Schizofrénia a izolácia

Nie. Kamarát zo ZŠ je v DSS so schizou, ďalší kamarát z detstva, sused s touto dg. - zomrel ako 24 ročný, kamaratkin otec plus brat zle , veľmi zle, ona ich opatruje a snaží sa ich dostať do DSS, čo vôbec nie je jednoduché, doma robia bordel, odmietajú lieky, liečbu...

Zničila všetkých okolo. Výkyvy, opakované vysadenie liekov, úteky, pobyty na psychiatrii, plač, bordel, agresia, vydieranie... Keď bol napokon pokus o samovraždu úspešný, nikto neľutoval.

@anonym_2dbf75 áno, presne si to popísala. Tiež podobná skúsenosť.

@anonym_autor Spáchal samovraždu obesením.

Prečo sa pýtaš? Poznáš niekoho?

U nás v rodine žena, asi po 30tich rokoch konečne super nastavené lieky už pár rokov, nikdy nebola na tom lepšie, snáď to vydrži už takto.

🤚 študujem, pracujem, momentálne v Nórsku..žijem plnohodnotný život, vydatá, šťastná a niekedy by som povedala, že robím toho viac ako veľa zdravých 😇😀 dokonca som rok študovala pri relapse, bolo to ťažké, ale dala som to

moja spolužiačka scizofrenička sa aj vydala , porodila dve deti a ako tak to zvláda. Žije v Švajčiarsku , muž je veľmi tolerantný , ale často tam chodila jej mama jej pomáhať s deťmi . Keď sa jej narodili na rok sa tam presťahovala . Bohužiaľ môj sused spôsobil totálny rozvrat v rodine , dnes je umiestnený v DSS a myslím že keby zomrel , tak si všetci vydýchnu . Len on sa liečiť odmietal a odmieta.

@123kika1234 lenže ty sa liečiš . Kedy to u teba prepuklo ?

@subartic Tesne pred 20. narodeninami som bola prvýkrát hospitalizovaná kedy som zistila svoju diagnózu, momentálne mám 25. Prvý rok som sa veľmi spamätávala zo všetkého a potom som sa začala opäť zapájať do života. Ale je pravda, že sa liečim celý čas - mala som aj obdobia kedy som nechcela užívať lieky, ale už by som to nikdy neurobila. Lieky a liečba sú základ..

@123kika1234 vnímala si aj ty že niečo nie je v poriadku alebo ťa na to upozorňovalo okolie ?

@subartic cítila som sa ináč, aj dobre, ale aj veľmi zle..chcela som ísť aspoň ku psychológovi a keď už som mala ísť k nemu, lebo som bola objednaná, odmietala som vystúpiť z auta, tak si pokecala mama.. bála som sa, že ma vysmeje, že mi nič nie je.. bola som si vedomá, že niečo so mnou nie je ok, ale nevedela som čo a samozrejme, že to okolie vnímalo.. v záchvate frustrácie a hnevu mi bola zavolaná sanitka a už sa to riešilo celé na psychiatrii.. moje pozitívne príznaky sa prejavovali bludnými myšlienkami - myslela som si veci ktoré sa nikdy neudiali a spätne to vnímam tak, že som snívala aj za bdenia

poznám 3 schizofrenikov.
1. Chalanisko, veľmi zlé vzťahy v primárnej rodine, nefungujúce vzťahy, žiadna starostlivosť a podpora. Bezdomovec...
2. Žena, spúšťač marihuana, veľmi zlé rodinné vzťahy a domáce prostredie. Úniky z domu k partnerovi, potom sa vydala, robila v gastre, teraz upratovačku. Lieči sa, má režim, keď sa cíti zle pýta si hospitalizáciu. Bezdetná.
3. Učiteľ na gymnáziu, pracuje, lieči sa, športuje, má podporu rodiny a okolia. Rozpráva o svojom probléme nahlas, ak by bolo zle, vyslovene žiada aby okolie zasiahlo.

U nas sa obesil mladucky

Moj brat trpí schizofréniou, aj keď nikdy nevyslovil svoju diagnózu. Lieči sa aj sa nelieči. Úplne prestal pracovať, živia ho rodičia, on chodí len na brigády. To, že u neho prepukla táto choroba pripisujem despotickému otcovi, olej do ohňa prilievala ešte aj nevlastná matka. Ja som rada, že som vyviazla "len" s úzkosťami. Občas trpím záchvatmi paniky, ale postupne to mizne. Zo širšej rodiny poznám prípad, keď schizofrenik, mladý muž, spáchal samovraždu.

@anonym_autor môj synovec. Choroba prepukla, keď mal 17 rokov a riešil veľa rodinnych problémov. Podla toho, čo viem, spúšťačom bola marihuana ktorou to chcel ,,riešit". Bolo to veľmi, veľmi ťažké obdobie. Nemocnica, nastavovanie na liečbu, telefonáty s prosbou a plačom, nech ho odtiaľ vezmem...trvalo roky, kým to ako tak prijal. Teraz má 41, usporiadaný život, vzťah, prácu si momentálne hľadá novú. Liečbu prijal, má pravidelné kontroly. Posledný výkyv mal keď začalo obdobie covidu. Bolo to pre neho obzvlášť stresujúce. Chvála Bohu si dá poradiť a keďže žije v zahraničí, sme telefonicky v stálom kontakte. Dúfam, že bude aj ďalej žiť tak v pohode, ako je to teraz.

@123kika1234 super, držím palce.. ..šír ďalej pozitívne správy nech stigma vymizne čo najskôr..

Treba určiť jasný cieľ. Nemusí byť len práca. Navyše pri tejto diagnóze nie je často možná. Hoci osobne by som skúsil aj niečo pracovné, ale rodičia sa boja toho veľmi. Nech nebláznim a nekazím si to. Napr. práca je už ťažká cesta a môže byť veľmi veľa relapsov. Som dlhodobo OK, ale za tú cenu, že mám no ten kľud. U nás je stacionár a tam chodím. Hoci mám momentálne pauzu od neho, ale zvládol som tých skoro 7 týždňov aj doma. Osobne som v poriadku už od roku 2017 (v tom roku je posledná hospitalizácia akurát teraz výročie v auguste tamteho roku som bol prepustený z nemocnice). Odvtedy sa nevrátilo nič, hoci diali sa v živote aj náročnejšie vecí. Zvládli sa aj tie horšie vecí, ktoré život ponúka – smrť oboch starých rodičov.