Môže sa dieťa zobrať k psychológovi bez súhlasu rodiča?
Ahojte, dá sa zobrať dieťa psychológovi alebo na také podobné vyšetrenie bez súhlasu druhého rodiča?
Možno si pomyslíte že som psychický labilna alebo že nezvladam dieťa ale skúsim čo najpresnejšie opísať našu situáciu.
Dcéra, za mesiac 3 roky, veľmi plačlive dieťa, záchvaty hnevu, záchvaty plaču. Nikdy som nebola matka ktorá by všetko dovolila alebo podobné...neviem kde som spravila chybu ale akonáhle nie je po jej tak nasleduje neskutočná scéna. Napríklad pred týždňom sme boli na detskom ihrisku, už sa stmievalo, hovorila som jej že už pôjdeme domov, zobrala som ju a taký záchvat plaču spustila, odťahovala sa odomna, keď som ju dala na zem sa doslova plazila preč a plakala, vyzeralo to ako keby som ju unášala...strašné nepríjemná situácia.
Ďalší príklad je z dnešku, boli sme v Kauflande a potom som ju zobrala na takú cyklotrasu kde chodíme na odrážadlo, vybrala som ju z auta, a už to začalo rev lebo si nechcela obuť topánky, nechcela mikinu, nechcela bundu, už nechcela ani odrážadlo už len vrieskala a behala okolo auta, do auta tiež nechcela ísť proste nič nebolo dobré, tak som ju naložila naspäť do auta a tam pokračovala, vyvliekala sa zo sedačky, ukludnila sa až za 15 minút...ona takto reaguje skoro na všetko. Zje len pár vybraných jedál, ponúknem jej niečo nové? Len jej to ukážem...napríklad jahody...začne plakať a zas nedá sa len tak ukľudniť, vždy je niečo s čím má problém, nechcela sa kúpať, nechcela sa obliekať, češe sa len z hukotom, uvariť pri nej alebo niečo spraviť keď nemá náladu robiť to so mnou to je katastrofa.
Ja nehovorím že má nejakú diagnózu, možno je to ozaj len vzdor, možno som to naozaj ja nezvládla a možno to všetko vidím zle lebo ja som s ňou 24/7 a muž oveľa menej. On však odmieta akékoľvek takéto vyšetrenie. Ja vidím takúto scénu 20 krát za deň, muž tak 3 krát potom mi povie že ja neviem s ňou pracovať, malo sa jej venujem, je to len dieťa a že len z nej chcem spraviť retardovanu a mám sa viac snažiť.
Ja už ale neviem čo mám robiť, som na dcéru sama, starí rodičia z oboch strán sú ďaleko, svokrovci nemajú ani o vnúča záujem, ešte ju ani nevideli, muž odchádza 5:30 do roboty, vracia sa okolo 18:45. Naozaj sa pri nej snažím, vymýšľam program, chodíme do herní, na ihriská, na krúžky, všade kde sa dá. Ja som za tie tri roky úplne stratila seba... všetok môj život sa točí len okolo nej....a je to náročné, v poslednej dobe keď ma veľa takýchto prejavov hnevu, záchvatov plaču tak si myslím že možno by bolo aj pre mňa také ukludnenie keby mi nejaký odborník povie že je dcéra v poriadku alebo naopak že nie je a treba postupovať tak a tak.
Myslíte že ja preháňam alebo by bolo dobré ísť? Prípadne ak áno, nebol by problém že jeden rodič nesúhlasí?
Znie to naozaj vyčerpávajúco. Musí to byť náročné byť na ňu sama. Ja mám akurát 3 ročného syna a správa sa presne tak isto. Viem to porovnať aj so staršími, ktorí boli viac menej rovnakí. 5r dcéra doteraz máva také chvíle, ale u nej je to aj povaha a zároveň u dievčat som si všimla viac takú emotívnosť. Mne velmi pomohol kurz (ale aj kniha) Výchova bez porazených (inaksdetmi). Teraz pri dalsich detoch je toto obdobie uz dost jednoduchsie, ale verim, ze pri prvom je to narocne.
Znie to naozaj vyčerpávajúco. Musí to byť náročné byť na ňu sama. Ja mám akurát 3 ročného syna a správa sa presne tak isto. Viem to porovnať aj so staršími, ktorí boli viac menej rovnakí. 5r dcéra doteraz máva také chvíle, ale u nej je to aj povaha a zároveň u dievčat som si všimla viac takú emotívnosť. Mne velmi pomohol kurz (ale aj kniha) Výchova bez porazených (inaksdetmi). Teraz pri dalsich detoch je toto obdobie uz dost jednoduchsie, ale verim, ze pri prvom je to narocne.
