icon

Pre všetky akčné typy, ktoré trpia úzkostnou poruchou

avatar
zuzanaj54
25. jan 2021

Ahojte, pred troma rokmi, dva mesiace po mojom stvrtom porode, som prestala spavat. V obdobi, ked som v noci niekolkokrat dojcila synceka a vzdy sa snazila rychlo rychlo zaspat, ved o chvilu vstavam znova, sa mi raz nepodarilo zaspat vobec. Pokracovalo to niekolkymi prebdetymi nocami s pocitmi silnej uzkosti a telesnymi prejavmi s tym suvisiacimi. Skoncila som u psychiatra a psychoterapeuta. Zacala som brat AD, diagnoza, poporodna depresia a uzkostna porucha - uzkost zo zaspavania. Zazila som svoje dno. Ja, vzdy sikovna, silna, vsetko zvladajuca zena zrazu neschopna sa postarat o svoje deti, domacnost, placliva, depresivna. Manzel ma vyhnat zabehat si. Po niekolkych predbetych nociach bez stipky energie, som so stekajucimi slzami sa skor plazila po ceste ako bezala. Dala som 3 km. Odvtedy bezim kazdy den. Tri roky. Posledne mesiace 500 km za mesiac. Vela. A vela cvicim, s cinkami kruhovy trening. Zosilnelo mi telo, citim sa telesne skvelo, kondicka aku som este asi ani nemala (mam 42 rokov). Citim, ze pri posilovani tela som posilnila aj ducha, nevzdavam sa, nasla som si terapeutku, ktora mi vyhovuje, vela veci v svojom zivote som rozanalazyvala. Pomohlo to, spavam lepsie, zijem spokojnejsi zivot. ALE...uvedomujem si, ze to tam niekde je. Ze psychicky nie som uplne v pohode, ze uzkost na mna ciha a caka na vhodnu prilezitost, sze mam stastie, ze som ju pretavila do sportu, ze som ako skrecok v koliesku, potrebujem viac a viac, teraz behavam vyse 20 km denne a aj tak sa vkradne vecer myslienka, som dost unavena, dost som dala zabrat svojmu telu, odpadne a okabatim tym aj svoju mysel? Obcas pride odbobie, ze napriek odbehnutym 27 km vecer nezaspim, pride strach. AD stale beriem, ale uz len vecer minimalnu davku,so sedativami sa nikdy nezmierim, aj ked uz som ich pouzila. Viem, ze sa nikdy nevzdam, stale budem hladat sposoby, ako s tym zatocit a rada by som si pisala s niekym, kto ma podobne prezivanie. Obcas to clovek potrebuje niekam zlozit, vypisat sa z toho. Nikdy som nebola typ, ktory by prelezal v posteli cely den paralyzovana, neschopna pohybu, pohyb je moja najrychlejsia terapia, aj ked viem, ze nie vsemohuca.

avatar
petkasaurus
25. jan 2021

Ahoj, ja som toto mala dlhe roky, od puberty, vtedy však nebolo bezne navštevovať psychologa, nieto ešte psychiatra.. Neprespala som často ani minutu aj 2 dni za sebou, cele dni som rozmyslala, ze zase nezaspim, normalne psycho.. A ked som po fyzicky narocnom treningu nezaspala, bolelo ma cele telo, otec ma v noci nosil do vani, ked som plakala od bolesti.. Ale same ma to nejak preslo a mala som dlho pokoj.. Teraz beriem AD, lebo som uzkostna celkovo, aj kvoli spánku, vseobecne.. Niekedy ma ale pochyti zase tento stav, tiez drieme to tam.. Ale vravím si, ze to prejde, co maju robit ludia na nocnych sluzbach, kt. napr. operuju.. A potom spia cez den len trochu..

