Panická porucha
Ahojte maminky ...chcela by som sa opytat ci trpí niektora mamicka tym ochorením ,,,ja som tu nasla diskusiu o nej , ale nikto mi neodpovedal ,,,prosím nestopnite mi tuto diskusiu ,,,fakt by som sa uz potrebovala sa s niekym o tom porozpravat ,,,je mi uz dost zle a by som bola velmi vdacna kedy mi maminky mohli pomoct ako sa stým popasovat ..dakujem krásne 🙂
@slivka3 podobne ako ty. Ja nemám konkretne PP, ale ono s ato zlieva dojedného tie ,,neurozy,,. Proste stale smutok, melancholia, nie a nie sa potešiť, tlak na prsiach, bušenie srdca a tzv. navaly....najprv som išla obvodačke a ona mmi odporučila isť pekne krasne k ,,inej,, špecialistke a pomohlo. Samozrejme zo začiatku som tam sedela v čakarni akože štýlom - čo tu ja robím? Ale svojim sposobom čo som tam videla - som si ešte hovorila, že som na tom veeelmi dobre....ludia tam rozpravali o hospitalizáciách, Pezinku a rozne story že so si hovorila že moj problém je len slabý odvar toho čo ešte je možné prežiť aj ked tiež cca rok som bola neustale v melancholii, navaloch..každý den utrpenie a človek musel fungovať.
@sardinka333 Presne,je to tazke sa s toho dostat,ale pri predstave ake problemi maju iny ludia a tazkost,ci financne,ci zdravotne,si poviem,ze sak som vlaste stastny clovek,mam vsetko po com som tuzila a nejaka PP ma nepolozi,len niekedy tie zachvaty su hrozne.
Prajem vsetko len to dobre,az to aj nadalej zvladas s lahkostou,ved zivot mame len jeden treba ho zit a nie prezivat.
baby zistili mi tiez panicku poruchu s tetanickymi atakmi a aj migreny :( hotova som z toho :( neurologicka mi predpisala aj lieky beriete nejake na to aj vy? je vam po liekoch lepsie? vravela mi ze sa da z toho dostat tymi liekmi ale ja si nie som ista. Velmi sa bojim ze mi sposobia nejake vedlajsie ucinky a nakoniec skoncim niekde na psychiatrii :( ake mate skusenosti prosim vas?
Ahojte! ja tiež prispejem mojou skúsenosťou. U mňa sa PP prejavila po smrti otca, kedy som sa začala neustále kontrolovať a namýšľať si všelijaké možné diagnózy, kde som prešla od cukrovky,neustále kontrolovanie tlaku a tepu a aj infarkt , raz som si myslela, že fakt kolabujem,mala som bolesť na hrudi a na pohotovosti ma len pán doktor vysmial, že to mám psychického rázu. Chvíľku som mala pokoj a ako som tak objavovala nové a nové diagnózy na internete prišla som aj k tým psychickým a vtedy to u mňa prepuklo naplno. Naordinovala som si snáď všetko, dokonca aj schizofréniu. Na vonok som bola vždy vysmiata, ale vo vnútri som trpela ako taký pes. Neustály pocit strachu, kontrolovanie sa či som v pohode. Mala som naštudované všetky príznaky. Dokonca ani pozeranie telky mi nerobilo dobre, pretože keď som tam niečo videla, hned som si to vzťahovala na seba. Ked som mala sedieť na prednáške bolo mi strašne a poviem vám, len som si to odtrpela a čakala kedy rýchlo pôjdem domov. Mala som obdobia, kedy mi bolo fakt strašne, najradšej by som bola len doma a nikde nechodila. Mávala som triašku, rýchli tep, tráviace problémy, trpnutie tváre a niekedy ten pocit, že som mimo, úplne, ako cudzí človek. Nakoľko som dosť citlivý človek, všetko strašne prežívam. Dokonca ma začali trápiť otázky typu načo žijem, ako je možné, že je toľko farieb a množstvo iných. O mojom probléme nikto nevie okrem mojej maminy, ktorá všetko prežíva so mnou, viem, že ju to veľmi trápi a nikdy ma nevedela pochopiť čo mi je, tak som jej radšej hneď všetko nevešala na nos, ale až keď mi je najhoršie jej to poviem. Mala som aj sedenia so psychologom, ktoré mi určite veľmi pomohli. Mňa strašne mýlia moje pocity a myšlienky, napr. ked vidím, že sa mi niekto páči, tak sa obvinujem, že čo keby som s nm vôbec čosi mala, nakoľko mám už dlho priateľa. Alebo, keď mi niekto lezie na nervy mám strašný tlak v sebe, že