Postabortívny syndróm
Ahojte, pred troma týždňami aom prekonala MÁ..veľmi sme sa na to malé tešili.. prve dni a týždne placu už ustali a ja som si myslela,že už budem relatívne v poriadku. Chcem ísť niekde von, do prace, obchodu..proste fungovať nirmalne,ved už nevratim to,čo sa stalo a nebola to moja chyba a ani nikoho. Telo má však nepustí. Mám heozny strach, vyjdem niekde sama vonku,spotim sa a hneď sa klepem,pocity úzkosti. Cez víkend sme išli s partnerom vonku,na prechádzku..po 20 minútach v aute som myslela že sa už nenadychnem a heozne som sa bála.aj keď som nemala reálny základ. Spánok mám ešte horší ako predtým (prerušovaný). Stretli ste sa s tým niektorá?
Problem je,že sa chcem pohnúť dopredu,ale psychika má nechce pustiť..
@ivuskake ahoj, mrzí ma to,...
ja som si tým párkrát prešla, ale neboli tam panické stavy /"iba" smútok, nechuť niečo robiť, žiť.../, aj preto by som sa poradila s odborníkom. Potrebuješ to trochu dostať pod kontrolu, smútok ako taký bude časom miernejší ale toto ti momentálne veľmi komplikuje život. A nezdá sa mi, že by to malo až taký súvis s MA, aj keď spúšťač to mohol byť
@ivuskake ahoj, je to už relatívne dlhšie, tak verím, že si sa z toho nejako dostala. Ak áno, čo ti pomohlo? Som na tom podobne, prešli dva týždne a ja mám strach sa s niekým stretávať, dnes sme šli s manzelom do obchodu tak ma poslal na niečo sa opýtať predavačky a ja som to nedokázala. Keď idem na chvíľu na dvor a počujem, že idú susedia musím sa schovať.
@patka0709 ahoj Pati, v prvom rade mrzí ma tvoja strata. Nebudem ti pisat o tom, že asi niečo nebolo dobre atd, lebo sama dobre viem, ze sú to ore teba prázdne slova (ja som ich takto brala), avšak, mne veľmi pomohlo, ze som sa s tou malou gulickou rozlúčila. Isla som zapalit sviečku, tam kde ma to ťahalo, v tichosti aom sa poďakovala, ospravedlnila, rozlúčila a aj som si poplakala. Akonáhle sme ruka v ruke odtiaľ a mužom odisli, mne sa na duši uľavilo. Nevravim, ze ma to nemrzi, ale od toho momentu mi bolo lepšie, isla som do prace a začala normálne fungovať. Ja som potratila 9.10.2021 , následne moja posledná MS a prvá po MÁ bola 23.10.2021 a tato bola aj úplne posledná keďže aktuálne mám doma 9 mesačne bábätko 😍 čiže hneď na orvy pokus som otehotnela..
Najmä, dala som si motiváciu ze chcem otehotnieť a chcem normálne fungovať či sa podari alebo nepodarí.. a posledný deň MS sa nám podarilo počať 😂
Držím silno palce
@ivuskake Ahoj, je mi luto cim si si musela prejst. To, ako sa citis je normalna reakcia na stratu, ktoru si zazila. Casom sa to bude zlepsovat, ale tie obdobia smutku sa ti budu sice slabsie a menej casto vracat, istu dobu to este potrva a je to velmi individualne. Cokolvek teraz citis a robis je v poriadku. Urcite by bolo fajn skusit nejaku terapiu, mozno aj par sedeni by mohlo spravit velky rozdiel. A tiez meditacia ci ine relaxacne cvicenia. Postabortivny syndrom inak nie je existujuca diagnoza a len urcite kruhy o tom termine tocia dookola, ale to je len detail ktory nemeni nic na veci. Ide skor o akutne smutenie a traumu. Drzim palce