Úzkosť z veku
Mám 44 r 2 deti 14, 16r.Neviem čo mi je v poslednom čase, ale chytá má úzkosť z veku:(že mladosť je preč, deti trávia čas radšej s kamarátmi ako s nami aj, keď pár chvíľ cez víkend si ukradneme.Kamaratky sa mi rozvádzajú majú nové začiatky, ďalšia ide rodiť v 43 r a môj život sa mi zdá neuveriteľne nudný.Predtym sme žili štýlom jedno dieta, druhé, stavba domu, zmena práce stále sa niečo menilo ten aktívny život má napĺňal potom prišlo spomalenie cez pandémiu a odvtedy to ide dole vodou.Decka s nami nechcú ísť na korčule, muž zasadne k TV, alebo pokosi trávnik a cítim veľkú nespokojnosť nie je čo robiť, nie je s kým.Ked boli deti male ako kamarátky sme si planovali výlety, wellness čo všetko budeme robiť, keď podrastu.Prisiel ten čas a nič z toho jedna odsťahovana, dve zalaskovane v nových vztahoch, jedna babka v 46 r zbytok male deti takze su rady, že nohy vylozene.Ako si nájsť nejaký hlbší zmysel či nadchnúť sa poriadne zase o niečo?
Vždy som sa smiala z krízy stredného veku a mne sa zdá, že je to tu!!Nespokojnosť so všetkým.
@autorka citim to podobne, ak chces, napis mi IP😉
@deti95060810 fuu, tak prave pozitivny pristup k zivotu veru nemas....
Toto je ozaj problém. Je to dobou. Zákon času je neúprosný a podľa všetkého rýchlejšie "zastarávame". Vravia, že vek dožitia sa zvyšuje, lenže všetko sa nastavuje pre čoraz mladších a mladších a pritom ich je čoraz menej a menej (aspoň v Európe). U nás je napr. Husákových detí ešte stále viac ako mileniálov a to už sú niektorí 50-tnici. Máte pocit, že je to vek ktorý je IN? Ja nie. Veď už aj tí millenials sú pomaly starí...Potom tu čítam, že 15-tka narieka že nemá frajera. Viete si ju predstaviť o 25 rokov, keď terajšie 40-tničky už pomaly strácajú pôdu pod nohami? Speje to niekam, kam nemám odvahu sa pozrieť. Na osobnej úrovni je s tým veľmi ťažké bojovať, pretože je to vec ktorá je ako keby súčasťou kolektívneho vedomia alebo určitého poľa v ktorom sa všetci pohybujeme. Keď pôjdete na opustený ostrov, myslíte že nebudete starnúť? Budete. Možno pomalšie ale isto.
Pred 40-timi rokmi by som povedal že som v najlepšch rokoch. Na dnešok som už starý. A tým nemyslím fyzicky, ani mentálne. Mám proste operačný systém, na ktorý už nevychádzajú aktualizácie. Už na ňom spustíte len základné programy 🙂 Otázkou ostáva, čo bude s takouto "zastaralou" spoločnosťou do budúcna. Mňa nič nenapadá. Nič pozitívne...