Popôrodná depresia a hospitalizácia

Ja som si to síce nezažila ale moja mamina áno a tá dostávala silné injekcie po ktorých bola ako opytá a celými dňami len spala len toľko čo prešla na wc trochu čosi zjedla. O brata by sa nebola schopná postarať tak som jej pomáhala chodievala ku psychiatričke do nemocnice na injekcie ja som chodila s ňou. Musí to byť veľmi ťažké. Držím palce aby ste sa čím skôr z toho dostali.🙏🏼

isto bábo s tebou na psych, byť nemôže...

Daj sa do poriadku, kojenie nie je prvoradé, ale tvoj stav, možno by ťa vedeli stabilizovať liekmi aj v domácom liečení, ak nie, radšej chod

Ach, týmto som si presla tiež po pôrode, no my sme to zvládli doma. V prvom rade je ale podstatné, aby si bola v poriadku ty, potom môže byť aj babatko ci už na UM alebo kojene. Drzim veľmi palce, nech to rýchlo prejde

Čo je vlastne tá poporodna depresia? Ako sa to prejavuje? 🤔

@gabym silný pocit smútku, úzkosti a únavy dlhodobo z toho môže vzniknúť neschopnosť postarať sa o seba a o dieťa najčastejšie sa začína počas prvých 3 týždňov od narodenia dieťaťa. Ovplyvňuje fyzické aj duševné zdravie, môžu trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Treba ju riešiť okamžite ako sa vám niečo nezdá pri nej môžete mať myšlienky o ublížení sebe alebo dieťaťu. A existuje tiež aj predpôrodná depresia. Ľudia si často zamieňajú popôrodnú s “baby blues” kedy sú príznaky rovnaké ( až na ten o ublížení) nie sú tak intenzívne a odznejú väčšinou do 10 dní

Ak ťa hospitalizujú na psychiatrii , tka nie, tam dieťa byť nemôže.....tebe budú skúšať lieky/kombinácie liekov, takže aj ty musíš byť v klude a bez dieťaťa....

Autorka, ja som musela byť hospitalizovaná a ako prvé mi zastavovali mlieko, kvôli prolaktínu, aby až tak "neudieralo do hlavy"

@patricia_b to fakt ? :( nenavidim sa ze nie som silnejsia

Môžem sa spýtať, či si mala problémy aj predtým alebo prvýkrát až po pôrode?

@marhulka13 je to moje druhe dieta...avsak 9 rocny rozdiel...pred tym som to nemala ale je pravda, ze v tehotenstve som prisla nato, ze mam hajzla muža...urcite to bol spustac tiez..

To ma mrzí, ja našťastie v manželovi mam úžasnú oporu a napriek tomu sa to stalo. Pri druhom mi nasadili liečbu hneď ako som otehotnela a bilo to teda o kus lepšie a ešte aj kojiť som mohla. Drzim palce, nech to rýchlo prejde, je to veľmi nepríjemné

Veľmi ma to mrzí a držím ti palce, aby bolo čím skôr všetko v poriadku. Veľa síl prajem 🍀

Niesom odborník ani si nedovolím sa k tejto diagnóze vyjadrovať, len toľko poznamenám, že som tým prešla ja a niekoľko mojich známych. Samozrejme všetky sme túto tému otvorili až keď sme to obdobie prekonali. Len som chcela poznamenať, že vy za to nemôžte to hormóny. Držím palce a skoré uzdravenie. Jednej známej sa uľavilo keď brala lieky ale najväčšiu úľavu pocítila keď prestala kojiť. Mala pocit,že vtedy tie lieky zaberajú najviac a pár dni po poklesu laktácie jej tie lieky vysadili. Najdôležitejšie pre bábo je kolostrum a podľa WHO prvé 4 mesiace života výlučne kojenie. Takže to najdôležitejšie už dostalo 😊

