2,5 ročný synček vonku neustále uteká
Mamičky, chcem poprosiť o radu, o pomoc... môj synček - 2 roky 5 mes. neustále vonku uteká... on uteká vlastne neustále, „normálne“ chodiť ani nevie 😝 ... či ideme do obchodu, či na prechádzku, či na ihrisko... držať za ruku sa nechce, vtedy nervačí, hádže sa na zem... ak potrebujem nakúpiť, či niečo vybaviť, musím ho „nasilu“ udržať v kočíku, väčšinou, žiaľ len tak, že ho "podplácam" napr. piškótami, inak je to bez šance...
často krát mi doslova pri platení v obchode vylezie z kočíka (napriek tomu, že je pripútaný) a ujde... ja neviem, čo robiť skôr (platobná karta v termináli, nákup rozložený, nevyplatený a malý takmer pri vchodových dverách)... 😠
na ihrisku sa tiež nevydrží hrať, raz sa spustí zo šmýkačky a okamžite uteká... a veru uteká riadne rýchlo 🙄 .. ignoruje úplne moje volanie, aby sa vrátil späť, navyše dokáže ujsť úplne z dohľadu, netrápi ho moja neprítomnosť 🙄 ... "nabrala som odvahu" a vzala synčekovi von odrážadlo... obrovská chyba! takmer som ho nedobehla 😠 a takto by som mohla pokračovať ďalej...
snažím sa ho mať neustále na očiach, no niekedy fakt stačia 2 sekundy a je fuč 😒 ... mám ešte dcérku (má necelé 4 roky), takže musím dohliadať aj na ňu... malý, pokiaľ nie je v nejakom „uzavretom, uzamknutom“ teritóriu, je schopný ujsť odvšadiaľ... nezaberá dohováranie, motivácia udržať ho na danom mieste, či pochvala, ak sa predsa len chvíľku drží za ruku, neuteká hneď 😖 podotýkam, že nie som typ mamičky, ktorá vysedáva a vykecáva sa na lavičke, som takmer neustále v pohotovosti, napriek tomu sa stane, že mi malý ujde... už som z toho vystresovaná, strácam chuť s malým niekam chodiť, ale dcérka chodí na ihrisko veľmi rada, teší sa, má tam kamarátky...
čo sa týka komunikácie – malý rozumie všetkému, rozpráva úplne všetko, začal hovoriť veľmi skoro.... poraďte, prosím, kto máte podobnú skúsenosť, čo robiť, ako to riešiť, tento stav trvá už takmer 5 mesiacov a pobyty vonku s deťmi, teda so synčekom, ma pomaly ale isto neuveriteľne vyčerpávajú ☹
@dejnas ahoj je to malý šikula....úplne ťa chápem........no nie každé dieťa si nedá rozkázať.....hlavne ak je v takomto veku.....podľa mňa je to obdobie vzdoru...určite z toho vyrastie.....potrebude len trocha skorigovať.....keďže je taký aktívnejší.....môje deti boli viac v kočiari a chceli sa voziť, ale keď mali chodiť tak už nechceli dať napr.rúčku, alebo tiež utekali .............vyrástli z toho ale bola som tiež stále na pozore.......neskôr pochopili že za rúčku majú chytiť mamku aby vedeli cudzí ľudia že má mamu nie je sám a pod......skúsila si neakú hračku čo by si ťahal alebo dával na to pozor? trocha by spozornel a hlavne neakou otáčkou ho prinútiť aby si v parku posedel a vypil vodičku nakrmil hmyz , kačičky , zbierať kamienky následne ich ukladať, kvietočky margarétky......., šišky , atď , no ak má dieťa takýto výbeh mal by si vedieť oddýchnuť......moje si museli na to zvyknúť tiež nechceli , musela som ich motivovať.....koľkokrát som ich vzala na ruky aj vonku a ukázala vtáčikov mravcov.....atď aspoň trocha spozorneli ako vravím už sme za vodou.......možno trocha voľnosti dieťa si zvykne aj na neustále dohováranie ......a aj tak nepočúvne ...........môžno raz- dvakrát upozorniť a ráznejšie.......my sme sa napr.aj vrátili z vonku naspäť domov.....potom dali aj rúčku a pekne chodili somnou.
@dejnas ahoj, donedavna som riesila presne tu istu situaciu. Nebudem sa opakovat, ale ako keby si pisala moje zazitky. Moj syn bol navyse v tom ubehanom obdobi akurat ked ja som bola vo vysokom stadiu tehotenstva .. cize behat za nim bolo doslova nemozne .. Navyse byvame v centre, kde je hlavna cesta hned pri bloku . Obcas som bola na infarkt, ked odbehol a ledva zastal pred cestou. Doslo to az do takeho stadia, ze som cakala,ked manzel dojde z prace a az tak sme sli vsetci spolocne von. Vrcholom tohto obdobia bolo ze nam usiel v obchodnom centre, pritom sme ho mali obaja na ociach, ale on ked naberie rychlost, clovek ho nedobehne. Krvy by sa vo mne neboli dorezali. Nepotesim Ta , v mojom pripade sa to trocha zlepsilo pred jeho 3.narodeninami .. predsa je uz rozumnejsi a viac chape. U nas zabralo aj rozpravanie, co by sa mohlo stat (podotykam , nie strasenie pred ludmi atd.) ale skor mam pocit, ze z toho potrebuju vyrast.