avatar
ivanizna
25. jan 2021

@zuzanaj54 Ahoj, ja nemám také problémy ako ty, ale mala som pred rokmi veľmi nepríjemnú depresívnu epizódu, tiež som brala rôzne lieky. Presne ako píšeš, tiež to tam všetko v pozadí číha, ešte len pár rokov dozadu som trpela dosť intenzívnymi úzkostnými stavmi, taká som bola pohltená tými myšlienkami, že som normálne nemohla fungovať v domácnosti, škole, partnerstve a tak. To som vyriešila bez tabletiek, ale stále cítim, že som vo vnútri veľmi krehká. Prvé čo ma napadlo pri čítaní tvojho príspevku je, že sa vlastne spoliehaš iba na ten beh, že ti pomôže. A niekedy si aj tak neoddýchneš a telo máš preťažené. Chápem tvoju vnútornú krehkosť a citlivosť, ale možno by si mohla nájsť aj niečo iné, čo ťa dostane do pohody aj v kľudovom režime. Chcem len povedať, že ak by si z akéhokoľvek dôvodu nemohla byť zrazu aktívna (nechcem maľovať čerta na stenu, len hypoteticky, napríklad si vykĺbiš členok), tak aby ťa nepohltilo zúfalstvo a panika. Lebo mne tvoj beh príde skôr ako náplasť, nie riešenie. Čo myslíš? Trochu iný, objektívny uhol pohľadu 🙂

avatar
heidy222
25. jan 2021

Ahoj, dost som sa nasla v tom co popisujes, stale ale vaham, ci vyhladat pomoc. Vzdy som Bola povazovana za silnu zenu, a je mi trapne priznat, ze sa citim vo vnutri ako uplna troska, najma, Ked ostatni to maju horsie a nie su take padavky ako ja.

avatar
petra4234
25. jan 2021

Ahoj, ja mám tak isto úzkostnú poruchu a pravdepodobne aj tetaniu..nie je to žiadna hanba. Je pravda ze fyzická aktivita je na zvládanie úzkosti perfektná vec , aj z dôvodu vyplavovania endorfinov a oxytocinu. Pri úzkosti prebiehajú fyziologické reakcie stresu ktoré nás predisponuju na boj alebo útok a aj preto je skvelé ich takýmto spôsobom z tela vyplaviť a nenechať ich robiť šarapatu na vnútorných orgánoch. To potom vyústi do psychosomatickych porúch a to veru nikto nechce. Je ale pravda, že nie je veľmi bezpečné spoliehať sa len na ten beh, keď sa bude dať skús aj niečo skupinové, joga na upokojenie a podobne. Čo som ja zistila, že najviac pomáha mne je vyrozprávať sa z toho. Ďalej mi pomáha sa v tejto oblasti vzdelávať, čítam si rôzne výskumy na tému úzkosti, rôzne zahraničné fóra, YouTube kanály a podobne. Ak vieš po anglicky, môžeš si nájsť naozaj veľa skupín kde ľudia píšu svoje zážitky, kde vidíš, že v tomto ani zďaleka nie si sama, že ľudia prežívajú to isté čo ty. Je úplne iné sa o tom baviť s niekým, kto to pozná a prežíva na vlastnej koží, pri kom nemusíš mať strach, že ťa zahanbi alebo bude tvoje problémy zľahčovať. Kludne mi napíš🙂

avatar
katulienkax
25. jan 2021

najhorsie ze teraz pocas tej hlupej korony niet kde uniknut, ja som cvicievala, isla na plavaren, pokecala s kolegami a teraz je clovek zavrety, decka sa biju (uz maju ponorku) skola online nafigu, musim sa s nou ucit viac ako normalne, tiez ma uz nebavi takto nic, najradsej mam ked vecer deti pospia a idem spat aj ja. myslim ze teraz pocas korony maju depku aj taki co by normalne nemali ...