neviem či vybuchnem, alebo sa zbláznim . Po sedeniach so psychológom sme vlastne spolu prišli nato, že môj problém je že v sebe zadržujem hnev, nie som človek, ktorý šplechne hneď druhému čosi do očí a radšej nech trpím ja, akoby som mala niekomu ublížiť. Mala som veľmi zlé obdobia, kedy som si už fakt myslela, nech ma ktosi kamsi odvezie a nadopuje liekmi nech mi je lepšie. Nikdy som lieky neužívala a ani nechcem.Ak si myslíte, že to nejde bez liekov, tak verte, že ide, ale veľmi pomaly. Všetko je len na Vás! Hlavne je si uvedomenie, že je to len v hlave. nič sa vám nemôže stať a to mne veľmi pomáha. Užívam magnézium dávky som si zvýšila aj na 5-6 tabletiek denne podla toho ako sa cítim ( predávkovanie magnéziom není 🙂 ), vitamín C, B, sem tam chlorellu a rybí olej. A tak ako som mávala neustále trpnutie nôh, tváre, niekedy aj rúk, tak to prešlo. ja stále hľadám neustále spôsoby, ako s toho von, nasla som veľmi dobrú knižku Syndróm trávenia a psychológie,určite odporúčam prečítať, pretože, ako som začala držať diétu veľa príznakov a pocitov strachu mi prešlo, tak si myslím, že natom čosi bude. Musíte v seba veriť a ono to pôjde, ja som neznášala ísť kamsi, lebo som sa bála čo keď to na mňa príde, aj teraz mávam niekedy blbé pocity a hlavne, tam, kde som záchvat mala, vtedy sa strašne bojím, ale snažím sa to nejako urovnať v hlave. A len veľmi málo krát zutekám, ja si len v duchu hovorím, že musím ostať a pekne si to odtrpieť a keď to prejde, viem,, že sa mi nič nemôže stať a a ni mi prepnúť.Verím, že raz budem úplne bez toho.🙂 AK máte nejaké super návody, ako s tým bojujete napíšte, alebo len tak pokecať pretože, ten kto to nezažil nepochopi. 😉
@aronna ahoj V prvom rade klobúk dole a silno držím päste aby si to krásne zvládala a aby ti aj tie stavy zmyzli 🙂 ja nemám určenú diagnózu pp ale myslím že ju mám nebola som U psychológa no trpím tým už asi 11r s prestávkami mám už niečo nastudovane a príznaky ktoré mám sa veľmi podobajú pp či úzkosti aj teraz som vstala nie veľmi fit môj najmladší totiž ide do škôlky snívalo sa mi že sedí V lavici ako žiak nič zlé t nebolo len tie moje pocity potom že mm bolo zlé dávala som mu tabletku a už som sa zobudila a necítila sa dobre tiež veci veľmi prežívam ale snažím sa to všetko zvládať bez liekov čo si dám ak je už atak silnejší je lexaurin veru ako píšeš kto nezazije neuverí všetko dobré želám 🙂
Baby skuste jogu.
Ahojte, tiez mam diagnostikovanu PP. Prvy krat mi to zacalo pred desiatimi rokmi. Netusila som, co sa deje. Uz ani z postele som nevedela vstat a postavit sa na zastavku a ist do prace, myslela som, ze tam zomriem na ulici. Drziac sa bytoviek som prisla domov a kolotoc zacal. Vsetky vysetrenia negativne a az potom sa mi dostal do ruk letak z Ligy pre dusevne zdravie s presnym popisom PP. Diagnoza bola jasna. Hned som zacala chodit k psychologicke, ale bez liekov od psychiatricky to neslo. Nasadila mi serlift a po mesiaci som zacala mat opat radost zo zivota. Po tusim dvoch rokoch som prestala brat lieky a uz som zacala fungovat normalne. Ale ten pocit uzkosti, ked idem do nakupnehob centra, stojim v kolone, idem do neznama, kde to nepoznam - ten pocit uzkosti zostava. Ale uz nepanikarim. Mne pomaha Alpa, ked na mna pride busenie srdca, idem niekam na zachod, nakvapkam si na satku a poutieram si nou hrudnnik. O chvilku sa mi napatie uvolni a je lepsie. Vratilo sa mi to pred dvoma rokmi, ked som porodila. Bolo to asi tou burkou hormonou po porode. Opat som nabehla na serlift, pomohlo a uz som ho pred par mesiacmi vysadila. Samozrejme chodim na pravidelne kontroly k psychiatricke. Je to o autosugescii, pozitívnom mysleni a hlavne treba sa zaoberat prijemnymi vecami (i ked sa to vzdy neda). Je to boj, ale da sa to prezit. Vsetkym drzim paste!
