúčatá..VŽDY TO BOLA NAJLEPŠIA MAMA NA SVETE 🙏💗 Nebolo to ľahké, ani nie je ani teraz, ale bojuje statočne, kvôli nám 💕
@anonym_3ddf72 ďakujem krasne aj ja mám pocit že to ma zmysel sa posnažiť a pracovať na sebe len keď sa to namňa všetko tak zosypalo som mala pocit že to už nezvládnem ďakujem veľmi pekne za vašu správu veľmi si to vážim a pomohlo mi to sa nad tým tak viac zamysleť a uvedomiť si že keď človek chce sa dá všetko ❤️
@klaudia_kika život ako taký, a aj tvoj život tiež určite má zmysel. Akurat neviem ci som stotoznena s výrazom "bojovať s minulosťou ". Používa sa často, ale čím som staršia a mám viac životných skúseností a období za sebou, tým menej si myslím, ze by sme mali bojovať. Situácie z minulosti môžeš len prijať. Nejde ich zmeniť, mnohé nejde ani napraviť. Môžeš len prijať čokoľvek sa stalo ako súčasť tvojej cesty. Viem, ľahšie sa to povie ako vykoná. Dopraj si trochu láskavosti a staraj sa o "súčasné ja". Ľudia zo životom bojujú akoby po vyhratom boji mal nasledovať bezproblémový život. Nenastane. Život prinesie znova a znova nové výzvy a ťažké, občas tragické situácie. A medzi nimi pozitívne momenty pre ktoré sa oplatí žiť. Len jedna vec je istá, ze nič nezostane nastalo bez zmeny. A ukončením vlastného života bolest nekončí, len sa prenesie na tých, ktorých tu zanechas. Tak ako sa naše fyzické telo formovalo v tehotenstve pred našim narodením, tento život nám slúži na formovanie a rozvoj našej psychickej stránky, charakteru. Nezahod svoju jedinečnú šancu prežiť svoju vlastnú story a nedovol čomukoľvek co sa v minulosti stalo definovať teba a tvoju buducnost.
@anonym_3ddf72 ďakujem krasne aj ja mám pocit že to ma zmysel sa posnažiť a pracovať na sebe len keď sa to namňa všetko tak zosypalo som mala pocit že to už nezvládnem ďakujem veľmi pekne za vašu správu veľmi si to vážim a pomohlo mi to sa nad tým tak viac zamysleť a uvedomiť si že keď človek chce sa dá všetko ❤️
@klaudia_kika Držím silno paice.Ja viem, že je to ťažké, ale vždy preto treba urobiť maximum. Riešiť s odborníkmi. Nie ke to hanba. Moja dobrá kamarátka s detstva skončila zle,veľmi zle! Vzdelaná žena, dobrá duša. Mrzí ma dodnes, že aj napriek tomu, že sme sa stretávali málo nik si v jej okolí nevšimol ,že trpí ťažkými depresiami. Nikdy predtým som si nevšimla žiadny varovný signál. Aj keď bývala na opačnom konci Slovenska a videli sme sa len málo, ale písali sne si občas. Bola vydatá (mysleli sme šťastne) a predsa si mladá žena siahla na život.
@klaudia_kika život ako taký, a aj tvoj život tiež určite má zmysel. Akurat neviem ci som stotoznena s výrazom "bojovať s minulosťou ". Používa sa často, ale čím som staršia a mám viac životných skúseností a období za sebou, tým menej si myslím, ze by sme mali bojovať. Situácie z minulosti môžeš len prijať. Nejde ich zmeniť, mnohé nejde ani napraviť. Môžeš len prijať čokoľvek sa stalo ako súčasť tvojej cesty. Viem, ľahšie sa to povie ako vykoná. Dopraj si trochu láskavosti a staraj sa o "súčasné ja". Ľudia zo životom bojujú akoby po vyhratom boji mal nasledovať bezproblémový život. Nenastane. Život prinesie znova a znova nové výzvy a ťažké, občas tragické situácie. A medzi nimi pozitívne momenty pre ktoré sa oplatí žiť. Len jedna vec je istá, ze nič nezostane nastalo bez zmeny. A ukončením vlastného života bolest nekončí, len sa prenesie na tých, ktorých tu zanechas. Tak ako sa naše fyzické telo formovalo v tehotenstve pred našim narodením, tento život nám slúži na formovanie a rozvoj našej psychickej stránky, charakteru. Nezahod svoju jedinečnú šancu prežiť svoju vlastnú story a nedovol čomukoľvek co sa v minulosti stalo definovať teba a tvoju buducnost.
@haley7897 áno minulosť treba prijať. To je pravda. Nie s ňou bojovať, ale uzavrieť s ňou mier. Pravda
Nemam osobnu skusenost, ale pokrvnu - psychiatricku liecebnu uplne vyluc, max psychiatra alebo psychiatricke oddelenie v nemocnici. Skusenost mojej sefky (sme si velmi blizke, rozprava mi o tom) - na tvoj problem skor psychiatria. Tiez mala velmi tazke detstvo, minuly rok sa uplne zosypala ( necakala by som to od nej, ale presne o tom to je). Od januara chodi na sedenia a velmi jej to pomohlo. Skor ako mi vsetko vyklopila som si na nej vsimla zmeny.
