Život s negatívnymi príznakmi schizofrénie

Tak z pravej schizofrénie sa nevyhrabe už skutočne nikto a nepodarí sa to ani mne. Hoci možno musím sa len viac snažiť neviem. Ale keďže pri tejto diagnóze sa mení osobnosť ako taká a je to veľký problém neskôr. Osobne nemám už na dosť veľa vecí. Bojujem už väčšinou neúspešne s tými negatívnymi príznakmi ochorenia (hoci sú aj dobre momenty, ale len tak 5-6 týždňov v rade), ale ja nemám jednoduchý stav a pevná vôľa nie je. Budem budovať si ju najprv pri chudnutí. Dá sa povedať, že som človek bez emócii, čo vyhovuje mi. Som skôr ťažší prípad a mám plný invalidný dôchodok na Slovensku. Pre mňa je však skvelé to, že je to už dlho bez pozitívnych príznakov ochorenia – hlasov, bludov, paranoje (vyše 8 rokov). Tiež trápia ma trochu aj kognitívne príznaky – sústredenie, pamäť. Niekedy nepamätám si niečo, čo sa stane nedávno. Potom neskôr si vybavím to. Navyše občas mi prepne úplne a som samý úlet, s čím nič nenarobím. Musím sa len zmieriť s tým, že nebudem už celkom normálny a hanbiť sa len za seba... Správanie nemám vždy najlepšie, čo je pravda a väčšinu vecí chcem hneď okamžite. To pochopiteľne nejde veľmi. Chcel by som okamžité výsledky, ale tie ani po vyše 10 rokoch neprichádzajú... V rámci možností je to OK. Dá sa pracovať na niektorých veciach, hoci keď som sám nejde mi to vôbec. Dvakrát do týždňa chodím na stacionár aspoň. Ide len o to, aby som mohol normálne žiť. Len neviem opäť ako na to? Už dostal som toľko zaujímavých rád. Je to problém, hoci ja som slabý odvar ešte toho všetkého. No nič musím na sebe pracovať... Majte sa pekne.