@nikolka2 ahoj,
tiez som si tym presla a prechadzam.
Presne ako pises, vysoky tlak, busenie srdca, clovek si mysli, ze ma infarkt.
Tiez som skoncila v nemocnici a dva tyzdne sa snazili zistit co to je, davali mi lieky na ukludnenie a doktorka mi vkuse hovorila ze je to psychicke, no ziadneho odbornika za mnou neposlala. Nechcem zachadzat do detailov, ved vieme ako ten panicky stav prebieha.
Neskor som presla do sukromnej nemocnice, kde som mala hned stretnutie so psychologickou a neurologickou, spravili CT hlavy, psychologicka spravila rozbor.
Nasadili mi antidepresiva, ktore som uzivala kazdy den, taktiez som mala aj tabletku prvej pomoci, ktoru som si mala dat, ked na mna ide panicky zachvat, nastastie som ju nemusela nikdy uzit.
Psychologicka ma naucila ako zvladat stresove situace, naucila ma relaxacne aj dychacie cvicenia aj autosugesciu, takze viem panicky zachvat pekne predychat. Niekedy na to treba trpezlivost, ale prejde to
Tabletky som brala cca 3 roky (kedze sme sa stahovali mimo Slovensko a neskor mimo EU doktorka odporucila ich brat dlhsie, kvoli zmene a adaptacii) vysadila som ich az ked som zistila, ze som tehotna, na zaciatku som panicky zachvat mala par krat, no predychala som to, teraz po porode to tiez na mna par krat prislo, tak predychavam.
Tiez mavam hnacky, stres mi ide cez zaludok. Treba sa niecim zamestnat, nemysliet na to, mne bolo povedane, ze deti z tohto problemu dostali mamicku, kedze pozornost ide skor na dieta a nie na samu seba.
Teraz tiez bojujem, kedze som tyzden aj nieco po porode (v 34tt, urgent cisarsky), vsetko je pre mna nove, zijem v Cine, mama pride az v septembri, na termin. No snazim sa ostat pozitivna a silna a zahnat vsetky cierne myslienky a obavy!
V tvojom pripade, by som zasla k psychologicke, nech ta nauci ako tieto situace zvladat a ked tak nasadit lieky, nie take, ktore si das len ked ti je zle, ale dlhodobo kazdy den, uvidis, ci sa ti zlepsi.
Ja inak tiež nemám nejako PP diagnostikovanú, lebo psychológ mi len tak naznačil, že mám zo všetkého trošku, ako keby ponabalované, po tej smrti otca a hlavne všetko to vzišlo s veľkého hnevu, kedže som mala voči členom rodiny ťažké srdce a vždy som sa snažila všetko v sebe dusiť a nakoniec som s toho sama zle obišla. a tiež s myslím, že keď človek má pp určite ma aj úzkosť, alebo nejaké iné príznaky. Z môjho úsudku som si stanovila, že mám PP, úzkosť, OCD, niekedy depresiu, ale ťažko lebo to si podla príznakov len ja myslím..🙂 A tiež si myslím, že pp a všetky duševné ochorenia, len tak nevznikajú a určite majú súvis s niečím, ako to bolo u mňa, tak by som hľadala aj určite nejaké dovody. Ja som bola vždy veľká pohodáčka, flegmoška a len tak ma nič nerozhodilo, ale teraz ma dokonca rozhodí aj najmenšia maličkosť a neustále nad niečím rozmýšlam, čo spravím, poviem aby som potom neľutovala. HLavne tie blbé myšlienky a obavy zaháňam tým, že si stále stanovujem čo chcem dosiahnúť, alebo, že chcem mať deti, rodinu, že ma nejaká úzkosť, alebo panika nebude obmedzovať, napr. aj minule som, už bola taká nasratá na samú seba, bola som v obchode a stále som bola, taká akási nesvoja nervozna, stále som sa kontrlovala či som v poriadku. Vždy som zbožňovala nákupy, chodenie kamsi, spoločnosť , deň kedy som bola doma som považovala za stratený, takže sa môj život otočil o 180 stupňov. Ale toto ma tak ovplyvnilo, že radšej som bola najradšej doma, spoločnosť som vôbec nevyhladávala a nakupovať som chodila štýlom tak, že som si spísala na papier čo rýchlo zobrať a utekala z obchodu čo najrýchlejšie sa dalo. Pretože stáť pri pokladni bola pre mňa hrôza. Teraz už ustojím v pohode aj ked sa cítim na nič snažím sa byť v pohode a zbytočne sa nestresovať. Upokojujem sa, že keď kdesi odpadnem, alebo mi hrabne, ved tak ma odvezú, šak a čo. A hlavne si neprípušťať myšlienky, lebo mňa tie vedia najviac rozhodiť. A keď už je fakt najhoršie, čítam fora a viem, že som v tom není sama a že nás je vyše. A inak mne veľmi pomáha, ked nejem sladkosti, lebo pokial jem vela sladkosti príde mi, že som strašne nervozna a vtedy bývajú moje uzkosti silné.