Ja sama som mala tazke detstvo, dospievanie, nie raz som myslela na vrazdu, na samovrazdu a mat pokoj. Ale zvladla som to sama. Teram mam pred 40 a spracovane veci.
ahoj ja som tak bola pred tiež cca 2 týždňami. myslela som ze skončím na psychiatrii , myšlienky tiež rôzne, u mňa je problém môj zdr . stav a panicka porucha a už moja myseľ išla si svoje a presvedčala ma ze umieram . už som myslela ze zosaliem , hneď som volala na psychiatriu doktorke a poslala mi hneď lieky . A môžem povedať cítim sa pokojnejšie a mam jasnejšie videnie . držím silno palce ❤️ všetko bude vporiadku !
@anonym_f138d7 ďakujem a ako si viem tie lieky vybaviť
Nemam osobnu skusenost, ale pokrvnu - psychiatricku liecebnu uplne vyluc, max psychiatra alebo psychiatricke oddelenie v nemocnici. Skusenost mojej sefky (sme si velmi blizke, rozprava mi o tom) - na tvoj problem skor psychiatria. Tiez mala velmi tazke detstvo, minuly rok sa uplne zosypala ( necakala by som to od nej, ale presne o tom to je). Od januara chodi na sedenia a velmi jej to pomohlo. Skor ako mi vsetko vyklopila som si na nej vsimla zmeny.
Ja sama som mala tazke detstvo, dospievanie, nie raz som myslela na vrazdu, na samovrazdu a mat pokoj. Ale zvladla som to sama. Teram mam pred 40 a spracovane veci.
@anonym_278aa9 ďakujem za zasielanie
ahoj ja som tak bola pred tiež cca 2 týždňami. myslela som ze skončím na psychiatrii , myšlienky tiež rôzne, u mňa je problém môj zdr . stav a panicka porucha a už moja myseľ išla si svoje a presvedčala ma ze umieram . už som myslela ze zosaliem , hneď som volala na psychiatriu doktorke a poslala mi hneď lieky . A môžem povedať cítim sa pokojnejšie a mam jasnejšie videnie . držím silno palce ❤️ všetko bude vporiadku !
@anonym_f138d7 co vám napísala? Ja mam tie taky problém,
@klaudia_kika Samozrejme, že má zmysel bojovať. Ak momentálne nemáš samovražedné myšlienky, nemá zmysel riešiť hospitalizáciu, skôr to rieš cez psychiatra. Ak by ti bolo naozaj zle, sú tu linky pomoci, kde sa dá zavolať, alebo napísať mail. Z vlastnej skúsenosti viem, že to pomôže.
Ak máš možnosť, skús si nájsť aj psychológa. Sedenia u neho by ti mohli pomôcť. Samozrejme, závisí, na akého/akú natrafíš, musí ti "sadnúť".
Hospitalizovaný som bol dvakrát v tomto roku, v nemocniciach, avšak bol som v stave, že som si skutočne bol schopný ublížiť (mal som napísaný list na rozlúčku, tri-štyrikrát do dňa som sa rezal žiletkou, pokúsil som sa predávkovať liekmi, ap.). V prípade hospitalizácie závisí, kde by si išla. Prvá hospitalizácia mi pomohla len dočasne a nebola veľmi príjemná (zlé správanie personálu, veľmi obmedzené možnosti pohybu a takmer žiadne aktivity). Druhá hospitalizácia bola omnoho lepšia, bol tam voľnejší režim, počas pracovných dní aktivity, ktoré pomáhajú (relaxácia, sedenia so psychológom, tvorivé aktivity), mohli sme mať vlastné nabíjačky, ap. Niektorí spolupacienti mohli ísť na priepustku na víkend domov.
Ako som písal vyššie, ak nie si v bezprostrednom ohrození života, skús skôr riešiť ambulantnú liečbu alebo linky pomoci, len v prípade zhoršenia stavu, choď na psychiatrický urgent, kde posúdia tvoj stav.
Držím palce, nech sa z toho čím skôr dostaneš.
@klaudia_kika Samozrejme, že má zmysel bojovať. Ak momentálne nemáš samovražedné myšlienky, nemá zmysel riešiť hospitalizáciu, skôr to rieš cez psychiatra. Ak by ti bolo naozaj zle, sú tu linky pomoci, kde sa dá zavolať, alebo napísať mail. Z vlastnej skúsenosti viem, že to pomôže.
Ak máš možnosť, skús si nájsť aj psychológa. Sedenia u neho by ti mohli pomôcť. Samozrejme, závisí, na akého/akú natrafíš, musí ti "sadnúť".