avatar
ivanizna
25. jan 2021

@heidy222 Ja sa tiež pripájam do "padavkového" tímu! 😀😉 Tiež som nedávno rozprávala s doktorom, že ako sa cítim, ale že viem, že veľa ľudí má rôzne problémy, aj oveľa vážnejšie, preto som o tom dlho mlčala. A on mi na to povedal, že to nie je dôvod na to, aby som ja nevyhľadala pomoc a zanedbávala aj takto svoje zdravie 🙂

avatar
heidy222
25. jan 2021

@katulienkax presne, chyba moznost sa odreagovat. Ja robim Uz niekolko rokov s nevyliecitelne chorymi Ludmi a doteraz mi to nic nerobilo, proste doma som o tom nerozmyslqla. To preto Lebo sme chodili na vikend na vylet, s kamosmi, kazde 2 mesiace na svk... Teraz len Domov a telka, Ked deti o 8 zaspia nemozem si ist ani zabehat, lebo my name od zaciatku Decembera zakaz nocneho vychadzania.sa mi sniva o pacientoch, uplnr mi z toho sibe ani v praci sa neviem sustredit. A to som Bola povazovana za profesionalku. 🤦

avatar
heidy222
25. jan 2021

@ivanizna diki, je fajn pocut ze niekto sa citi podobne

avatar
kavicka12
25. jan 2021

Mám tetaniu a panickú poruchu,,keď som bola slobodná tie stavy pred spánkom som mala tiež ,nedalo sa mi zaspať vystresovaná ako ráno v stanem o 4 tej do roboty ,niekedy som ani nezaspala ,dlho som nevedela čo mi je až teraz pri dvoch deťoch som dostala panicky záchvat ,akoby infarkt😒Mne najviac robí problém dýchanie a teraz sa zase bojím jesť lebo mi všetko ostáva v krku niekde☹️ Beriem AD asi bude treba zvýšiť dávku alebo čo ,

avatar
zuzanaj54
autor
25. jan 2021

@ivanizna @petra4234 Baby dakujem za podporu, aj ostatnym. Presne mate pravdu, aj som to tak chcela, aby z toho prispevku bolo jasne, ze ten moj beh nie je ziadne hrdinstvo, ale taka palicka pomocnicka. Aj preto to pisem sem. Radsej by som to dala niekde na facebook ako poucny inspirativny pribeh so stastnym koncom. Uvedomujem si, ze sa nanho spolieham az prilis a ked je sanca na zabehanie si ohrozena, prichadzaju dalsie dodatocne uzkostne myslienky. Co bude, ak si zlomim nohu, dokedy vydrzim takto behavat a pod. Neda sa zabehnut maraton kazdy den. Psychiatricka aj psychologicka ma podporuju, vraj pozitivna zavislost nie je pre nas nebezpecna, naopak prospesna, pomaha vybudovat si celozivotne zdrave navyky. Ja som odmalicka sportovy typ, robila som vsetko mozne, akurat behu som sa zacala viac venovat az v styridsiatke. Ale roky chodim medzi ludi na outdoorovy kruhovy trening, zahrat si volejbal, mam za sebou par celkom uspesnych spartan race pretekov, viem, co s telom a myslou vedia urobit endorfiny a nechcem sa ich vzdat. Ide mi na 43 a vobec sa tak necitim, sportove hodiny pisu kondicny vek 20 rokov, ludia chvalia, aka som vysportovana. Robi mi to dobre, neriesi to moje problemy, ale vsetky pozitivne pocity mi pomahaju posilnovat moju krehku psychiku. Ja tam takisto vidim riziko, ako pri kazdej zavislosti, ale inak si momentalne pomoct neviem, a zhodli sme sa s odbornikmi, ze je lepsie sa spoliehat na sport ako nebodaj na poharik alebo tabletku. Snazim sa podla moznosti aj cez den mat vyzitie a venovat sa detom, chodime na tury, alebo aspon na prechadzky, hrame spolocenske hry, vyhoda kondicky je, ze mi nerobi ani o 10tej vecer problem vyskocit z gauca, ale citim, ze pri akejkolvek pomalej aktivite mam v hlave privela myslienok. Som taky analyticky typ, vsetko stale riesim. A orientovana na vykon, trebars casto peciem, ved je pre koho, ale dva kolace naraz, alebo aspon parene buchty, ked uz, tak poriadne. Ja viem, ze v tom mojom hektickom fungovani pri troch relativne malych detoch by bolo treba spomalit, ale neviem ako na to. Casu je vzdy malo. Mozno sa najde niekto tiez podobne vykonovo orientovany, kto nasiel aj sposob, ako sa vybalansovat, a pritom sa nemusel vzdat toho, co ho bavi a robi mu dobre. Nad jogou som rozmyslala, ale kruhovy trening mi velmi vyhovuje, chodim tam uz roky a den uz viac nenafuknem. A vyrozpravanie sa z toho je sposob, ktory praktizujem odmalicka, som taky zdielny a dost hlbavy typ a napriek tomu, ze mam okolo seba fajn empatickych rozhladenych ochotnych ludi, tazko sa im popisuju moje uzkostne pocity, ked ich nemaju.

