Ako zvládnuť egocentrické správanie desaťročnej dcéry
Ahojte,
poprosim reakcie vylucne mamin, ktore maju osobnu skusenost, pripadne niekoho, kto pracuje ako specialny pedagog/psycholog, vdaka.
Najstarsia dcera odmalicka absolutne nepocuva - nemyslim tym, ze neposlucha, jednoducho akoby vyslovene nepocuvala (sluch ma az prilis dobry). Resp. by som povedala, ze pocuva selektivne - vzdy sa zaujimala o veci, ktore sa jej nijako netykali a veci, ktore sa adresovali priamo jej, jednoducho nepocuva, akoby vtedy uplne vypla. Je to odmalicka dost egocentricke dieta, svoje potreby dava na prve miesto a potreby druhych nevnima, stara sa do druhych, no vobec nerobi to, co by mala robit ona sama.
Viem, ze je to z velkej casti o povahe, lebo v rodine mame podobne "exemplare", ale to su uz dospeli ludia a neviem sa zmierit s tym, ze by sa raz mala ako dospela spravat rovnako, stale dufam, ze jej v tom vieme pomoct. Mame viac deti, takze to viem porovnat - nie je to vychovou a pod. Dcera nema mobil, tablet, pocitac, TV pozera minimalne a to tiez len to, co uzname za vhodne. Travi vela casu vonku, na dvore, ma kruzky, ale ma aj domace povinnosti. Manzel pracuje z domu, obaja sme rodicmi na plny uvazok.
Mame doma odmalicka stanovene hranice, ma skusenost aj s trestami (alebo ak to chce niekto nazvat "logickymi dosledkami" a pod.), skusali sme jej spravanie aj zrkadlit, ale jednoducho nic dlho nezabralo. Cize nie, nie je rozmaznana. Mame medzi detmi mensie vekove rozdiely, takze ani poziciu prvorodenej si dlho "neuzivala", resp. nemala moznost ju "zneuzivat". Par chvil si to uvedomi a potom akoby ju niekto "zresetoval" a ide nanovo vo svojom "mode".
Rada by som pocula skusenost mamin, ktore maju dieta s takouto povahou a radu, co im pomohlo dieta "okresat" od tychto negativnych crt, pretoze si velmi dobre uvedomujem, ze tak, ako sa nam tazko zije teraz s dietatom s takouto povahou, raz sa bude tazko zit ludom, s ktorymi bude zit vacsinu svojho zivota - vdaka spominanym clenom rodiny uz vidime, aky negativny dopad na vztahy a aj na zivot daneho jedinca to ma. Samozrejme trapi nas aj to, ze akurat dcera s takouto povahou je prva, cize je zlym prikladom pre ostatne deti, ktore jej spravanie - nastastie nie v takej miere - kopiruju. Cize chceme pomoct aj jej, ale aj sebe ako rodine.
Dakujem ❤️
Žiaľ, dcéra vyzerá byť maly narcis. Čo s tým neviem.
@anonym_autor Život ju naučí. Pár ľudí ju opustí, pár ľudí bude jej správanie zrkadliť, potrápi sa, naplače, zažije bolesť z osamelosti a časom pochopí.
som special e pedagog amam skusenosti aj z domu... nepises nic konkretne len ze nepocuva a ma svojsku povahu nic co by stalo na zaujimavy bod do diagnostiky. skus viac (hoci aj do ip) rozpisat ako sa sprava, ake ma orejavy, ako reaguje, pri pokynoch, pri doskedkoch (trestoch).... potom budem vefiet lepsie poradit a zhodnotit situaciu
V com konkretne je egocentricka? Mysliet aj na seba nie je nic zle, ale bezohladnost voci druhym tiez nie je dobra.
Vaša dcéra znie ako dieťa s veľmi silnou, samostatnou a dominantnou osobnosťou, ktorá je navyše vytrvalo egocentrická a selektívna v počúvaní. To, čo popisujete, nie je len „tradičné neposlúchanie“ – je to hlbšia temperamentová a povahová črta, ktorá sa dá formovať, ale nie úplne zmeniť. Rodičovstvo takéhoto dieťaťa je skôr o nastavení jasných hraníc a dôslednosti v dlhodobom horizonte než o krátkodobých „trikoch“.