@anonym_fae3f3 cez víkend bývame spolu...ale on nejako ignoruje toto správanie, skôr to prirovnáva k tomu že to je moja výchova alebo že to proste nezvládam tak ostala taká.
@carduelis ďakujem pozriem si to
A ako vlastne reagujes na tie sceny? Nechce jest, dostane zachvat. Nechce sa okupat - zachvat. Co sa deje potom?
Centrum včasnej intervencie - oni ťa už potom nasmerujú kde máš všade ešte ísť.
moja dcéra takto reagovala. Hrôza. Jasné že má PAS.
Pomohli až tabl. od psychiatra.
Uvidíš čo vám povedia, možno je len typ dieťaťa.
Centrum včasnej intervencie - oni ťa už potom nasmerujú kde máš všade ešte ísť.
moja dcéra takto reagovala. Hrôza. Jasné že má PAS.
Pomohli až tabl. od psychiatra.
Uvidíš čo vám povedia, možno je len typ dieťaťa.
@anonym_fae3f3 záleží od situácie, a za ten čas som už skúsila myslím že všetko.
Napríklad na tom ihrisku, skúšala som dohovárať, aj ignorovať, aj ju proste zobrať a ísť
Keď nechce jesť, už jej to ďalej neponúkam teraz, nechám to na stole a keď chce nech si vezme. Takéto scény ale robí hlavne pri takých veciach ako je to ovocie a tak, obedy, raňajky a večere sa snažím robiť také aby zjedla aspoň niečo.
@anonym_781cb4 niečo také som chcela riešiť, dá sa to aj tak keď druhý rodič nesúhlasí? Alebo by s tým mohli mať problém?
@anonym_fae3f3 záleží od situácie, a za ten čas som už skúsila myslím že všetko.
Napríklad na tom ihrisku, skúšala som dohovárať, aj ignorovať, aj ju proste zobrať a ísť
Keď nechce jesť, už jej to ďalej neponúkam teraz, nechám to na stole a keď chce nech si vezme. Takéto scény ale robí hlavne pri takých veciach ako je to ovocie a tak, obedy, raňajky a večere sa snažím robiť také aby zjedla aspoň niečo.
@anonym_781cb4 niečo také som chcela riešiť, dá sa to aj tak keď druhý rodič nesúhlasí? Alebo by s tým mohli mať problém?
@anonym_autor
@anonym_autor presne toto sme mali a presne takého muža tiež. Len vymýšľam diagnózy, aby som nemusela do roboty mi povedal. ,,🤦. Vôbec si dementa nevšímaj, ty si s deckom celý deň, ty si matka ty vieš. Jasne, že sa to nezmenilo a jasne, že v tom boli diagnózy. Od 4 a pol ADHD, potom nám nejaké genetické veci vyšli a teraz má 8 a opätovne máme diagnostiku autizmu, ktorú on zase nedovolí, lebo keď bude mať v papieroch že je debil, tak sa to s ňou bude ťahať celý život🤦 Že mám sťažnosti učiteľky každý deň, tak to tiež nie je problém, lebo však čo som vychovala to mám. Hlavne že on nevedel vychovať. Tomu tvojmu zázraku treba povedať, " nech sa ti páči, zober si dovolenku na dva týždne, ja sa zdekujem.ku materi a vychovávaj, keď ja neviem. Keď dôjdem, ty ju už napravíš a všetko bude OK. 👍 A treba to naozaj aj urobiť, lebo pán Veľkomožny vôbec nemá tušenia, čo máš ty každý deň " na tanieri". A diagnostiku treba riešiť, lebo v škôlke to budeš mať tak či tak nariadené.
@anonym_fae3f3 záleží od situácie, a za ten čas som už skúsila myslím že všetko.
Napríklad na tom ihrisku, skúšala som dohovárať, aj ignorovať, aj ju proste zobrať a ísť
Keď nechce jesť, už jej to ďalej neponúkam teraz, nechám to na stole a keď chce nech si vezme. Takéto scény ale robí hlavne pri takých veciach ako je to ovocie a tak, obedy, raňajky a večere sa snažím robiť také aby zjedla aspoň niečo.
