Ako zvládnuť nedostatky detí a ich dopady?

Moj syn mal sisatu hlavu. Mal kraniosynostozu a ako rocny bol operovany. Ma jazvu od ucha k uchu.
Deti v skolke registrovali, ze ma inu hlavicku, dokonca bolo obdobie, kedy sa par deti rozhodlo hovorit mu, ze je "vajcova hlava". Ale ucitelky v skolke to detom vysvetlili, ze preco to tak ma. Aj syn bol v tomto celkom priebojny a sam ukazal jazvu, ze preco je to tak....

@anonym_autor snažila by som sa to brat normálne. Veľmi by som to nenafukovala, neriešila, no ani neignorovala. Takto nás príroda stvorila a takto to skratka je. Mas väčší nos, dostávajúce uši, nízky vzrast. Každý sme nejaký, sme veľmi rozdielni. Možno by som mu ukázala tu pestrofarebnosť, inakosť v spoločnosti. Napokon to nás odlišuje, robí výnimočnými. Ľudia s rôznym zovňajškom dokázali výnimočne veci, žijú šťastne. Oveľa dôležitejšie su iné veci, než výzor. A o tých by som mu hovorila, na tých by sme stavali - či už je to komunikacia, dobre vzťahy, pomoc druhým, vzdelanie, rôzne nadania..

Decká vedia byť pekne hnusné, ale asi niektorým chýba výchovná lekcia ( nie bitka, rozhovor) od rodičov, učiteľov... a možno skrátka nemajú dosť empatie. Mne sa niektoré posmievali, lebo som bola pehavá. Iným sa posmievali, keď boli tučnejšie, nosili okuliare, šušľali...o skutočných hendikepoch neviem napísať, lebo vtedy sa tieto deti neintegrovali. Určite to deti zarmúti, poznačí, to hlavne aj ich milujúce matky, ale dá sa z toho vyrásť a časom zabudnúť, neriešiť.

Moja dcéra ma odstavajuce uši, absolútne sa nad tým nezamýšľam a učím aj ju, že hlavne je, že ich ma zdravé. Nikdy sa ale ani ona nestretla s posmievanim od deti. Stalo sa to paradoxne od dospelých🤦‍♀️🤦‍♀️🤦‍♀️

@anonym_autor ešte k posmievaniu. Je fajn sa naučiť zopár duchapritomnych reakcii, ktorými druhým vezme vietor z plachiet. Napríklad: Ok, a čo? - Ja som s tým v pohode. - Mne to nevadí. - Mne sa páči, aký som. Povedať hranice: Toto mi už prekáža. - Nebudem sa o tom s tebou baviť. - Budem to riešiť s učiteľkou. Alebo niečo viac vtipne: Áno, som originál a ty? - Počkaj, zapisem si to. Ale nie.. nestojí to za to. - To si si dlho nacvičoval pred zrkadlom? - To je všetko? Čakal som viac. - Mas z tohto aj diplom, či si len samouk?

Vsak prave, preto to mozno riesim lebo sama som si niecim takym presla sice nie uplne ako mala ale ako skolacka, a sanozrejme uz sa nad tyn pousmejem ale vtedy to velmi dokaze zaboliet a na x rokov cloveka poznacit ze na to mysli a ovplyvni to jeho sebavedomie

@lucia147852 vsetko prameni od dospelakov, ked sa takto chovaju nemozme cakat ze ich deti budu ine....ach

Moja nemala vlasy do 4 r. Vôbec jej nerástli. Mala na hlave 2 cm čudo.
Keďže sme za ňou mali dieťa so skutočnými problémami - vojtovka..., tak sme tú staršiu nemali čas riešiť.

Tak ja neviem...ako by som to riesila doma ale kedze pracujem v domove s osobami s velmi tazkymi postihnutiami tak moje deti vidia ze nie sme vsetci zdravi a pekni a tak im to vysvetlujem...hlavne ze nikto za to nemoze, ze mnohi sa narodia taki a ini zas taki...u nas je to bezne hocikedy tema...ale nie cielene, casto aj spontanne.
Zalezi ako aj dieta tu inakost vnima, niekto to berie automaticky dalsi zas schovava...kazdy to vnima inak. Riadila by som sq podla reakci mojich deti..a ci vlastne na tu ich inakost upozornuje aj okolie...lebo ja zijem v multikulti svete kde je pomaly kazdy ziak z inej krajiny ako aj u na kolegovia z prace, takze tu je ovela viac tolerancie ako na Svk.
Popripade by som to riesila s ucitelkou aby sa podobnymi temami zaoberqli aj v skole...akceptacia tolerovanie atd.