Hospitalizovaný som bol dvakrát v tomto roku, v nemocniciach, avšak bol som v stave, že som si skutočne bol schopný ublížiť (mal som napísaný list na rozlúčku, tri-štyrikrát do dňa som sa rezal žiletkou, pokúsil som sa predávkovať liekmi, ap.). V prípade hospitalizácie závisí, kde by si išla. Prvá hospitalizácia mi pomohla len dočasne a nebola veľmi príjemná (zlé správanie personálu, veľmi obmedzené možnosti pohybu a takmer žiadne aktivity). Druhá hospitalizácia bola omnoho lepšia, bol tam voľnejší režim, počas pracovných dní aktivity, ktoré pomáhajú (relaxácia, sedenia so psychológom, tvorivé aktivity), mohli sme mať vlastné nabíjačky, ap. Niektorí spolupacienti mohli ísť na priepustku na víkend domov.
Ako som písal vyššie, ak nie si v bezprostrednom ohrození života, skús skôr riešiť ambulantnú liečbu alebo linky pomoci, len v prípade zhoršenia stavu, choď na psychiatrický urgent, kde posúdia tvoj stav.
Držím palce, nech sa z toho čím skôr dostaneš.
@anonym_7084ee ďakujem krasne vekmi ste mi pomohli ❤️
Ahoj, ja som bola hospitalizovaná na psychiatri v BB pred dvomi rokmi. Hospitalizovať som sa dala na vlastnú žiadosť. Po pôrode som dostala laktačnú psychózu. Keď som tam išla strašne som sa bála, myslela som si že to tam bude ako v base. Pani primárke som odovzdala telefón, cigarety a bola som zmierená s tým že pravdepodobne budem zavretá na jednej izbe. Pani primárka ma chytila za ruku a s úsmevom ma zobrala na oddelenie. Keď som prišla nechápala som, bolo to tam ako v bežnej nemocnici. Mali sme rôzne cvičenia, aktivity, chodili sme von, každý deň terapie. Nebyť tej hospitalizácie tak tu zrejme nie som ani ja a ani moje dieťa. Postavili ma na nohy. Neľutujem to. Ak sa mi v budúcnosti stane niečo podobné, nebudem váhať a pôjdem znova. Takže ak cítiš že to potrebuješ choj do toho. Budeš tam mať terapie, ktoré sú pre duševne zdravie veľmi dôležité. Žiaľ teraz sa dostať k psychologovi trvá niekoľko mesiacov ☺️ prajem veľa síl ❤️ všetko sa dá zvládnuť ❤️
Ahoj, ja som bola hospitalizovaná na psychiatri v BB pred dvomi rokmi. Hospitalizovať som sa dala na vlastnú žiadosť. Po pôrode som dostala laktačnú psychózu. Keď som tam išla strašne som sa bála, myslela som si že to tam bude ako v base. Pani primárke som odovzdala telefón, cigarety a bola som zmierená s tým že pravdepodobne budem zavretá na jednej izbe. Pani primárka ma chytila za ruku a s úsmevom ma zobrala na oddelenie. Keď som prišla nechápala som, bolo to tam ako v bežnej nemocnici. Mali sme rôzne cvičenia, aktivity, chodili sme von, každý deň terapie. Nebyť tej hospitalizácie tak tu zrejme nie som ani ja a ani moje dieťa. Postavili ma na nohy. Neľutujem to. Ak sa mi v budúcnosti stane niečo podobné, nebudem váhať a pôjdem znova. Takže ak cítiš že to potrebuješ choj do toho. Budeš tam mať terapie, ktoré sú pre duševne zdravie veľmi dôležité. Žiaľ teraz sa dostať k psychologovi trvá niekoľko mesiacov ☺️ prajem veľa síl ❤️ všetko sa dá zvládnuť ❤️
@mattina8991 ďakujem vám krasne ❤️
Ja som prave hospitalizovaná v pezinku a je to tu velmi dobre
Ahoj ❤️
To, že o tom takto úprimne píšeš, je obrovský krok. Je úplne v poriadku, že sa cítiš, ako sa cítiš — to, čo prežívaš, je dôsledok bolesti, nie slabosti. A to, že si sa rozhodla s tým niečo robiť, je veľmi dôležité a odvážne.
Môj brat bol tiež hospitalizovaný na psychiatrii a úprimne – zachránilo mu to život. Takže určite nie si sama. On to však potom ďalej neriešil a stále sa trápi, preto je skvelé, že ty chceš ísť hlbšie a pracovať na sebe. To je ten rozdiel, ktorý môže priniesť skutočné uzdravenie.
Odporučila by som ti, ak budeš mať chuť, pozrieť sa na knihy alebo rozhovory od Gabora Matého (píše o tom, ako naše detské zranenia ovplyvňujú dospelý život) a Petra Levina (pomáha cez telo spracovať traumu). A určite aj dobrý psychológ – niekto, komu sa budeš môcť bezpečne otvoriť.
Má to zmysel, naozaj. Dnes to bolí, ale tá bolesť je začiatkom cesty späť k sebe. To, že cítiš aspoň kúsok nádeje, je nádherné – chyť sa jej, aj keby to bol len malý plamienok. Pomaly sa to môže meniť. 🌱❤️