@anonym_781cb4 niečo také som chcela riešiť, dá sa to aj tak keď druhý rodič nesúhlasí? Alebo by s tým mohli mať problém?
@anonym_autor ty sa objednám, príď s deckom a jeho vôbec neinformuj. Žiadna psychologičká od teba nebude žiadať súhlas druhého rodiča. Jedine peniaze za diagnostiku.🙄 Jemu už len do ksichtu hoď papiere s diagnozou, aby vedel aký je múdry.
Tam, kde by si náhodou potrebovala podpis druhého rodiča je jednoduché ho “sfalšovať” ono, nik to nikdy nebude kontrolovať, či je to naozaj jeho. Takže kľudne choď, väčšina vyšetrení aj tak nepotrebuje súhlas oboch rodičov. Aj keď jej pravdepodobne nič nezistia, ty budeš kludnejšia, dostaneš informácie ako s ňou pracovať a to pomôže hlavne tebe po psychickej stránke, tá podpora a pochopenie 🙏.
ako.. ja ked to citam, mne to pride ako normalne dieta, trochu narocne, ale naozaj ak to citis ty inak, chod sa ukludnit a poradit, bez sudenia, ono vies.. vsetko moze byt aj tvoj pohlad = unava, plne zubytohto, lebo proste ako rodicia si to predstavujeme inak a uz aj ked sme my ako struny z nervov, tie deti to este viac hecuje a este viac zvyknu vyvadzat,
Ja si pamatam ako som casto pozerala na to moje dieta ci nie je "sisi" a mala podobne myslienky, aj ked inak fakt bola kludna, sikovna. Neriesila som, lebo ja v dnesnom svete sa dost obavam, aby deti nediagnostikovali zle a zbytocne im tym neskodili (ale pochopitelne, to je moja paranoja, mam v rodine dievca, ktorej velmi skaredu diagnozu vymysleli a tahalo sa to s nou dlho, zbytocne). Ale teda k detom.. ja si pamatam taketo amoky, okolo 2,5r do cca max 4r.. sme mali rev za obuvanie, za vyzuvanie, za obliekanie, za vyzliekanie, za umyvanie, s revom sme sa sprchovali, s revom sme kracali 400m do skolky, az som cakala ze socialku na mna niekto zavola, kolkokrat som musela na nu doma nakricat, nech uz je ticho a oblieka sa od nervov a aj typicke revy za zlu farbu pohara, za zlu lyzicku.. Moja nemavala amoky v obchodoch atd, raz ked isla v sportiaku ho v obchode spustila, skoro sa s celym kocikom preklopila, vyriesila som to raz-dva. Ale bezne tieto amoky zase mala kamoskina dcera a aj to s autosedackami poznala ona..
Za mna skusila by som ubrat s aktivit a presla k jednoduchsiemu fungovaniu, nechaj dieta nech sa aj ponudi, vyloz si nohy, nech sa hra sama.. nepises ci nieco ine robi, ake aktivity robite, ako rozprava.. ci sa pekne dohovori atd. Ci aj s niekym inym byva, ci vsetko je len ty a ona, socializacia ako prebieha, ci bez teba vobec bola. Si prilis aktivna, vymyslas, minas haldu energie a nevladzes amoky a vsetko, tak kludny rezim nahod. Nechce ovocie, tak nechce, daj si ty, necaj na stole a tak = kopa deti nechce nic, my mame kamosa co ZIADNE ovocie ako dieta nechcel, hadam ani na prvom stupni..
Otcov pristup je divny a aj jeho starostlivost, si s malou 24/7, na case aby si dala dieta ockovi, napr v sobotu a isla si oddychnut aj ty k nejakej aktivite. Inak nie, jeho suhlas nepotrebujes, u lekara nikdy nikde otca neziadali, prisla som ja ako zakonny zastupca.. a bolo. Tam kde bolo treba, napr skola atd, bezne veci, podpisujem to za neho. Objednaj sa a chod, aj pre svoj klud. Ono je dost mozneze pri nom bude aj menej vyvadzat...
U psychologa neriesia druheho rodica. Nikto sa ta nebude pytat, ze co ten druhy rodic na to. To keby som zakazdym vesala manzelovi na nos, ked som dieta zobrala k psychologovi... 😄 Proste som zobrala a vybavene.