Tu je podrobný pohľad a niekoľko konkrétnych stratégií:
1. Porozumenie temperamentu
Vaša dcéra je pravdepodobne silne dominantné, nezávislé dieťa. To znamená:
Vyhľadáva kontrolu nad situáciou.
Má tendenciu selektívne počúvať, lebo nechce byť ovládaná.
Egocentrizmus je súčasťou jej prirodzenej osobnosti, nie výsledkom zlej výchovy.
Dôležité je rozlišovať, čo je povaha a čo sú naučené návyky. Povahové črty sa dajú tlmiť a smerovať, ale úplne „zmeniť“ sa nedajú.
2. Dôslednosť a predvídateľnosť
Pre deti, ktoré ignorujú príkazy, každé vybočenie musí mať jasný a konzistentný dôsledok.
Dôležité je, aby dôsledok:
Bol priame logický dôsledok správania, nie trest, ktorý nesúvisí.
Bol okamžitý – čím dlhšie čakáte, tým viac dieťa „vymaže“ príkaz z pamäti.
Bol konzistentný, aj keď je to vyčerpávajúce. Bez konzistencie sa posilňuje selektívne počúvanie.
Príklad:
Príkaz: „Umy si ruky pred večerou.“
Ak neposlúchne: okamžite sa večera odloží alebo dieťa jedlo nedostane. Nie neskôr.
3. Zapojenie do dôsledkov
Silne egocentrické deti často reagujú lepšie, keď zažijú dôsledok na vlastnej koži než keď im ho vysvetľujete slovami.
Nehovorte len „musíš…“, ale dovoľte, aby prirodzený dôsledok nastal – samozrejme v bezpečných hraniciach.
4. Minimalizácia konfliktu cez výber
Dieťa s takýmto temperamentom často bojuje proti kontrole.
Ponúknite jej výber tam, kde môžete:
Napr. „Chceš si urobiť úlohy teraz alebo po obede?“
Výber musí byť v rámci povinností, nie úplná sloboda.
Takto sa naučí, že má kontrolu nad malými vecami, ale základné povinnosti sú nemenné.
5. Modelovanie a spätná väzba
Egocentrické deti často nerozumejú, ako ich správanie ovplyvňuje druhých.
Praktické tipy:
Zrkadlenie: popisujte fakticky, čo vidíte: „Vidím, že si vytrhla hračku z rúk brata. On je smutný.“
Spätná väzba na správanie, nie na osobu: „Tvoje správanie je problém, nie ty ako osoba.“
Dávajte pozitívnu spätnú väzbu hneď, keď dieťa urobí niečo ohľaduplné.
6. Budovanie empatie a tímového myslenia
Egocentrické deti sa často neradi starajú o potreby druhých, ale môžu sa to naučiť cez praktické tímové úlohy:
Napr. príprava večere spoločne: každý má svoju úlohu.
Zodpovednosť za mladšieho súrodenca s jasnou definíciou: „Tvoja úloha je…“.
Takto sa učia, že ich činy ovplyvňujú ostatných, bez moralizovania.
7. Realistické očakávania
Takéto deti pravdepodobne nebudú úplne poslušné ani ako dospelé.
Cieľ nie je zmeniť jej povahu, ale učiť ju žiť v spoločnosti a brať ohľad na druhých, čo je úplne možné.
Pracujte na strategickom formovaní správania, nie na zmene osobnosti.
8. Psychológ alebo poradňa
Ak by ste cítili, že sa situácia stáva extrémne vyčerpávajúca alebo zasahuje do vzťahov, psychológ pre deti alebo terapeut špecializovaný na temperament môže pomôcť:
Naučia techniky motivácie a dôslednosti špeciálne pre silné povahy.
Poskytnú rámec pre rodinnú dynamiku, aby sa ostatní súrodenci necítili ukrivdení.
💡 Zhrnutie:
Vaša dcéra je temperamentné, dominantné dieťa – to je dané geneticky a vrodené.
Kľúčom je dôslednosť, predvídateľné dôsledky a voľba tam, kde je to možné.
Empatia a ohľad na druhých sa dajú učiť praktickými, konkrétnymi skúsenosťami, nie len slovami.
Cieľom nie je úplná poslušnosť, ale funkčné správanie v rodine a spoločnosti.
@anonym_autor ahoj môže byť že z toho vyrastie...ale možno aj nie...