no ja mavam tiez take zachvaty a to kdekolvek a kedykolvek to pride ze mi pride strasne nevolno, az na odpadnutie, hrozny strach mam, celkovo som slaba, oci ma stipu a zatvaraju sa mi, mala som uz aj take zachvaty kedy som pocitovala mravcenie v rukach a nohach. Som celkovo nervozna vtedy, najradsej by som z koze vyskocila, mam strach o moju dceru ze zomriem a ona tu ostane bezo mna a bojim sa kto sa o nu postara no proste des :( naposledy som mala taky zachvat na letisku pred cestou domov. Som sa zlakla a zrazu to zacalo zasa ta nervozita, nepokoj, strach, na omdletie mi bolo, ked som kracala uz cez tu chodbu do lietadla tak som sa citila strasne divne, bala som sa, v lietadle detto zle sa mi sedelo, bala som sa ze pocas letu skolabujem, aj za stewardom som bola ze asi vystupim ale nakoniec som ostala. Pred odletom mi jedna holka dala liek na ukludnenie tak ten mi asi pomohol lebo mi to hned po starte lietadla preslo a podarilo sa mi konecne zaspat. A taketo zachvaty som mala uz parkrat akurat niekedy slabsie a niekedy silnejsie. Pri prvom zachvate som skoncila v nemocnici, pri dalsich som utekala na pohotovost a tam mi pichli magnezium a raz som s tym sla na interne a tam mi lekarka povedala ze to bude asi tetania. Teraz som bola na magnetickej rezonancii ale tu som nezvladla lebo hned ako ma vlozili do toho pristroja ma chytila panika a musela som ihned vonku. Nato som bola u neurologicky a ta mi povedala ze je to panicka porucha a predpisala mi aj lieky. Povedala mi ze mi predpise jeden liek ktory sa predpisuje ludom so silnou depresiou lebo ma s nim dobre skusenosti, ze skvele zabera a okrem toho dalsie lieky na ukludnenie, na spanie, proti migrene no proste hrbu liekov :( a ja sa toho nenormalne bojim lebo mame v rodine pripad kedy prave vdaka liekom dievca sa psychicky zrutilo a teraz ma schyzoafektivnu poruchu alebo mozno aj schyzofreniu to ani sami lekari nevedia. A ja sa tak strasne bojim ze tak skoncim aj ja :( ale zasa tie zachvaty su strasne :( a v poslednej dobe sa mi stavaju dost casto. Neviem co mam robit vobec. Ale chcem byt v pohode, stastna, spokojna, vyrovnana, no asi to nedokazem bez tych liekov. A neviem teraz ci sa mam trapit alebo brat tie hnusne lieky. Preto sa pytam ci ste to prekonali niektore aj bez liekov a ak nie tak ci ste nemali potom este horsie stavy z liekov :(
@babyangel Ja som si tiez myslela, ze to prekonam bez liekov, ale ked sa ataky stupnovali, uz som nevahala. Super mi zabrali a po dvoch rokoch som ich mohla s kludom vysadit. Vdaka antidepresivam sa dostanes opat do normalu a ked si kludna, naberies aj zivotnu silu a potom sa uz lahsie bojuje s nasimi demonmi. Nevravim, lieky nie su zazrak, ale vdaka nim som sa opat zacala citit dobre a mala som silu bojovat dalej. Teraz nic neberiem, ak by ma aj chytil nejaky atak, tak to predychavam. Drzim paste!