avatar
mikusiatko
25. jan 2021

Ja mám pocit že sa začínam boriť s úzkosťou.nikdy mi nič nebolo, zrazu minulý rok som sa dostala do nemocnice na operáciu,prvyy krát som bola bez syna, to som ešte dáko zvlaflay,mesiac po operácii na Mikuláša sme dostali kovid a odvtedy cítim že môj mozog neustále mysli len na to že mi dačo môže z kovidu byť,čo ak zomriem, toto mi chodiť furt v hlave,neviem potom ani spať len sa pozorujem ako fuchamy,ako mi srdce bije a potom dôjde panika a začne mi tak biť srdce že mám pocit že infarkt dostanem.

avatar
juliet86
26. jan 2021

@zuzanaj54 ahoj. smiem sa ta popytat par veci? stvrte dieta bolo chcene a planovane? mas nejalu teoriu ze preco tento problem vznikol po 4tom a nie prvom druhom tretom? tiez by ma zaujimalo ake ad si brala a beries a ci ti pomahaju. tiez ci si kojila pri nich. aku mas terapeutku? ktory psychologicky smer? chapem to spravne ze mozno by si aj rada makala menej ale mas obavu straty kontroly nad spankom? ja toto zazivam po prvom dietati. nateraz to riedim kognitivno behavioralnou terapiou. meditaciami. kazdopadne stale mavam aj noci ked nespim vobec. ako dnes. a pred dvoma dnami. ad mam v sufliku ale viem o par ludoch co mali tak zlu reakciu ze ich skusim len ak by som bola zufala. za posledmy mesiac mam statistiku 25dobrych noci 5 nulovych..

avatar
zuzanaj54
autor
26. jan 2021

@juliet86 ahoj, toto poznam, noci, ked nespim vobec, brrr, iba kto to zazije, vie, co tym myslis. Ludia zvyknu reagovat, aj ja som zle spala, kazdu hodinu som sa budila, alebo ani ja som nevedela dlho zaspat. Ale to je sakra rozdiel, nezaspat vobec. Stvrte dietatko bolo planovane tak napoly, uz sme sa na to aj prestali mysliet, ked to prislo. Ale rodila som mesiac pred 40tkou, rozoberali sme tu u psychologov, ze vek robi vela, mohol zohrat rolu. Kojila som kazde dieta dlho, najdlhsie dva roky jedneho, aj tento posledny bol kojeny, dostala som sice AD, ale minimalne davky, aby som mohla kojit, pre mna prestat kojit by znamenalo este ovela vacsiu uzkost, prehru, porazku, tak sme to nastavili tak, aby dietatko nebolo ohrozene. Brala som eliceu 5mg cez den (po roku som vysadila) a mirzaten 15mg vecer (ten beriem doteraz). Z terapie som poskusala vsetko mozne, aj kognitivno behavioralnu terapiu, ta mi ale velmi nezabrala, pre mna ako pragmatika to bolo trochu take tazko uchopitelne, aj ked niektore body som si osvojila a mam ich stale v hlave. Najdlhsie som vydrzala a stale chodim k terapeutke, takej mladej babe, napisem ti do ip, ta mi sadla povahovovo a vela veci v mojom zivote mi pomohla objasnit, verim tomu, ze aj to pomaly smerovalo k tomu, ze ta porucha prepukla. Asi by sa objavila u mna tak ci tak, ale mozno ovela neskor, na dochodku, neviem. Meditacia je nieco, co je pre mna ako neveriaceho odriekanie motlitby, velmi by som to chcela vediet a osvojit si, verim, ze to moze ludom pomahat, ale pre mna je to tak neprirodzene, ako chodit naha po ulici...

