Otec je onkologický pacient. Problémy s naším zdravotníctvom
Otec je onkologicky pacient. So samotnou diagnostikou bol problem. Podľa vysetrenia u odborníka mu vyslo z krvi, že má pravdepodobne rakovinu, biopsia to potvrdila s mal ist na podrobne vysetrenia, ale na zdravotníckom pracovisku mu povedali, že majú pokazený pristroj, že nech si zavola potom a potom, ale na termin sa caka minimálne 3 týždne.. tak išiel do súkromného centra, kde si za to zaplatil. Potom trvalo nekonečne dlho, než mu stanovili, čo dalej, datum operacie !!!6 mesiacov!!! od kedy mu volali, že je to pozitívne. Nastup do nemocnice vo štvrtok, operovali ho až dalsi utorok(nemali personal, nestihali, domov ist nemohol, lebo by im tie dni pobytu poisťovňa nepreplatila. Na izbe boli traja. Po polroku od operacie potvrdené tri metastazy a nariadená rádioterapia. Otec ich upozorňuje, že on má tri metastazy, ktoré mu vznikli počas doby cakania na operaciu. Následne ošetrujúci lekár povie, že aha vlastne Ano. Ožarovali sme Vám len dve, takze musíte chodit zase na rádioterapiu.. a to som vynechala chutovecky, podľa ktorých by sa dotyční mohli spoznat. Caka ho ďalšia operacia, vraj sa v lete neoperuje, musí cakat do septembra, ale ak vyskočí korona, vraj ho nemusia operovat, nech s tým ráta. Má bolesti, je znechutený, boji sa o zivot. Človek, ktorý bol vzdy zdravý a silný, nikdy nebol na PN, väčšinu života ťahal dve zamestnania, platil odvody,...tak jemu sa dobrej zdravotnej starostlivosti nedostane. Človek si uvedomi ako (ne)funguje naše zdravotnictvo až vtedy, keď mu niečo je. Mám pocit ako keby nemocnice a lekari na pacientoch len zarábali a neslo im o nich. Najhoršie je, že človek musí držať hubu a krok, aby sa mu niekto nechcel mstiť, prekladať liecbu, operaciu,... za čo chcú stále zdravotníci a lekari vyššie platy, keď si neodvádzajú 100% svoju robotu? Nechcem žiadneho zdravotaka, ktorý zodpovedne pristupuje k praci urazit, ale naozaj som znechutená. Počas vysokej školy spoluziacka prišla o otca kvôli rakovine za 4 mesiace, lebo sa “nestihol dostat na operačný stol”. Toto keby sa stalo niekde v západnej Európe, tak dotyčný leti, tu sa len mykne plecom a ide sa dalej.
Tiez sa musim pripojit,som onko pacient pol roka a od zistenia po prvu chemu to trvalo 1,5 mesiaca.Vsetky vysetrenia,biopsia,magneticka,operacia a tiez bez akejkolvek protekcie.Ani v case korony sa neodkladala liecba a som spokojna aj pristupom zdravotnickeho personalu
@zuzap33 Nehnevajte sa ale hlúpe domnienky máte Vy. Otcovi po operácii kde ho vlastne len otvorili a naspäť zašili, sám doktor povedal, že nemohli nič urobiť, lebo to tam má "rozleptane" (doktorove slová ) a že by sa tie cievy, žily nedali rozpojit nieto ešte spojiť aké to tam má rozleptane .....ten výraz pouzil mozno len preto aby to otec ľahšie pochopil, neviem. Tak keď neviete, nebola ste tam, tak prosím nepiste somariny. Navyše ak by sa to dalo urobiť tak by mu tu stomiu predsa urobili, nie ? To, že Vy ste vsetko mala ideálne, je vaše šťastie. Môjmu otcovi zisťovali diagnózu vyše 3 mesiacov , z toho jeden mesiac čakal na to drahé vyšetrenie. Každopádne, želám veľa zdravia.
Dosť záleží pri týchto veciach s akými lekármi sa dostanete do kontaktu (niekto chce pomôcť čo vládze iný môže byť doslova neschopný hlupák, ktorý si pomýlil povolanie). Tak isto v ktorej časti Slovenska ste a v ktorej nemocnici postupujete liečbu. A posledná vec je poisťovňa. Cakacky na drahšie vyšetrenia závisí od limitov, čo si poisťovňa u daného pracoviska zakúpi. Je to prípad od prípadu iné všetko na posudzovanie.
@gemerka17 súhlasím ,len dodám že veľa závisí na akých ľudí natrafíme. Aj v tej istej nemocnici sa nájdu ľudia s rôznym prístupom.
Moja mama išla do nemocnice po svojich a za dva dni bola mŕtva....Doteraz sme sa nedozvedeli čo sa stalo, pretože pitvu nerobili....
V tej istej nemocnici sa liečil aj môj otec - na inom oddelení a tvrdil že tak ochotní personál sa často nevidí....Ako povedal: " človeku ani zomrieť nedajú.... len som sa pohol, už bola pri mne sestrička...." 😉
Dobrý deň milé maminky, volám sa Lucia Uheriková a som študentkou na Trnavskej univerzite, v odbore psychológia, pracujem na diplomovej práci na tému Kvalita života rodičov detí s onkologickým ochorením a zameriavam sa na to prežívanie toho rodiča, na to ako to celé vníma tú svoju situáciu, ako sa vyrovnáva so stresom a ako vníma svoju podporu a či vôbec nejakú vníma. Bola by som veľmi rada, ak by ste sa mi v ozvali, myslím, že je dôležité, aby sa bral ohľad aj na samotných rodičov a ich zvládanie. Ďakujem veľmi pekne. Môžte ma kontaktovať na tomto maili- lucia.uherikova@tvu.sk alebo lucia.uherikova@gmail.com
@boba245 musím sa ozvať. Som tiež onko pacient niečo vyše roka. Pri zistení sa hneď robilo sono, biopsia, do dvoch týždňov boli výsledky a bola som na onkológii. Prešla som chemoterapiou, drahými vyšetreniami na pet ct, každé tri mesiace na magnetickej, ct, scany kosti. Dostala som liečbu bez akejkoľvek známosti, vybavovania alebo doprosovania. Čo sa týka ozarovania, ktoré spominate som práve dva týždne po. Neexistuje, ako hovoríte že sa niečo neodhadlo. Neviete a píšete svoje hlúpe domienky. Zakresluju pacientov pod ct, dávku a oblasť ožarovania pocitaju fyzici. Každý orgán má dávku, ktorú môže dostať. Pred oziarom vás nastavia presne na body. Pokým vás správne nastavia, tak s lôžkom manipulujú. Áno aj ja mám nežiaduce účinky a som popalena po 28 oziaroch. A som rada, že to nie je horšie. Videla som aj omnoho horších.