Ono aj vela prejavov spojenych s PAS a ADHD je vlastne prejav chronickeho stresu. Ci uz je to privela zvukov, ominajuce oblecenie, divne textury, privela bodov programu a zmien scenerie, privela poziadaviek a instrukcii, zakazov, nepohoda v domacnosti, agresivny clen rodiny, skryty zdravotny problem... Mozno aj tvoje dieta je z niecoho pretazene. Kazdopadne ta psychologicka by mohla pomoct. Aj ked je to obdobie vzdoru, este neznamena, ze sa vam neda pomoct.
skus sbdcerou filialnu terapiu hrou. da sa aj online. pomoze vam to obom. vela stastia
V prvom rade musí byt veľmi frustrujúce a únavne byt prakticky 24/7 s dieťaťom a bez pomocí. Podľa mňa to dosť podceňujeme, ale môže sa v tom skrývať príčina mnohých problémov. Aj keby si jej scény nezvládala, nie si robot. Ty nutne potrebuješ vypnúť a s niekým sa prestriedat. Podľa mňa však reaguješ adekvátne, i keď to ignorovanie/pokojne preckanie by bolo lepšie než vysvetľovanie, prip. len ju zober ju a odíď, ak musíš. Avšak, neskôr s tým treba ďalej pracovať, potom ma zmysel sa v pokoji porozprávať.
Myslím, že keby s dcérkou bol muž dlhšie, nezvládal by to tak ako si mysli, predpokladám, že by stratil nervy a vybuchol. No v žiadnom prípade by ta nemal obviňovať. Ty nie si príčinou záchvatov, deti ich bežne mávajú.
Ak mas pocit, choďte za odborníkom. Pokiaľ by aj muž na to prišiel, išla si sa poradiť, čo mas robiť lepšie, keďže podľa neho to nezvladas.
Pomohlo by myslím naozaj zvoľniť režim, tráviť čas len tak doma, pripadne iba v prírode. Dcérku viac zapájať v domácnosti, nech sa cíti užitočná, alebo ju viac nechať byt samostatnejšou. Nech si ona sama niečo pripraví jesť, naleje vodu, oblečie sa, dá veci do pračky, prestrie stôl, umyje zrkadlo.. bude mať lepsi pocit, cítiť sa spokojnejšie, mať viac veci pod kontrolou. Ty len z diaľky pozoruj a čo najmenej jej do toho zasahuj (iba kvôli bezpečnosti, veľkej škode, inak nie). Čím menej tlaku, tým lepšie. Naopak čím väčší tlak, tým väčší protitlak.
Tiež si môžeš oddýchnuť, ona nech sa len tak popri tebe hra. Na začiatok 5 minút a postupne pridávať, nech si zvykne.
Ak si otvorená si niečo prečítať, odporúčam Lovci, zberači a rodičia - pokojne rodičovstvo mimo zaužívaných západných názorov, o ktorom sa inde nedočítaš.
S tým jedlom, pokiaľ ide len o ovocie, bude to ok. Ale je pravda, že niektoré autisicke deti jedia striktne len zopár jedál. Nemôže inak byt, že je dcérka hladná? Nasa pokojne, zlate dieťa, no keď bola hladná či unavená, bolo to s ňou na nevydržanie.
@anonym_fae3f3 cez víkend bývame spolu...ale on nejako ignoruje toto správanie, skôr to prirovnáva k tomu že to je moja výchova alebo že to proste nezvládam tak ostala taká.
@carduelis ďakujem pozriem si to
@anonym_autor chápem, že si z dcerinho správania unavená, ale teba by mal muž podržať a nie zhadzovat, je rovnako rodičom ako ty.
To, čo opisuješ, je prejavom ťažšieho stupňa autizmu. Nechce, čo je treba, lebo nechce zmenu. To bude stále iba horšie.
Je mi veľmi ľúto ak žena nemá podporu od vlastného manžela a ešte aj zhadzuje a dehonestuje všetku tú námahu, ktorú vynakladá na výchovu dietata. Musí to byť veľmi vyčerpávajúce. Otec by si to mal aspoň týždeň vyskúšať, byť sám s vlastným dieťaťom a videl by aké to je náročné. Škoda, že nebol na otcovskej dovolenke, hneď by rozprával inak.
Môže to byť obdobie vzdoru, môže byť dieťa preťažené zo všetkých aktivít a môže ísť aj o zdr. problém. Na vyšetrenie nie je potrebný súhlas druhého rodiča. Pre vlastný pokoj odporúčam navštíviť s dieťaťom psychológa prípadne centrum včasnej intervencie a oni poradia kam ďalej. Držím palce.