@kvoli dakujem...dakujem vsetkym..
:-*

Je mi to ľúto ☹ prosim ale urcite ries svoj zdravotny stav ako prioritu, ked budes ty ok, budu aj deticky šťastné a ci uz bude babo dojcene alebo nie, dôležité je aby malo pri sebe zdravu maminku 🙏❤🍀 nie som odborník, ani som to nezazila, no ked sa spomenie poporodna depresia, hned mam v hlave Naďku Ondejkovu a jej detičky 😧
Nic si vycitaj, si silnejsia ako si myslíš a určite to zvládneš s pomocou doktorov 🙏🍀 drzim Ti palce ❤

V prvom rade Ti chcem napisat, ze je velmi dobre, ze si sa svoj stav rozhodla riesit. To je prvy krok k uzdraveniu. Ako druhe sa Ta chcem spytat: u akych lekarov si bola kvoli tymto stavom? kto Ti urcil diagnozu?
Ja som si silnou poporodnou depresiou presla 3x, po kazdom dietati to bolo este ovela horsie a intenzivnejsie ako pri tom predchadzajucom.
Pri prvom som to niekolko mesiacov dokazala tajit pred vsetkymi (ani manzel si nic nevsimol) a pravdupovediac, tym, ze som bola cele dni sama (boli sme v nasom meste vtedy cerstvo nastahovani a nikoho sme tu este nepoznali), asi si to ani nemal kto ako vsimnut... a nikomu by to ani nenapadlo... dcerka bola ukazkove bezproblemove dieta, ja ani neviem, ci ona vobec niekedy plakala a ak aj ano, dala sa velmi rychlo upokojit, netrapili ju ziadne koliky, zubky vysli ani neviem ako, od 4,5 mesiaca prespala celu noc... skratka ziadny "dovod" na depresiu som nemala... Okrem depresii som zacala mavat silne migreny (dovtedy som netusila, co to je).
No po niekolkych mesiacoch, ked uz som mala dovod sa obavat, ze to nedam a chodili mi po rozume vselijake myslienky... zacala som sa obavat o svoj zivot a co by bolo s dcerkou...
Sla som ku vseobecnemu lekarovi, odtial na neurologiu (natrafila som na neempaticku doktorku, citila som sa po tej navsteve este horsie) a potom ku psychiatricke (prvykrat v zivote). Ta ked ma videla, mi kazala okamzite odstavit malu a potom nech pridem a predpise mi antidepresiva. To som nechcela, chcela som malu kojit... Okrem toho sme planovali druhe babatko o par mesiacov (prekvapivo o malu som sa vedela vzorne postarat), no to som jej radsej ani nehovorila...
No postupne som si vsimla, ze cim castejsie cez den kojim, tym je to horsie... Takze som zacala mat podozrenie, ze za tym budu hormony...
Ked mala prva dcerka rok, otehotnela som druhykrat... A vies podla coho som zistila, ze som tehotna? Ze tie depresie boli zrazu uplne prec... Ale ze uplne... Cele tehotenstvo bez problemov a narodila sa mi druha dcerka.
A deja vu, 4-5 mesiacov po porode zase depresie, este horsie nez predtym, s tym rozdielom, ze teraz som mala na starosti dve deti... Najhorsie na tom bolo, ze tie zachvaty boli uplne nepredvidatelne, prisli zo sekundy na sekundu bezdovodne...
Pamatam si, ako sme raz boli v ZOO s detmi, uplne pohodovy den, ziadny stres a mne zrazu prislo tak zle, ja som myslela, ze sa tam zlozim na zem a zacnem kricat, no ked som si predstavila ako by sa deti pozerali ako ma tam nejaka psychiatricka zachranka berie... Hovorim manzelovi, mne je zle, musime okamzite prec. V tej sekunde sme zobrali deti a sli domov... O pol hodinu mi to v aute zrazu preslo akoby nic nebolo...