Tazko radiť...moja je tiež taká trošku egoistka ,flegmaticka a n dokázala v minulosti pochopiť city iných...ale už je to inak...má 18nast a vyrástla z nej úžasná baba.
Takz nezufaj....a to som sa tiež bála ze aká bude...toto je ste stále dieťa ktoré si fakt myslí z všetko musí byť ako ona chce..neboj sa aj život aj skúsenosti ju zmenia...teda verím že hej.
Ale ak by aj nie n ch je ona spokojná a treba ju nechať tak...myslím ako dospelú...
možno by som viac zaradila pomoc iným, rodičom, súrodencom, starším ľuďom, kde by sa učila empatii
som special e pedagog amam skusenosti aj z domu... nepises nic konkretne len ze nepocuva a ma svojsku povahu nic co by stalo na zaujimavy bod do diagnostiky. skus viac (hoci aj do ip) rozpisat ako sa sprava, ake ma orejavy, ako reaguje, pri pokynoch, pri doskedkoch (trestoch).... potom budem vefiet lepsie poradit a zhodnotit situaciu
@anonym_8262a9 anonymu ťažko niečo napíše do IP
@anonym_autor aké sú tie hranice, logické dôsledky (tresty), ktoré máte nastavené?
“Svoje potreby dava na prve miesto” - to je pri deťoch normálne.
“Potreby druhych nevnima, stara sa do druhych” - ako reagujete a správate sa k nej vtedy vy? (Kľúčové)
“no vobec nerobi to, co by mala robit ona sama” - opäť, ako to riešite?
“Jej správanie je zlým príkladom” - deti možno kopírujú, ale rozhodujúce zostava to, ako na to reagujete vy. Tým pádom s tým prestanú (lebo táto stratégia, technika) nefunguje, alebo v tom naopak pokračujú (niečo tým získavajú, nejakú potrebu si naplnia).
“Bude sa jej ťažko žiť.” Vy dcéru nezmeníte, nemáte dokonca ani pod kontrolou jej život. V rukách máte len vlastne správanie, výchovu, postoj, slova. Riešte v prvom rade toto.
Cele je to uplne nekonkretne a vseobecne, absolutne si pod tym nie je mozne predstavit, ako sa vlastne realne to dieta sprava. Diriguje surodencov naokolo? Ak jej nieco vezmu, robi sceny az neprinaleziace jej veku? Atd atd. Akoze 2x som precitala ten dlhy text a vobec si neviem predstavit co vlastne mate za problem.
Vaša dcéra znie ako dieťa s veľmi silnou, samostatnou a dominantnou osobnosťou, ktorá je navyše vytrvalo egocentrická a selektívna v počúvaní. To, čo popisujete, nie je len „tradičné neposlúchanie“ – je to hlbšia temperamentová a povahová črta, ktorá sa dá formovať, ale nie úplne zmeniť. Rodičovstvo takéhoto dieťaťa je skôr o nastavení jasných hraníc a dôslednosti v dlhodobom horizonte než o krátkodobých „trikoch“.
Tu je podrobný pohľad a niekoľko konkrétnych stratégií:
1. Porozumenie temperamentu
Vaša dcéra je pravdepodobne silne dominantné, nezávislé dieťa. To znamená:
Vyhľadáva kontrolu nad situáciou.
Má tendenciu selektívne počúvať, lebo nechce byť ovládaná.
Egocentrizmus je súčasťou jej prirodzenej osobnosti, nie výsledkom zlej výchovy.
Dôležité je rozlišovať, čo je povaha a čo sú naučené návyky. Povahové črty sa dajú tlmiť a smerovať, ale úplne „zmeniť“ sa nedajú.
2. Dôslednosť a predvídateľnosť
Pre deti, ktoré ignorujú príkazy, každé vybočenie musí mať jasný a konzistentný dôsledok.
Dôležité je, aby dôsledok:
Bol priame logický dôsledok správania, nie trest, ktorý nesúvisí.
Bol okamžitý – čím dlhšie čakáte, tým viac dieťa „vymaže“ príkaz z pamäti.
Bol konzistentný, aj keď je to vyčerpávajúce. Bez konzistencie sa posilňuje selektívne počúvanie.
Príklad:
Príkaz: „Umy si ruky pred večerou.“
Ak neposlúchne: okamžite sa večera odloží alebo dieťa jedlo nedostane. Nie neskôr.