Mojho brata zrazila motorka a v škole mu hovorili včielka Maja lebo mal jazvy na obočí a ja som si rozbila pery mam tam jazvu jedla som cez slamku a nevedela rozptavať smiať sa, všetci na mna pozrrali.. ale teraz v dospelosti vyzeráme celkom dobre lepsie než ludia bez jaziev , Treba budovat zdrave sebavedomie aj u Teba ..take deti sú vynimočne....

Len im to preboha nevysvetľuj. Nič nezrazí sebavedomie viac, ako keď sa ti snaží niekto veľmi citlivo vysvetliť že síce si čudák, ale je to ok a nemusíš sa za to hanbiť. Tie decká vedia ako vyzerajú, nemusíš im to hovoriť.
Ja mám haluxy a rodičia do mňa tlačili aby som nosila tie korektory. Ale nepiplali sa s tým. Skrátka "daj si to!" a nepiplali, neľutovali, nevysvetľovali prečo som deformovaný bastard. Takže to beriem ako normálnu vec, jednoducho je to bežný defekt, vôbec mi to nerobí vrásky na čele a ani sa nehanbím za to. Nikdy som z rodičov necítila že aké je to blbé, že to mám, aká som chuderka že mi treba kvôli tomu manažovať psychiku. Nohy mám také, aké mám, iné nebudú a nikomu nekážem mi na ne kukať.
Na druhej strane si ma raz zavolala učiteľka bokom, chytila ma za rameno a povedala mi že sa nemusím hanbiť za to, že mám väčšie prsia. Asi jeden z najtrápnejších a najnepríjemnejších momentov na základnej škole. Veď ok, ani sa nehanbím? Teda... aspoň som sa doteraz nehanbila? Čo mám urobiť, odrezať ich? Ale očividne to niekto vidí ako niečo, za čo sa treba hanbiť. Pre mňa novinka a vtedy som si prvý krát uvedomila že ľudia sa na mňa pozerajú, vnímajú primárne prsia (mala som asi 13 rokov) a ľutujú ma.

Deti sa šikanujú hlavne keď nejaké nezapadne povahovo. A budú sa šikanovať aj kvôli farbe tašky, takže to je úplne jedno. A je jedna vec akceptovať nejaké jednoduché posmešky od seberovného a je iné, keď na teba autorita pozerá s ľútosťou v očiach. To bolí viac.
Ak sa ťa dieťa samé neopýta, tak by som to ani neriešila a nejako super na to nepoukazovala, lebo to je jednoduchý spôsob ako sa dostať ku komplexom. Ak sa dieťa samé opýta: No... máš, lebo si sa tak narodil. Ak ti vadí znamienko, alebo jazva, tak to dá odstrániť.

Ked som bola dieta mala som velky nos. Zazila som si naozaj vela vysmievania. Ci ma vcela ustipla do nosa, a vela ineho. Uz som bola z toho taka smutna, ze som mala pocit, ze kazdy vidi iba moj nos a lutuje ma aka som skareda. A teda, aj keby mi rodicia vraveli, ze kazdy clovek je iny tak ma to teda neutesi. A ani keby sa mi niekto vysmieva a ja poviem, ale mne sa paci by mi nepomohlo. Lebo tomu by ani nikto neveril, ze sa mi moze pacit a este viac by ma vysmiali. Bobuzial vela ludi sa zabava na niecom co je ine ako by malo byt. Mne pomohla az operacia nosa. Od vtedy mam iny zivot, skoncilo vysmievanie sa mi za nos a som so sebou spokojna. Ale cloveka to aj tak poznaci, nikdy sa mi sebavedomie uplne nevratilo, kedze cele detstvo som mala posmesky. Ale aspon sa uz netrapim, a nerozmyslam nad tym ze ma niekto vysmeje.
Takze niekedy pomoze az operacia ak sa teda da urobit. Ja som nazoaj rada, ze som na tej operacii bola.

@anonym_a092a6 a ako si vysvetľuješ, že veľa ľudí s veľkým nosom sú úspešní? Či už herečky, speváčky, moderátorky..?
Čo si hovorila/robila, keď sa ti niekto vysmieval?

@anonym_f2dd37 Tym, ze su rozne povahy ludi. Ale to snad vies. To neznamena, ze ked jednej nevadi, ze ma velky nos nevadi to ani druhej. Pisala som o sebe. Mne velmi vadili posmesky na moj nos. Mne by urcite nepomohli reci, ze aj ini ludia maju velky nos. Pomohla mi jedine operacia a ze uz mi nikto moj nos nespomina.