To, čo opisuješ, je prejavom ťažšieho stupňa autizmu. Nechce, čo je treba, lebo nechce zmenu. To bude stále iba horšie.
@evkatk tomuto sa treba radsej vyhnut, takejto diagnostike na dialku.
My sme mali jedno relativne kludne dieta, s ktorym sa dalo dohodnut, kde som ho polozila, bolo, "citalo" si knizky, kreslilo a stavalo lego. A dalsie, co absolutne nic nebavilo, len lozit po strope a lietat a ked prislo na pravidla, tak amoky. Az take, ze nam skoro rozkopala dvere, ked sme ju nechali v izbe, ja som sa potom bala, ze si ublizi, predstav si posadnuteho cloveka, ona fakt vyzerala ako diabol v detskom telicku, tie oci, ta zlost, agresia, do placu mi bolo z nej. Po jednom takom amoku, ked uz vrieskala asi pol hodinu, som ju nejak ukludnila, ale ani netusim uz, ako, po hodine som si vsimla pod ockami petechie, potom na licach, vsade po tvari popraskane zilky, rano vyzerala ako keby sme ju zmlatili, modriny pod ocami. Toto mala do cca 4 rokov, postupne to zacalo slabnut. To dieta ma 10,5, je velmi inteligentna, ale tvrdohlava, svojska, ale velmi citliva, empaticka k druhym, ucitelka ju nazvala anjelom, ze to je zazrak, take dieta mat v triede. Ze nielen, ze je bystra a dobre sa uci, ale velmi suciti so slabsimi a pomaha a ma dobry moralny kompas. Tak Ta chcem ukludnit, ze nic nerobis mozno zle a mozno je to dieta len narocnejsie a bude dobre. Vies, ja som sa bala tiez, ze daco robime velmi zle. Spatne viem, ze aj tie koliky, co sme riesili az do 2 rokov, mala bolesti bruska, tak ona tak emotivne reagovala na vsetko uz ako babatko. Bolo to s nou narocne a aj puberta uz zacina klopat na dvere, ale staci, ked daco odpapuluje, ze sa na nu ostrejsie pozriem a vie, ze ma skoncit. A velakrat som aj tie hranice, co som chcela nastavit, prekrocila, porusila, lebo by na mna este socialku volali, ze ju tyrame, a nebolo to na skodu. U nej nefungovalo to take, ze sa sama ukludni v izbicke ako brat. Ten aj v kute stal ako prikovany. Ona ani za svet, to bolo uplne nieco ine.
Ale poviem Ti, ze pre svoj klud, naozaj treba sa ist poradit, psycholog Ti povie viac. Moze to byt takto ako u nas a nemusi. Na dialku, ked Vas nepozname a nevidime, je to tazke posudit a o to viec, ze nie sme odbornici, len mamy s vlastnymi skusenostami.
Chcem Ta povzbudit, ze si urcite dobra mama. Drzim Vam palce.
@anonym_autor
ja som bola so synom, hrozne plakával, dlho, roky, za všetko. Nie ani tak kvôli nemu, ale kvôli mne, aby som vedela, ako to riešiť. Myslím, že mužov súhlas nikto neriešil, ale je to dávno, roky dozadu, presne si nepamätám. Rozprávali so mnou, potom pozorovali jeho, pri hre, rozprávali sa s ním, nejaké testy robili (boli sme v CPPaP podľa obvodu). Pomohli mi, poradili, zvládli sme to, neskôr to potom prešlo, aj keď je stále citlivejší.
Je s Vami muz aspon cez vikend? Ci to 7 dni v tyzdni je prec od 5 do 18? Ved ju musi vidiet niekedy aj cely den - nebyvate spolu ako rodina? Neviem aky mate aktualne vztah vy dvaja medzi sebou, ale predpokladam ze nie idealny, ked sa na takejto veci neviete zhodnut pre dobro dietata. A v tom pripade by mi bolo fuk co si na to on hovori a pekne by som dceru objednala k odbornikovi a sla tam kym on je aj tak "stale prec".
Neprehanas to aj trochu ze kazdu minutu dietatu nejako vyplnas? A stratila si seba? To nie je na nic dobre. Ide dcera od septembra do skolky a Ty do prace?