Rok po strate
6. jan 2023
Som rok po strate a stale som sa z toho nespamatala. Chodim k psychologovi ale myslim ze uz stagnujem. Navonok posobim normalne aj som sem tam stastna ale aj tak sa citim ako povojnovy veteran ktoremu chyba jedna koncatina.
Ano si neviem predstavit dalsie tehotenstvo, my sme o babatko prisli uz vo finale.
Viete mi niekto poradit ci je z tohto pekla cesta von?
u mňa pomohol iba čas a veľa hovoriť o svojom bábätku. Berieme ho stále ako člena rodiny, nerobíme z toho tabu ani rodinné tajomstvo. V novembri 2022 by mal už 6 rokov. Máme po veľkých komplikáciách dalšieho syna, ale vie o prvom synčekovi a taktiež ho berie ako člena rodiny... Veľa som chodila do prírody, kde som mohla byť len sama so svojimi myšlienkami. Veľmi mi pomohla aj táto knižka, čítala som ju niekedy len po odsekoch, trvalo to dlho, ale pomohla. https://www.pantarhei.sk/156892-prazdna-kolebka... Veľmi Ti držím palce, aby si to zvládla a prekonala a naučila sa žiť so svojou stratou. Je to náročné, ale časom sa bolesť a strata stane tvojou súčasťou a nebude to už toľko bolieť :( Drž sa