Myslím si, že mám histriónsku poruchu osobnosti

Je to ťažká téma, ale pokúsim sa to opísať...
Túžim po pozornosti, až príliš. Nezdravo. Chcem, aby sa o mne rozprávalo. Aby si ma všímali. Možno je to tým, že som kedysi bola na základnej škole šikanovaná a snažila som sa silou mocou ostatným zapáčiť... Často klamem. Veľakrát nie schválne, iba zo spontánneho rozhodnutia – potom to ľutujem. Často sa vo svojich klamstvách strácam. Neviem, čo a komu som povedala, pretože každému hovorím niečo iné. Mávam silné depresie, cítim sa tak sama. Nezaujímavá, ničím výnimočná. Mám pocit, že trápim svojich rodičov mojimi neustálymi náladami a "divadlami", ktoré si dopredu neplánujem a teším sa, akým spôsobom zareagujú. Najhoršie, že furt sú tie plány horšie a horšie... Nemám žiadne zábrany, ja som schopná všetkého pre pár minút slávy. Bojím sa toho, čoho som schopná... Veľmi často si myslím, že nemám žiadne city. Napríklad s bývalým priateľom som sa rozchádzala bez dôvodu, najmenej päťkrát. Páčilo sa mi, že o tom jeho aj naša rodina diskutuje. Ja som bola tá "zlá" a páčilo sa mi to, lebo som mala POZORNOSŤ! Reči o tom, že som rozmaznaná a pomohla by facka – SI NECHAJTE. Neviem, že ako by sa dalo toto celé riešiť. Ak je tu medzi vami nejaký psychiater, tak prosím – Opíšte, čo sa dá robiť. Naozaj ma to trápi, ale ja mám takú osobnosť dlhé roky a zožiera mi to srdce. Chcem s tým niečo spraviť a zmeniť sa.