3. Zapojenie do dôsledkov
Silne egocentrické deti často reagujú lepšie, keď zažijú dôsledok na vlastnej koži než keď im ho vysvetľujete slovami.
Nehovorte len „musíš…“, ale dovoľte, aby prirodzený dôsledok nastal – samozrejme v bezpečných hraniciach.
4. Minimalizácia konfliktu cez výber
Dieťa s takýmto temperamentom často bojuje proti kontrole.
Ponúknite jej výber tam, kde môžete:
Napr. „Chceš si urobiť úlohy teraz alebo po obede?“
Výber musí byť v rámci povinností, nie úplná sloboda.
Takto sa naučí, že má kontrolu nad malými vecami, ale základné povinnosti sú nemenné.
5. Modelovanie a spätná väzba
Egocentrické deti často nerozumejú, ako ich správanie ovplyvňuje druhých.
Praktické tipy:
Zrkadlenie: popisujte fakticky, čo vidíte: „Vidím, že si vytrhla hračku z rúk brata. On je smutný.“
Spätná väzba na správanie, nie na osobu: „Tvoje správanie je problém, nie ty ako osoba.“
Dávajte pozitívnu spätnú väzbu hneď, keď dieťa urobí niečo ohľaduplné.
6. Budovanie empatie a tímového myslenia
Egocentrické deti sa často neradi starajú o potreby druhých, ale môžu sa to naučiť cez praktické tímové úlohy:
Napr. príprava večere spoločne: každý má svoju úlohu.
Zodpovednosť za mladšieho súrodenca s jasnou definíciou: „Tvoja úloha je…“.
Takto sa učia, že ich činy ovplyvňujú ostatných, bez moralizovania.
7. Realistické očakávania
Takéto deti pravdepodobne nebudú úplne poslušné ani ako dospelé.
Cieľ nie je zmeniť jej povahu, ale učiť ju žiť v spoločnosti a brať ohľad na druhých, čo je úplne možné.
Pracujte na strategickom formovaní správania, nie na zmene osobnosti.
8. Psychológ alebo poradňa
Ak by ste cítili, že sa situácia stáva extrémne vyčerpávajúca alebo zasahuje do vzťahov, psychológ pre deti alebo terapeut špecializovaný na temperament môže pomôcť:
Naučia techniky motivácie a dôslednosti špeciálne pre silné povahy.
Poskytnú rámec pre rodinnú dynamiku, aby sa ostatní súrodenci necítili ukrivdení.
💡 Zhrnutie:
Vaša dcéra je temperamentné, dominantné dieťa – to je dané geneticky a vrodené.
Kľúčom je dôslednosť, predvídateľné dôsledky a voľba tam, kde je to možné.
Empatia a ohľad na druhých sa dajú učiť praktickými, konkrétnymi skúsenosťami, nie len slovami.
Cieľom nie je úplná poslušnosť, ale funkčné správanie v rodine a spoločnosti.
@anonym_9af257 Dakujem krasne ❤️
@anonym_autor ahoj môže byť že z toho vyrastie...ale možno aj nie...
Tazko radiť...moja je tiež taká trošku egoistka ,flegmaticka a n dokázala v minulosti pochopiť city iných...ale už je to inak...má 18nast a vyrástla z nej úžasná baba.
Takz nezufaj....a to som sa tiež bála ze aká bude...toto je ste stále dieťa ktoré si fakt myslí z všetko musí byť ako ona chce..neboj sa aj život aj skúsenosti ju zmenia...teda verím že hej.
Ale ak by aj nie n ch je ona spokojná a treba ju nechať tak...myslím ako dospelú...
@domix147 Tiez mame nadej, ze ta dlhodoba domaca formacia sa odzrkadli neskor, mozno ked bude viac zodpovedna za svoj zivot a uvidi negativne dosledky svojho spravania v inych rozmeroch a okolnostiach, dakujem za povzbudenie 🙏🏻
@anonym_autor aké sú tie hranice, logické dôsledky (tresty), ktoré máte nastavené?
“Svoje potreby dava na prve miesto” - to je pri deťoch normálne.
“Potreby druhych nevnima, stara sa do druhych” - ako reagujete a správate sa k nej vtedy vy? (Kľúčové)
“no vobec nerobi to, co by mala robit ona sama” - opäť, ako to riešite?