avatar
zuzanaj54
autor
26. jan 2021

@petra4234 s tym vzdelavanim to mam tak isto, velmi mi pomaha si o tom citat, ziskavat informacie, pisat si s ludmi, ktori zazivaju nieco podobne, anglicky viem, nie som expert, ale staci to, myslis, ze by si mohla par nejakych liniek pozdielat? mozno nejake hodnotne mas poruke, dakujem krasne

avatar
zuzanaj54
autor
26. jan 2021

@juliet86 a ano,to moje makanie ma trochu desi,ak by som nebehala aj preto,aby som spala,kludne by mi stacila polovica nabehanych kilometrov pre dobry pocit,dobru kondicku a spokojny zivot.

avatar
juliet86
26. jan 2021

@zuzanaj54 dik za tipy. kludne posli. aj fobry psychiater co nema problem s liekmi a kojenim a vie ich nastavit by ma zaujimal. od akeho veku duetata si brala? nemalo ziadne reakcie je ok? pomahal ti mirtazapin zaspat? mala si neprijemne vedlajsie ucinky pri nasadzovani? ja mam v sufliku trittico... ale bude to chciet vela zleho sa odhodlat... par ludi co poznam mali nanho hroznu reakciu tak sa bojim ako cert kriza. aky smer je ta mlada terapeutka? a hej tie noci ked clovek nezaspi vobec... jasne ze sa toho potom boji. na youtube je martin reed insomnia coach a mefitacia aplikacia Calm. meditky a relaxacie nie su o modleni su o vsimavosti k sebe. ze si uvedomis co sa deje nez sa uzkost stihne rozvinut.

avatar
zuzanaj54
autor
27. jan 2021

@juliet86 aj ja dakujem za tipy, ano, ja viem, ze to nie je motlitba, to bola iba metafora, vsetky pokusy o meditaciu u mna stroskotali na mojej pochybosti o nej, nie, ze by som neverila jej ucinkom, skor, ci som toho schopna, ked sa pri tom citim tak neprirodzene. Liek sa vola mirzaten, nie mirtazapin, prve dva tyzdne sa mi stav zhorsil, preto som zacala uzivat aj eliceu, ale vraj to takto funguje, ja som sa hnevala na psychiatricku, ze mi to nepovedala, ale asi rozumiem, ked som sa citila na dne a niekto vam povie, ze dalsie dva tyzdne sa to moze este zhorsit, az potom to zaberie, asi by som ju kopla do kolena. Po dvoch tyzdnoch prisla ulava, nie je to ako sibnutie zazracnym prutikom, ale mne sa trochu ulavilo, pomaly som zacala pravidelne spat a az na par noci, ked aj bol realny dovod na uzkost (chore deti a pod), som bola dva roky relativne v pohode, az potom sa to vratilo. Zacala som ich uzivat, ked mal maly necele tri mesiace, kojila som ho do 1 a pol roka, zmiesane pocity, ci robim dobre, ci mu neskodim, napriek vsetkym odbornym uisteniam, som mala stale. Ale teraz bude mat tri roky, javi sa ako zdravy sikovny chlapcek. Som rada, ze som ho neodstavila a neskoncila niekde v nemocnici na silnych liekoch, doktorka si mysli, ze som to takto zvladla hlavne kvoli tomu sportu. Neviem. Teraz mam zase take vselijake obdobie, vecer citim uzkost a aj noc je potom taka o nicom, na druhy den zla nalada z toho, vecer este vacsia uzkost, ten bludny kruh je tazke prerusit ☹ Tvoje dietatko ma kolko? predtym si uzkosti nemavala vobec? ku komu chodis na kognitivno beh.terapiu?