Kedze som si vsak pred prvym tehotenstvom sledovala cyklus (meranie bazalnej teploty, sledovanie dlzky lutealnej fazy atd.) a po 2. porode som sa k tomu vratila, zistila som, ze sa mi lutealna faza skratila zo 14 dni na 8-11. S tymito zaznamami som sla ku svojmu zenskemu a tomu stacil kratky pohlad a tieto info a hned vedel, ktory hormon mi chyba, nasadil mi ho na tri mesiace vo forme utrogestanu a Ty, to bola ulava... Mne bolo uz po par dnoch ovela ovela lepsie... Keby som to nezazila, tak neuverim, ze taka malickost, ako chybajuci hormon moze narobit tak zle... Depresie sa mi potom peknych par rokov nevratili...
Po niekolkych rokoch sa mi narodilo tretie dieta, syncek... Medzitym som zmenila gyne, tato vedela uz vopred, ake stavy som zazivala a chcela mi preventivne predpisat tie lieky, aby som ich jednoducho mala doma, ak bude potrebne. No ja som nechcela, ze ved som vyrovnana, vsetko v pohode... No bum, ako mal maly cca. 3-4 mesiace, tie stavy sa vratili v plnej sile... Objednala som sa ku gyne na odber, hormonalny profil, no nestihla som nan ist, najstarsej dcerke zistili vaznu diagnozu a riesili sme to... Ked bolo ako-tak za nami to najhorsie, boli sme prave na navsteve u kamaratky, ja a deti, pohoda, my mamy sme sa rozpravali a deti behali po dvore... a mne zrazu zase taky stav prisiel, hned som volala muzovi, nech pre nas okamzite pride a hned cestou sme sa zastavili u gyne... Musela som vyzerat strasne, lebo ked ma zbadala sestricka, hned ma riesila a z ambulancie som odchadzala rovno s krabickou utrogestanu... o par dni mi nebolo nic... brala som ho tusim 4 mesiace a odvtedy uz som taketo stavy nikdy nemala (bolo to pred 4 rokmi).
Preco Ti to pisem, je, ze mozno stoji za zvazenie dat si urobit hormonalny profil, mne uz tiez chcela predpisat psychiatricka antidepresiva a uplne zbytocne by som bola malu odstavila... Bola by som z tych liekov ako otapena, ktovie ci a ako by som bola schopna sa postarat o deti... a uplne zbytocne... lebo pricina u mna boli rozhadzane hormony (doslova mi mlieko udrelo do hlavy) a bolo treba riesit tie. A vidis, bola som u vseobecneho, na neurologii, u psychiatricky, kazdemu z nich som povedala, ze kojim a ani jednemu z nich nenapadlo, ze to moze byt pricina mojich stavov.
Ak je vsak u Teba aj naozaj potreba liecby antidepresivami, naozaj si to nevycitaj. Ja viem, ze kojenie je nieco vynimocne, ale ovela dolezitejsie pre Tvoje deti je mat Teba, Tvoju mamu, ktora im lasku vies prejavit tisicimi sposobmi... aj tomu babatku, aj keby pilo z flasky, stale to moze robit v Tvojej laskavej naruci, mozes sa mu prihovarat, hladkat ho, mojkat... a zazijete spolu este vela vynimocnych okamihov... S kojenim ci bez... (ako sa hovori, do zivotopisu si to pisat nebude, ci a ako bolo kojene).
Budem na Teba mysliet, aby Ti liecba cim skor pomohli.