“Jej správanie je zlým príkladom” - deti možno kopírujú, ale rozhodujúce zostava to, ako na to reagujete vy. Tým pádom s tým prestanú (lebo táto stratégia, technika) nefunguje, alebo v tom naopak pokračujú (niečo tým získavajú, nejakú potrebu si naplnia).
“Bude sa jej ťažko žiť.” Vy dcéru nezmeníte, nemáte dokonca ani pod kontrolou jej život. V rukách máte len vlastne správanie, výchovu, postoj, slova. Riešte v prvom rade toto.
@anonym_814fb9 Vdaka najma za posledny odstavec ❤️
@anonym_814fb9 Vdaka najma za posledny odstavec ❤️
@anonym_autor niet za čo.🫣 Možno to vyznelo “surovejsie” než som chcela, ale naozaj ma viac zaujímali odpovede a nejaké konkrétnejšie informácie. Je ťažšie inak napísať, čo by ste mohli zmeniť.
Vaša dcéra znie ako dieťa s veľmi silnou, samostatnou a dominantnou osobnosťou, ktorá je navyše vytrvalo egocentrická a selektívna v počúvaní. To, čo popisujete, nie je len „tradičné neposlúchanie“ – je to hlbšia temperamentová a povahová črta, ktorá sa dá formovať, ale nie úplne zmeniť. Rodičovstvo takéhoto dieťaťa je skôr o nastavení jasných hraníc a dôslednosti v dlhodobom horizonte než o krátkodobých „trikoch“.
Tu je podrobný pohľad a niekoľko konkrétnych stratégií:
1. Porozumenie temperamentu
Vaša dcéra je pravdepodobne silne dominantné, nezávislé dieťa. To znamená:
Vyhľadáva kontrolu nad situáciou.
Má tendenciu selektívne počúvať, lebo nechce byť ovládaná.
Egocentrizmus je súčasťou jej prirodzenej osobnosti, nie výsledkom zlej výchovy.
Dôležité je rozlišovať, čo je povaha a čo sú naučené návyky. Povahové črty sa dajú tlmiť a smerovať, ale úplne „zmeniť“ sa nedajú.
2. Dôslednosť a predvídateľnosť
Pre deti, ktoré ignorujú príkazy, každé vybočenie musí mať jasný a konzistentný dôsledok.
Dôležité je, aby dôsledok:
Bol priame logický dôsledok správania, nie trest, ktorý nesúvisí.
Bol okamžitý – čím dlhšie čakáte, tým viac dieťa „vymaže“ príkaz z pamäti.
Bol konzistentný, aj keď je to vyčerpávajúce. Bez konzistencie sa posilňuje selektívne počúvanie.
Príklad:
Príkaz: „Umy si ruky pred večerou.“
Ak neposlúchne: okamžite sa večera odloží alebo dieťa jedlo nedostane. Nie neskôr.
3. Zapojenie do dôsledkov
Silne egocentrické deti často reagujú lepšie, keď zažijú dôsledok na vlastnej koži než keď im ho vysvetľujete slovami.
Nehovorte len „musíš…“, ale dovoľte, aby prirodzený dôsledok nastal – samozrejme v bezpečných hraniciach.
4. Minimalizácia konfliktu cez výber
Dieťa s takýmto temperamentom často bojuje proti kontrole.
Ponúknite jej výber tam, kde môžete:
Napr. „Chceš si urobiť úlohy teraz alebo po obede?“
Výber musí byť v rámci povinností, nie úplná sloboda.
Takto sa naučí, že má kontrolu nad malými vecami, ale základné povinnosti sú nemenné.
5. Modelovanie a spätná väzba
Egocentrické deti často nerozumejú, ako ich správanie ovplyvňuje druhých.
Praktické tipy:
Zrkadlenie: popisujte fakticky, čo vidíte: „Vidím, že si vytrhla hračku z rúk brata. On je smutný.“
Spätná väzba na správanie, nie na osobu: „Tvoje správanie je problém, nie ty ako osoba.“
Dávajte pozitívnu spätnú väzbu hneď, keď dieťa urobí niečo ohľaduplné.
