Zvláštne stavy v práci. Ide o úzkosť?
Mate niektora v praci take stavy, ako keby uzkosti? Oblieva ma pot, busi srdce, zavraty ako keby na odpadnutie, tras ruk. Hlavne ked si uvedomujem, ze tam proste tych 8 hodin musim vydrzat. Kedze o pracu, ktoru som mala rada som prisla a musim robit nieco, do coho sa nutim. Moze to byt tym? Lenze to sa neda tak lahko zmenit a uz vobec nie v dnesnej dobe...
Toto uz bude nabeh na soc.fobiu. Mala by si zbehnut k dr. Alebo aj za psychologom. Nenechaj to len tak. Mas deti? Rodinu? Kolko mas rokov?
Ani vo vyrobe to nie je stratene. Len to chce hladat. Mozno nejake mensie prevadzky, rodinne podniky (pekaren, cukraren...) alebo teraz pred vianocami firmy hladaju ludi na vybavovanie zasielok... . Pripadne fakt uvazovat o prestahovani sa (najprv poriesit psychiku).
Chod psychológovi. Lebo ty si v stave kedy nechceš nič urobiť, len hovoríš že chceš (viem o čom hovorím). Zmeny bývajú ťažké ale z tvojho pisania je to len neda sa, nieje možné a pod.. Sama seba tyraš a to doslova-psychicky. Ak ti vadí robiť v kolektíve hladaj robotu kde budeš sama
Hladaj nejaký butik, nejakú malú predajňu s hocičim, lepšieho obchody s oblečením napr mávajú zväčša 1-2 zamestnankyne, alebo asistentka... Ani ja nemám rada veľký kolektív, tiež mám názor že ľudia sú falošní a len využívajú každého koho sa dá, všade intrigujú...a áno ono to tak jednoducho aj reálne je... ale zase ja v práci nehľadám kamarátov a napr z 10 ľudí je vždy jeden ktorý ti padne viac ako zvyšok a tak sa treba "zamerať" na tu jednu osobu, ako na cely kolektív.
Naozaj mas problém sama so sebou, tak ho rieš. Lebo raz je chyba v šéfovi, potom v kolektíve, ďalší raz ideš na pohovor a tam prídu same modelky tak jasne ze nemáš šancu, stresuje ťa zodpovedná práca, na dobre miesta sa dostanú všetci len po známosti..toto je súhrn tvojich "výhovoriek" a týmo sa deptaš a ešte viac si znižuješ sebavedomie. Naozaj choď, ak si nevieš sama rady, dnes to už nieje žiadna hanba, ani žiadne zlyhanie,je to úplne bežný lekár. A ver že keď začneš chodiť k dobrému psychológovi postupne sa dostaneš aj z toho tvojho stavu a potom sa ti začne meniť aj život. Držím Ti palce!
Veľmi mi pomáhala rodina mama a môj manžel keďže bývame spolu. Povzbudzovali ma ze bude všetko dobre ak chceš napíš súkromnú správu.
Myslím si, že v tejto chvíli nebude pre teba vhodná žiadna práca. A s týmto nastavením ako máš, si aj prácu budeš hľadať ťažko, lebo z teba už len cez písmenká ide množstvo negatívnej energie. Podľa toho, ako popisuješ svoje pocity, by si mala v prvom rade riešiť psychológa, aby ti pomohol so sociálnom fóbiou. Potom budeš mať viac energie, pozitívnejšie myslenie, viac sebavedomia a budeš jednoduchšie hľadať uplatnenie. Nielen v práci, ale v živote ako takom.
Objednaj sa psychologičke príp. choď psychiatričke.
@leskovael To nie su ale vyhovorky. Kazdy kto ma pozna, by ti potvrdil, ze tymto som naozaj presla a takto sa mi v zivote ´dari´. A ani tie obchodiky, ktore spominas a podobne, u nas nie su. Proste neexistuju. Co bolo, skrachovalo. Ja si tu nic nevymyslam a nelutujem sa. Pisem realitu aka je. Keby som nechcela nic robit, neposlem nikam ani jediny zivotopis. Kruta realita
Dakujem vsetkym, asi jedine riesenie je naozaj sa prestahovat. Lenze ako, ked tu mam rodinu, o ktoru sa musim starat. Plus sama ist niekam. Nuz, nie vsetko sa vzdy da..