@anonym_a092a6 velmi s tebou sucitim, mam nieco podobne a tiez s nosom, nie velkostne ale mam tam jazvu, a tym sa mi zmenil jeho tvar, ale ludia sa mi posmievali teda najma decka v rovnakom veku plus aj starsie za ine veci....minule som jedneho stretla po veeela rokoch a aj ked sme viedli dospelacku debatu a po rokoch sme sa mozem povedat aj radi videli, tak bol sucastou partie ktora si zo mna utahovala a normalne v tej situacii ked sme sa bavili sa ozvala vo mne minulost a obnovili sa mi tie zle pocity ktore som zazivala ako tinedzerka.....smutne. Ale za teba som rada ze si spokojna, minulost uz nikto nezmeni bohuzial

@anonym_f2dd37 A ako si vysvetľuješ, že najobľúbenejší ľudia alebo najlepšie zarábajúci ľudia v showbiznise sú pekní? :D

@anonym_80f630 vzhľad im určite uľahčí štart, no podľa mňa o tom dlhodobo rozhodujú iné veci, talent, pracovitosť, autentickosť, charizma. A keďže obal predáva, sú na očiach, tak sa o svoj vzhľad aj patrične starajú.

@anonym_autor
@anonym_a092a6 @anonym_a092a6 povahou je to len čiastočne, niektoré veci sa dajú aj naučiť a závisia od okolia. Niektoré veci fungujú ako nebrať si každú poznámku ako pravdu o sebe, nenechať sa vyprovokovať a nekŕmit vysmievanie výbuchmi, lebo vtedy ich to ešte viac baví, radšej krátko odpovedať a odísť. Niektorí to dokážu obrátiť na humor, ignorovať, nastaviť hranice, aj to je lepšia stratégia než v tichosti trpieť, vysvetľovať sa, ísť do protiútoku.
Ak majú prostredie, kde sa cítia prijatí, niekoho stabilného, ktorí im dáva pocit, že sú v poriadku takí, akí sú. Možno niekoho silného, kto sa s tými vecami dokázal sám vyrovnať a vie im to podať, ma ten “správny” postoj. Alebo tie deti dosahujú úspech inde, kde môžu ukázať iné svoje silne stránky, šport, umenie, veda, kde vzhľad nie je podstatný. Hlavne že si neurobia z poznámok o ich vzhľade - celu pravdu o sebe. Je veľa veci, ktoré sa ovplyvniť dajú, nie len operácie, ale záruka nie je nikde. Lenže to ani pri bežne vyzerajúcich deťoch. Aj im sa môže ktokoľvek vysmievať, šikanovať za hocičo. Čiže len budovať sebavedomie, emocionálnu odolnosť, sebaregulaciu, byt oporou, budovať silne vzťahy s viacerými ľuďmi.

@anonym_f2dd37 Jasne, jasne. Este, ze su taki sikovni ludia ako ty. Mala by si si otvorit ambulanciu rad, ako sa naucit zit napr. s velkym nosom a ignorovat vysmech deti. A aj plasticke ambulancie by sa mohli zavriet. Kazdy by bol spokojny so sebou. Stacil by rozhovor s tebou. A teraz vazne. Nie nestaci nikto co ma to iste trapenie. Mozno niekomu ano, mne napriklad urcite to nestacilo. Naco ma clovek zit s niecim co ho trapi a da sa lahko odstranit operaciou. Ak to cloveku nevadi, tak jasne zije s tym. Su ludia, ktori sa vedia zabavit aj na svojom vzhlade. Ale potom su ludia ako ja. A bolia ich narazky na ich vzhlad. A urcite ich neutesi. Nevadi ze mas velky nos. ved vies spievat, to uz je len rada. Su aj deformacie, ktore sa operovat nedaju. Aj ti ludia niektori sa s tym zmieria a ini nie. Bohuzial taky je zivot.
Ja som svoj komlex vyriesila a odporucam kazdej co sa trapi a nevie sa zmierit s tym co ma ine, ako by chcela a da sa to zoperovat smelo do toho.

@anonym_a092a6 vôbec nezatracujem, že sa dá niekto operovať. Ak to niekomu pomôže, dokonca je to to jedine, prečo nie. Je dobre, že si tak urobila a konečne si spokojnejšia. Píšem o tom, čo ešte iné sa dá urobiť. Nie, že je to zárukou toho, že človek tým nezostane poznačený.