@babyangel ja si myslím, že keď uveríš tomu, že si chorá a bez liekov to nemôžeš dať, tak to bude pravda. Ak sa zas zameriaš na to, že sa vyliečíš aj bez liekov, určite to bude tiež pravda. Myslím si, že si mysľou veľmi škodíme, teda aspoň u mňa to tak vnímam. Keď sa budeš báť brať lieky, tak budeš žiť stále v strachu ja sa liekov tiež bojím . Raz som sa psychológa pýtala, ako je to s liekmi a veľmi mi ich neodporúčal, pretože si človek navykne, že síce ti na chvíľku spravia náladu, alebo ti bude lepšie, ale problém sa nevyrieši a tak veľa ľudí končí na vysokých dávkach., pretože si telo navykne a potrebujú viac a viac. Ja samozrejme netvrdím, že to platí na každého, ale iba mi to tak vysvetľoval. Inak ja som zažila takú silnú paniku a uzkosť tiež na letisku počas cesty z dovolenky, vtedy som myslela už na najhoršie. V lietadle mi bolo príšerne a vtedy som myslela na najhoršie a predstavovala si, ako tam dostanem infarkt, ako ma budu oživovať a či to vôbec bude ktosi vedieť.
@aronna a ked sa tak bojíš liekov dávaj si vyššie dávky magnezia, kludne aj minerálku, vitamíny, zdravá strava, pohyb, čaje na ukludnenie. Mne sa toto veľmi osvedčilo.🙂 Hlavne to magnézko, ja som užívala jednu, dve tabletky denne, necítila som nič vôbec, ale ked som raz čítala na nete, že môžem aj vyše, tak som si to zvýšila na 5-6, na 100mg magnézia a vtedy som fakt ucítila zmenu. Dávam si podľa toho, ako potrebujem. Teraz už menej, keď mi je lepšie.
Poculi ste o Tetanii?Ja ju mam a tiez mavam stavy busenie nervozitu strach so smrti nahovaranie si diagnozi.Mam to vyse roka snazim sa to riesit bez liekov aj ked vzdy mam pri sebe tabletku na ukludnenie pre svoj vnutorny pokoj.Radsej si dam magnezium a vzdy si poviem Klud to je tetania snazim sa pozitivne mysliet.Celkom to ide.Je to lepsir sko na zaciatku ale aj tak by som sa toho chcela zbavit
@babyangel ahoj,ja beriem lieky 7.rok a.bez zmeny,vždy keď vysadim lieky,vráti sa to..Ja sa stále kontrolujem,všetky choroby,príznaky takisto na.nete hneď hľadám,mám stále neskutočný strach zo smrti,niekedy len nešpecifikovany strach z niečoho,,je.to hrozne,,takisto si myslim, že bez liekov to nepôjde,ono sa tie záchvaty niekedy dajú ovládať,no častokrát nie 😔
@1257 na zlepsenie stavu rovnovahy pomaha aj absolutne vylucenie kofeinu (ziadna kava, caj len taky co je bez kofeinu, ziadne energet. napoje), pretoze kofein Ta vzpruzi ale potom rychlo opadne nadol. Dodrziavat pitny rezim a pohyb vonku kazdy den! - rychla chodza sa da aj s kociarom, alebo ak mozes behat.
Tak isto su tieto stavy horsie ked si momentalne nie zarobkovo cinna a zavisla na partnerovi. V podvedomi Ta mata, ze ak by sa nieco stalo, ako to zvladnes. Je dobre ked mas kontrolu nad zivotom, vies o financiach, o poistkach, vies ako budes postupovat v kazdej situacii. Skratka sa zorganizovat.
@briketa No niečo na tom bude pretože aj môj muž povedal že kufrík penazí by to spravil bolo by po chorobe 🙂 mysliac tým že by sommohla trochu vypadnúť zrekreovať sa a robiť veci či ma bavia no,ale čo už s tou kávou neviem pretože doteras som máva la nízky tlak ja si to neviem predstaviť ako budem bez kávy začínať den 😢 dakujem Ti za pomoc a nevieš poradiť dá sa to zvládnuť aj bez liekov?