6. Budovanie empatie a tímového myslenia
Egocentrické deti sa často neradi starajú o potreby druhých, ale môžu sa to naučiť cez praktické tímové úlohy:
Napr. príprava večere spoločne: každý má svoju úlohu.
Zodpovednosť za mladšieho súrodenca s jasnou definíciou: „Tvoja úloha je…“.
Takto sa učia, že ich činy ovplyvňujú ostatných, bez moralizovania.
7. Realistické očakávania
Takéto deti pravdepodobne nebudú úplne poslušné ani ako dospelé.
Cieľ nie je zmeniť jej povahu, ale učiť ju žiť v spoločnosti a brať ohľad na druhých, čo je úplne možné.
Pracujte na strategickom formovaní správania, nie na zmene osobnosti.
8. Psychológ alebo poradňa
Ak by ste cítili, že sa situácia stáva extrémne vyčerpávajúca alebo zasahuje do vzťahov, psychológ pre deti alebo terapeut špecializovaný na temperament môže pomôcť:
Naučia techniky motivácie a dôslednosti špeciálne pre silné povahy.
Poskytnú rámec pre rodinnú dynamiku, aby sa ostatní súrodenci necítili ukrivdení.
💡 Zhrnutie:
Vaša dcéra je temperamentné, dominantné dieťa – to je dané geneticky a vrodené.
Kľúčom je dôslednosť, predvídateľné dôsledky a voľba tam, kde je to možné.
Empatia a ohľad na druhých sa dajú učiť praktickými, konkrétnymi skúsenosťami, nie len slovami.
Cieľom nie je úplná poslušnosť, ale funkčné správanie v rodine a spoločnosti.
@anonym_9af257 chat GPT, dobre blbosti ti to popísalo
@anonym_autor ak to mate v rodine, znie to ako porucha osobnosti a tie su dedicne, alebo urcite crty. Nastuduj si najbeznejsie poruchy osobnosti ako narcisticka porucha, histerionska, ....
U nas v rodine to mame tiez. Ide to od jedneho rodinneho prislusnika, a zial, podedili iste crty vzdy najstarsie deti. A ano presne takto sa to prejavuje, silny egocentrizmus, neschopnost sa vcitit do ineho. Osobne skusenosti, ziadny chat gpt🤪🫣😬
Ja som necitala v prispevku nic co by vyzdvihlo jej dobre vlastnosti, ziaden konkrétny priklad a to je naozaj malo na nalepku egocentrik. Alebo na hociaku nalepku. Iba zoznam co nema a ako je do buducna "problemova". Troska mi to pride luto, ved ma len 9. Zivot,skola,priatelia, puberta,to vsetko ju este caka a bude formovat jej osobnost. Deti nie su maly dospely , ako eada hovori nasa nemocnicna psychologicka
Ja som necitala v prispevku nic co by vyzdvihlo jej dobre vlastnosti, ziaden konkrétny priklad a to je naozaj malo na nalepku egocentrik. Alebo na hociaku nalepku. Iba zoznam co nema a ako je do buducna "problemova". Troska mi to pride luto, ved ma len 9. Zivot,skola,priatelia, puberta,to vsetko ju este caka a bude formovat jej osobnost. Deti nie su maly dospely , ako eada hovori nasa nemocnicna psychologicka
@anonym_92257d mozno to napisala v navale zufalosti, ale mas pravdu, mali by sme prioritne na kazdom v prvom rade vyzdvihnut to pozitivne.
Pardon za moju vsuvku, ale autorka ma problem s dcerinym spravanim/povahou, co chce riesit - to je predmetom diskusie. Vy tu po nej chcete, aby spominala nejake veci, v ktorych je dcera dobra?
Ale ved ked ma boli slepak, tak lekar nebude riesit moje krasne modre oci...
@anonym_autor ak to mate v rodine, znie to ako porucha osobnosti a tie su dedicne, alebo urcite crty. Nastuduj si najbeznejsie poruchy osobnosti ako narcisticka porucha, histerionska, ....
U nas v rodine to mame tiez. Ide to od jedneho rodinneho prislusnika, a zial, podedili iste crty vzdy najstarsie deti. A ano presne takto sa to prejavuje, silny egocentrizmus, neschopnost sa vcitit do ineho. Osobne skusenosti, ziadny chat gpt🤪🫣😬
@0silvia0 Dakujem ❤️ ja som tiez uvazovala nad poruchou osobnosti, aj mi to jeden specialny pedagog v tomto zmysle nadhodil...