Ja to nemyslím tak že si vymýšľaš, alebo sa ľutuješ. Ver mi viem presne ako rozmýšľaš a viem presne aký máš pohľad na všetko a preto píšem čo píšem.. Ty len chceš niečo urobiť ,cítiš sa nespokojná /nešťastná, ale reálne nič neurobíš lebo máš na všetko negatívny pohlad a nič sa nedá lebo... - a tu nastupuju mnou spomínané výhovorky. Pritom sa naozaj dá. Ked nieje žiadna robota tak sa odstahuj do mesta kde robota ktoru by si chcela robiť je, neviem kolko máš rokov ale keďže už pracuješ a pracovala si aj predtým predpokladám že máš vek vhodný nato sa osamostatniť. Pytali sa ta baby ci mas deti a pod, neodpovedala si tak neviem.. Ak máš tak chápem že je to ťažšie, ale ak majú mať deti mamu v takýchto stavoch je to ešte horšie. A ak deti nemáš nieje najmenší dôvod sa odsťahovať. Rodina ti neutečie a navštevovať sa budete väčšina rodín.. Ale rieš psychologa určite, nepomôžeš si sama podľa mňa, súdim podľa toho čo píšeš. Lebo ak sa tvoje myslenie a pohľad nezmenia, budeš nešťastná úplne všade, aj keby si odišla do inej krajiny a nielen do iného mesta.
@leskovael Ano, chapem. Ja uz po tych zivotnych skusenostiach neverim ani nikomu. Uplne az cakam, kedy ma dalsi clovek doslova bodne do chrbta. Hrozne takto zit. Deti nemam, ale staram sa o ineho clena rodiny. Citim sa v pasci. Urcite budem psychologa riesit, neviem to myslenie uz zmenit. Najhorsie bude, ked sa z tohto dostanem, zacnem znova verit a znova sa v ludoch sklamem. Este raz a uz ma to zabije
Možno by ti bolo dobre sa niekomu aj vyrozprávať niekomu koho máš rada. A ja verím ze sa ti trocha uľaví.
Keby som sa mala vždy zabiť, keď ma ľudia sklamu🙂nauč sa, že ty si jediná, ktorá si vieš pomôcť a nikdy sa nespoliehaj na druhých iba sama na seba.V každom kolektíve je niečo zlý šéf, kolegyňa, zlý plat, veľké normy.. neviem prečo sa degradujes hneď na upratovačku.Ale aj to je riešenie veľa žien si tým zarába a majú kľud.
Účtovníctvo je zodpovedná práca.. ako nemyslím to v zlom, ale ty máš naozaj na všetko hneď svoju odpoveď.Velke mesto, veľa ľudí, zodpovednosť..ak by si bola samoživiteľka berieš akúkoľvek prácu a si rada, že máš čo dať jesť deťom.Zacni športom schudni získaš sebavedomie... školu a jazyk máš veď nie si nevzdelana, bola si v zahraničí ...asi to s tebou tak zle nebude len teraz blbé obdobie a nevieš kudy kam.To, že si nespokojná a neveríš si z toho mas tie fyzické a psychické prejavy.
Xavax navykovy...bolo obdobie kedy som ho brala je to liek na také psychosomatické prejavy ako máš...veď ho nebudeš brať roky.Ale urcite zacni u psychologicky získaš nestranný pohlad, lebo nevidíš nič dobre.Trocha si viac ver.Musis trocha vyjsť zo svojej komfortnej zóny snáď sa Ta nedotknem, ale frflanim nič neziskas.nieco musíš obetovať buď si sprav nejaký kurz rekvalifikačny, presťahuj sa, lebo teda problém s prácou v malom meste bude vždy.....moja kamarátka po rokoch práce za okienkom v banke vyhorela a začala upratovať rodinné domy nechcela kolektív ani vidieť dochádzala autom veľa km do satelitných dediniek robila pár hodín denne a dnes už ma ďalšie 2 na výpomoc.Je veľa ľudí, ktorí nemajú čas upratovať, starať sa o deti...neviem v akom kraji bývaš, ale naša dedina ma na FB skupinku každú chvíľu niekto hľadá na umývanie okien, ženy pecu torty, strikuju mne sa zdá práveže táto doba a sila FB úžasná v tom, že ľudia si vedia privyrobit.
Ahoj, už 3 roky stará diskusia ale môžem sa spýtať ako si na tom teraz? menila si prácu alebo ešte tá istá?
Ajoj autorka, ako si dopadla po case?

Odstahovat sa za lepsimi moznostami😉vsetko sa da len treba zacat!