Neviem sa vysporiadať s traumatickým zážitkom

Niečo čomu som verila je nenávratne preč. Neviem čo mám robiť. Neviem spať, neviem jesť…neviem o tom hovoriť s blízkymi iba s psychologičkou a nepomáha mi to, lebo o psychológii viem veľa a veci ktoré mi vraví viem aj sama. Veľmi som sa uzavrela. Snažím sa cez to dostať. Snažím sa jesť, je mi z toho zle, snažím sa zaspať, ležím a nič. Snažím sa obklopovať ľudmi, snažím sa byť veselá. Žijem svoj deň akoby sa nič nedialo, ničoho som sa nevzdala. Ale vnútri som…ja neviem…mŕtva.