@0silvia0 Dakujem ❤️ ja som tiez uvazovala nad poruchou osobnosti, aj mi to jeden specialny pedagog v tomto zmysle nadhodil...
@anonym_autor s tymto nic nenarobis, tie poruchy osobnosti nevyliecis, vidis to na rodinnych prislusnikoch. Tieto poruchy osobnosti (ludia s nimi) su emocne nestale, stale maju pocit, ze cely svet im nieco dlzi, oni sa vidia inak ako ich vidi okolie. Hlavne narcisticka porucha je taka, ze oni su v dospelosti akysi ludsky nevyzreti a zivot s nimi je fakt narocny. Niekedy su fajn, ale niekedy su majstri dusnej atmosfery v domacnosti.
Pardon za moju vsuvku, ale autorka ma problem s dcerinym spravanim/povahou, co chce riesit - to je predmetom diskusie. Vy tu po nej chcete, aby spominala nejake veci, v ktorych je dcera dobra?
Ale ved ked ma boli slepak, tak lekar nebude riesit moje krasne modre oci...
@reela Dakujem, konecne to niekto pochopil 🙏🏻❤️. Chcela som to napisat, ale potom si hovorim, ze asi zbytocne sa namahat. Myslela som, ze diskutujuci pochopia, ze ak mam dalsie deti (a podotykam, ze s tym istym manzelom a mame, nastastie harmonicky manzelsky vztah), tak to viem asi celkom.objektivne porovnat a zhodnotit. Ze prva dcerka mnou nie je vnimana ako zloduch, ale ze sa zufalo snazim pomoct jej (lebo ano, s takouto povahou, ak na tom nepopracujeme my a neskor ona, ju jednoducho skvely zivot asi necaka) a samozrejme aj zvysku rodiny, pretoze to fundamentalne ovplyvnuje chod a naladu celej rodiny. Ze nema zmysel popisat pozitivne crty jej osobnosti, ked pytam pomoc s tymi negativnymi. Ja som sa vlastne ani nepytala na "diagnozu" alebo neziadala "diagnostiku", len ma zaujimali skusenosti mamin, ktorych deti sa spravaju alebo spravali podobne. Ano, neuviedla som kopec inych konkretnejsich prikladov, ale vidim, ze keby som uviedla tie, uz by ma tu vacsina ludi ukamenovala, aka som krkavcia matka a v akom zlom svetle vidim vlastne dieta. A este dodam, prva dcerka bola planovana, lubena od prvej chvile, keby niekoho zaujimalo, ci to nebola "nehoda" a mal by pocit, ze zvysne deti su mnou a manzelom preferovane a ze jej spravanie vidim neobjektivne a zaujato...
@reela Dakujem, konecne to niekto pochopil 🙏🏻❤️. Chcela som to napisat, ale potom si hovorim, ze asi zbytocne sa namahat. Myslela som, ze diskutujuci pochopia, ze ak mam dalsie deti (a podotykam, ze s tym istym manzelom a mame, nastastie harmonicky manzelsky vztah), tak to viem asi celkom.objektivne porovnat a zhodnotit. Ze prva dcerka mnou nie je vnimana ako zloduch, ale ze sa zufalo snazim pomoct jej (lebo ano, s takouto povahou, ak na tom nepopracujeme my a neskor ona, ju jednoducho skvely zivot asi necaka) a samozrejme aj zvysku rodiny, pretoze to fundamentalne ovplyvnuje chod a naladu celej rodiny. Ze nema zmysel popisat pozitivne crty jej osobnosti, ked pytam pomoc s tymi negativnymi. Ja som sa vlastne ani nepytala na "diagnozu" alebo neziadala "diagnostiku", len ma zaujimali skusenosti mamin, ktorych deti sa spravaju alebo spravali podobne. Ano, neuviedla som kopec inych konkretnejsich prikladov, ale vidim, ze keby som uviedla tie, uz by ma tu vacsina ludi ukamenovala, aka som krkavcia matka a v akom zlom svetle vidim vlastne dieta. A este dodam, prva dcerka bola planovana, lubena od prvej chvile, keby niekoho zaujimalo, ci to nebola "nehoda" a mal by pocit, ze zvysne deti su mnou a manzelom preferovane a ze jej spravanie vidim neobjektivne a zaujato...