@mamatroch mama hrdinka ❤️

@mamatroch dakujem...psychiater to urcil...citim sa hrozne, akokeby mi smrt dychala na krk a podporovala ma v tych najhorsich myslienkach...prve dieta som kojila dva roky..toto babatko je presne ako pises aj ty vzorne dieta..neplace, spinka cele noci od porodnice...skusim zajst zajtrra aj za gynekologom...ja mam sialene vybuchy do vankusa, nikto si nic nevsimol az na nonstop spuchnute zarevane oci..nikto...poviem iba ze mam alergiu na spiralu alebo ze babatko nespalo v noci...nedokazem nikomu o tychto sttavoch povedat..manzel povedal ze som slaba...a ja naozaj som...nedokazem popratat byt, nedokazem nic...bojim sa, ze zomriem a babatko bude na tom zle...tisice nozov mam v hlave, do hrudnika sa chodim bit na balkon...co ked by kazdemu ale bolo bezo mna lepsie a aj babatku...mam bordel v hlave...dakujem za rady..a pochopenie..a prajem Vam aby ste to uz nikdy nezazili....vsetky ktore ste to zazili...myslim aj na vas.. uprimne

@autorka budem rada, ak das potom vediet ako pokracujes dalej. A tomu never, ze by vsetkym bolo lepsie bez Teba... Aj ked viem, ze za tie myslienky nemozes... Mne pomahalo si pustit TV ci radio (skus napr. Radio Maria cez internet ci Lumen, vacsina relacii je tam ladena v pozitivnom duchu)... Ja inak normalne neznasam v pozadi stale "kecanie" radia / TV, no v zle dni mi to pomahalo odputat pozornost od zlych myslienok...
A neupratany byt neries, nema to ziadnu vypovednu hodnotu o tom aka si zena ci matka... Hovori to len o tom, ze potrebujes pomoc... Nic menej, nic viac... Teraz si najdolezitejsia Ty a Tvoje deti... Tvoje zdravie, ked bude v poriadku to, zacnes riesit i ten poriadok.

Autorka, no mne sa ukázala iná choroba, tiež som to kryla pred okolím a hľadala iné výhovorky, liečím sa 4 roky, syn má vyše 5,5roka a aj teraz som v nemocnici a cítim sa ako hrozná matka, ale snažím sa bojovať pre malého, lebo on miluje mňa a ja jeho, je to moje zlatíčko.

@patricia_b môžem sa spýtať, že čo ti je?

@marhulka13 nediferencovaná schizofrénia, mám úzkosti, depresie a halucinácie, že sa mi zdá, že niečo počujem, vidím alebo voniam čo nemá podnet, hrozné ochorenie, ale keď ma zastabilizujú, tak viem byť dlhšie v pohode

@patricia_b toto sú tak neskutočne strašne choroby, že málokto si to uvedomuje. Veľmi ti držím palce, nech si čím skôr v poriadku v stabilizovanom stave.

Autorka ja som sa depresiami trápila už aj v puberte potom som mala na striedačku lepšie a horšie obdobia, potom dlho som sa cítila úplne dobre, no synček sa narodil predčasne, boli tam komplikácie tak som s ním musela naspäť do nemocnice a potom sa začal horor pre mňa... To som mala všelijaké stavy apatia, potom smútok preplakane dní, nervozita všetko si odniesol môj manžel lebo vždy som sa na ňom ventilovala, proste hrôza, psychiater mi zle nastavil lieky a to som si už chcela fakt ublížiť, manžel ma doslova zachránil v poslednej sekunde... Po tomto som si mesiac pobudla na psychiatrii, malý mal vtedy 3mesiace, starali sa o neho aj o staršiu dcérku manžel s celou rodinou... Čiže týmto som ti chcela povedať že sa radšej čo najskôr choď liečiť ešte kým to prejde do neunosnej miery, o bábätko sa ti určite bude mať kto postarať. Tvoje zdravie je teraz dôležitejsie ako kojenie.

Inak autorka, rieš to čím skôr, tvoje mláďa potrebuje funkčnú matku, takže myslí na to ako sa s radosťou budete hrať, robiť si srandičky pri prebaľovaní, maznať sa v posteli, čítať si rozprávky a venovať sa jeden druhému, pre mňa je to úžasný pocit byť s malým, keď som stabilizovaná