@fashionmaniacka Ahoj, mam podobne problemy ako si pisala. Napises mi prosim, co je to to mbsy.co/BP8 ?? Dakujem!
no ja som vcera volala rzpcku lebo mi bolo strasne zle. Som si dala tabletku proti migrene (prvykrat) a nato to zacalo. Hned som brala magne 2 tabletky a aerius ale stav sa nezlepsil. Bojovala som cca 2 hodiny a potom som volala rzp. Zasa vsetky vysledky v poriadku a mne zle. Tak mi lekarka povedala ze tie lieky co mam predpisane proti panickej poruche musim brat aby sa to nezhorsilo a nedostala som nedajboze schyzofreniu :/ takze od dnes zacinam brat lieky, dufam len ze mi pomozu lebo ja uz nevladzem takto dalej fungovat :( len co vyjdem von uz mam strach ze kedy pride zachvat :(
@ivanaportasikova
@aronna
@rondicka
@babyangel pohoda milacku, neboj sa toho. Uz si viem predstavit, ze ked si si dala lieky proti migrene, hned si zacala roozmyslat, ci ti neuskodia, ci sa ti nerozbucha srdiecko a pod. Samozrejme si si to vsetko vsugerovala a sup, hned ta mrcha prisla za tebou! NIcoho sa neboj, lieky papaj, schizofr. nedostanes. Potrva aj mesiac, kym ti zaberu a potom zrazu zistis, ze sa prestanes tolko sledovat a aj von vyjdes aj zo zivota sa budes tesit. Len to chce cas a v klude. Nezomries, nic sa ti nestane, len to chce zachovat klud. Drzim paste!!!!!
ahojte baby ako sa dá s touto chorobou bojovať naozaj sú nato len lieky na psychiku? nič iné dík za radu a ako často mávate tieto stavy?a ako dlho to trvá ja mám toho už dosť
@ivanaportasikova prosím ťa vedela by si mi pomôcť čo sa týka vysvetlenia a skúsenosťami s touto chorobou dakujem
@1257 Jasne, ze ti rada odpisem. Kludne sa pytaj.
@ivanaportasikova dakujem chcela by som vedieť ako sa dá proti tomu bojovať a čo zvykne byť spúšťač toho všetkého.JA SOM LEN NA ZAčIATKU A SOM STOHO Z toho zdesená ak sa dá tak rady a čo vlastne robiť a či vlastne je niekto kto sa stoho vyliečil
@ivanaportasikova no v podstate som rozmyslala nad tym ci mi nepride z lieku zle pretoze som si citala ten pribalovy letacik a na nom bolo napisane ze sa liek nesmie brat ked ma clovek krce a podobne veci tak som si tak pomyslela ci mi to nesposobi zachvat. Potom som ale liek zobrala a pustila ho z hlavy ale ozaj som sa vobec nesustredila na to ze som zobrala liek. Sadla som si k pc a bola som vtedy ozaj kludna. A zrazu mi zacalo byt zle. Strach, studeny pot, nahla zoslabnutost, uz som citila ze sa mi horsie dycha, trpnutie ruk a celkova panika. Hned som zacala mysliet na to ze mam dieta v skolke a treba ist pre nu, ako tam dojdem, co bude s nou ked odpadnem (som s nou sama a ani znamych tu nemam pretoze som prestahovana) a taketo veci.
@sardinka333 Dakujem,fakt kto neprezil nepochopi.
Inac aj mne to trvalo asi tri roky,kym som prjsla na to,ze kam sa mam ist liecit,najprv som si myslela,ze prepracovanost,par dni si odpociniem a ide sa dalej,ale stavy sa stale vracali castejsie,az ked som skolabovala tri krat po sebe behom dvoch tyzdnoch v robote,tak uz mi docvaklo,ze to nie je unava,prepracovanost,uz aj veduci chcel,az sa dam dokopy,nech si porobim vysetrenis,co to sposobuje,az na neurologii mi povedala,ze to bude psychika,nech idem tym smerom,aj som sa hanbila,ale bola som v takom stave,ze som si brala kazdu radu k srdcu,len aby sa mi polepsilo,lebo som nebola schopna zivota,len som lezala ako blato,bolo to tazke sa dostat,ale podrzali ma ci uz doma manzel,deti,aj v praci mi pomohli,tak pomalicky to slo,najhorsi bol prvy pol rok,potom to uz slo ,teraz som mala len 2 mesiace taksie obdobie a uz sa to zas zlepsuje,takze dufam,ze bude uz len lepsie a lepsie.
Ja alkohol teraz absolutne nemozem,by som kapala,takze sa so mna stava abstinent.
A ty si na to ako prisla,ze trpis touto chorobou.?