Psychické zvládanie recidívy rakoviny
Ahojte som onkopacient rok v remisii. Chcem sa opýtať je tu niekto komu sa rakovina vratila? Ako ste to znášali psychicky?Co vám pomohlo?
Nezažila som recidívu, ale ani na nič také nemyslím. Prečo by som to robila? Podstúpila som operáciu, chemo, 2 náročné roky som zvládla - a začala som žiť tak ako predtým, naplno a možno ešte viac. Áno, zrejme už vždy budem rizikový pacient. Ale namiesto strachu a zasvätenia životu obavám z niečoho, čo nemusí nastať, som sa rozhodla žiť naplno a byť šťastná.
Viem, nie je to odpoveď na tvoju otázku. Ale podľa mňa si kladieš zlé otázky a ideš zlým smerom. Ak sa nám to vráti, potom s tým budeme bojovať a riešiť to. Život je príliš krátky, aby si teraz premýšľala nad tým "čo ak". Venuj sa súčasnosti, raduj sa z toho, čo v živote máš a čo ťa napĺňa. Tam smeruj svoju pozornosť.
Našťastie s týmto skúsenosť nemám, ale poznám ľudí, čo mali remisie a napriek tomu teraz sú tu a žijú normálne a už možno aj zabudli že mali rakovinu. Teda napríklad nejaké obdobie napríklad od ich 42 do 49 rokov s tým bojovali a teraz majú blízko k 70 a sú úplne zdraví. Teda skús to brať len tak, že je to len obdobie-ako aj chrípka, niekto sa s ňou trápi 5 dní, niekto 20 dní, aj tu niekto je ok za polroka , niekto pár rokov bojuje, ale potom žije v pohode. A skús aj vyriešiť v sebe čoho sa bojíš a prečo? Bojíš sa liečby čo je nepríjemná? To sa naozaj dá brať ako len obdobie čo raz skončí, netrvá to večne. Bojíš sa smrti? Umrie každý raz a nik nevieme kedy, ty možno s rakovinou môžeš žiť ešte 50 rokov a tvojej zdravej susede alebo kolegyni praskne cievka v mozgu alebo zastaví sa srdce a bude zajtra po nej... To neovplyvníme.
prioritne rátaj s tým, že sa ti to nevráti, ak to bude ináč tak vždy sú možnosti liečby