@anonym_autor na tvoju otazku ako sa k nim spravat, ako s nimi pracovat... moj syn ma uz 24 rokov, ako dieta bol taky ako tvoja dcera.
Ani neviem co by som robila teraz inak. Mozno by som s nim navstevovala psychologa a odborne sa poradila. Jeho vychova a povaha bola pre celu rodinu narocna a vycerpajuca. Mozno by som bola prisnejsia, ale neviem ci by to pomohlo. Tieto deti su nedosytitelne a aj ako dospeli su stale nespokojni, aj ked v urcitych situaciach ked musia, sa vedia kontrolovat a spravat podla zelanych standardov, hlavne v zamestnani.
@anonym_autor na tvoju otazku ako sa k nim spravat, ako s nimi pracovat... moj syn ma uz 24 rokov, ako dieta bol taky ako tvoja dcera.
Ani neviem co by som robila teraz inak. Mozno by som s nim navstevovala psychologa a odborne sa poradila. Jeho vychova a povaha bola pre celu rodinu narocna a vycerpajuca. Mozno by som bola prisnejsia, ale neviem ci by to pomohlo. Tieto deti su nedosytitelne a aj ako dospeli su stale nespokojni, aj ked v urcitych situaciach ked musia, sa vedia kontrolovat a spravat podla zelanych standardov, hlavne v zamestnani.
@0silvia0 Ach ano, vecna nespokojnost, to je dalsia obrovska premenna v povahe nasej dcery...a presne, ako si napisala, je to jednoducho nemozne uspokojit ju, nech robime cokolvek....zacala som to nazyvat "syndrom vecne nespokojnej a neuspokojitelnej duse" 😔 dakujem za zdielanie osobnej skusenosti ❤️ mne pomohol nazor jedneho odbornika, ktory povedal, ze ulohou rodica nie je vychovat spokojne dieta, no i tak sa tazko zmieruje s tym, ze mam taky maly dosah na dcerino spravanie a viem, ze sa takto bude raz trapit aj ona a aj jej rodina...ale kto take dieta nema(l), tak nepochopi...
narodila sa bez empatie, s tým nič neurobíš, ale môžete jej pomôcť práve tým, že jej potreby nebudete dávať na prvé miesto, aby sa čím skôr naučila žiť medzi ľuďmi, ktorí empatiu cítia, v každom kolektíve bude ostatných komandovať a čakať, že sa jej budú ostatní podriaďovať
@0silvia0 Ach ano, vecna nespokojnost, to je dalsia obrovska premenna v povahe nasej dcery...a presne, ako si napisala, je to jednoducho nemozne uspokojit ju, nech robime cokolvek....zacala som to nazyvat "syndrom vecne nespokojnej a neuspokojitelnej duse" 😔 dakujem za zdielanie osobnej skusenosti ❤️ mne pomohol nazor jedneho odbornika, ktory povedal, ze ulohou rodica nie je vychovat spokojne dieta, no i tak sa tazko zmieruje s tym, ze mam taky maly dosah na dcerino spravanie a viem, ze sa takto bude raz trapit aj ona a aj jej rodina...ale kto take dieta nema(l), tak nepochopi...
@anonym_autor dievča ide do puberty aj to hra svoju rolu.A je to povahova črta píšeš, že je taká od malička čo chces meniť, korigovať?Aj ja mám takého syna 17 r beriem ho aký je...nie je asperger?Môj je jedináčik, takže beriem, že sa nemusel deliť, dieťa, ktorému celá rodina navarila, kúpila čo si prial.Je najlepší žiak, ale emočno empatiu príliš nepobral.Jednou vetou vie pichnúť silné sebestredny.Ale doma pomáha, výborne sa učí len nemá zľutovanie s ostatnými, nevie prejaviť ľútosť, povzbudiť pritom odo mňa to dostal priehrštim.
Nie je vyslovene zlý, zákerný, ale ja potrebujem, ja chcem, toto zjem ja😂každý si má pomôcť sám, sám si za to môže, keď vidí nejakú krivdu jediný cit, ktorý má k našim 2 psom
Príspevok na 100 riadkov ale ani jedna jediná pekná / pozitívna veta o dcére
Hľadaj to dobre a na tom stavaj. Ty tiež nie si bezchybná