@sendy182 skúšali sme aj to, hrala som sa s ním na piesku s formičkami, presýpali sme piesok, stavali... takisto na kupku v bazéne s vodnými hračkami... problém je ale v tom, že on nevydrží dlho pri jednej činnosti... najradšej sa naháňa a uteká, aj na ihrisku, keď si napr. požičia nejakú "pohyblivú" hračku (motorku, vozík, či kočík), uteká a uteká preč
dnes som sa veru tak hneď po úteku zbalila, a šli sme domov s plačom.. ale nedávam tomu nádej, že by to "pomohlo", resp. že ho to nabudúce odradí utekať mi 😒
kedy asi, v akom veku to prešlo tvojich drobcov?
@lenka311 raz som sa pkúsila presne o to, skryla som sa a sledovala ho, on sa ani len neobzrel, či ma ešte má v zornom poli 😒 napokon som musela nahodiť fakt rýchly šprint, aby som ho dobehla... niekde som čítala, že dieťa ujde rodičovi len do takej vzdialenosti, v ktorej si je isté, že ho rodič ešte vidí... to u nás neplatí vôbec 😠
napr. aj keď ideme všetci štyria von, dcérka sa pekne drží za ruku a on tvrdohlavo odmieta, nemotivuje ho ani to, že malá sa drží... inak po nej veľmi rád všetko opakuje, ale tu narážame 😒
@dejnas este som zabudla .. u nas fungovalo /ale to som skusala len ked sme boli u babky pri dome v zahrade - teda ohranicene teritorium/ ze som proste za nim nebehala , pretoze /ako som neskor zistila/ on mal z toho naramnu srandu , ze za nim neustale ktosi beha..a ked videl, ze nie je zaujem, aby za nim ktosi behal .. prestalo ho to bavit. Samozrejme vonku pri cestach, obch. centrach by som neriskovala
@dejnas No tak už len vydržať, vysvetľovať, čakať kým toot obdobie prejde, ak sa dá striedať sa s mužom, babkou... aspoň nech Ti tú straršiu častejšie brávajú, lebo takto to musí byť na Teba moc... Možno Ti poradia ešte niečo iné...
Mne už tiež niekoľkokrát zdúchla je to nepríjemný pocit, nikdy som si poriadne nepokecala s kamoškami ani len v detskom centre, no akosi teraz je síce živeľ, no vidím že sa obzerá, že kde je mama... Má ma stále na dohľad... viem že je to otázka sekundy a už že kde je... ja si večne hovorím bože ako naše babky dokázali vychovať 10detí, robiť na poli, okolo domu, variť.... no hold.... ja mám z nej dosť... a Ty máš ešte dve 😉 - doma je ako lev či tiger v klietke a vonku ako divý tvor... a odrážadlo... no poviem Ti už som od zimy schudla 7kg a to som úplne prestala cvičiť... nie ako v zime...
Mne ju ani sestry nechcú strážiť, neter mi ju doniesla po 20min. domov, že ja jej nevládzem a to má 15...
Ale posledné dva mesiace je lepšie, prestala liezť na preliezky bez toho aby jej bolo jedno ako je vysoko a aspoň už neskáče za "jazdy" z hojdačky... vtedy jej všetci hovorili že kamikadze. Takže ak je poblízku ihrisko bez cesty ako tak je už kľud...
Držte sa! 😉 😉
ak máš možnosť dať malú mužovi a ísť s ním párkrát sama von skús ho predtým na to pripraviť - doma mu porozpraváj,že teraz idete von - na konkrétne ihrisko,ktoré pozná a tam sa budete naháňať spolu, predtým ale pôjdete pri ceste a tam chodia autá,to sa musí držať za rúčku a tam sa už budete spolu hrať. nič si neber,len ruksak,vodu,piškóty a malú loptičku ak máš,aby si mala voľné ruky.ak sa bude trhať po ceste tam, stále mu to opakuj a vysvetľuj,že máš oňho strach,lebo autá mu môžu spraviť bo, a preto ho držíš za rúčku.a keď tam prídete,tak ho naháňaj,vymýšľaj,že budete skákať ako zajko,potom ako koník a takto to striedaj,aby videl,že máš záujem a hráš sa aj ty.snaž sa to neobmedziť časovo a odsleduj si ako dlho,,mu to vydrží,,:D pri takomto štýle. keď už budeš vidieť,že je ustatý,ponúkni mu sadnúť si na lavičku a napapať sa a napiť.prípadne ho priprav na to,že keď dopapáte,pôjdete už domov,lebo sa na vás teší sestrička,...po ceste uvidíte kačičky,autá,bágre...a nezabudni ho pochváliť aj seba,že sa ti to páčilo.
ak sa to podarí,tak to zopakovať a naučí sa , že sa nemusí dožadovať hry s tebou,ale že ty sama začneš.možno keď sa tak vyblázni,bude sa vedieť po behu aj hrať so sestričkou,ale ak to takto žiada,tak je dobré sa mu v tom snažiť vyhovieť,tak,aby ste boli obaja spokojní.
Možno má rastový špunt aj vtedy majú potrebu neustále pohybu,aby im zmocneli svaly.tak verím,že toto by mohlo zabrať.jednoducho ho predbehni v tom,čo chce:D
aj keď pri tých našich deťoch človek,aby encyklopédiu vymyslel:D
@dejnas staršieho asi okolo 2 rokov a mladšieho to sem tam napadne 😀 no jeden ujo ho na ceste vystrašil tak si to zapamätal.......keďže sa trocha bojí cudzích.........ja radím nepoľavovať môže podbehnúť pod auto, bicykel.....vám by pomoholo asi pekne nasilu aj za cenu hádzania sa alebo ohromného náreku proste chytiť za rúčku, aj neaký menší úsek- a potom ho pustiť ......u nás zabralo aj pochodovanie pravá ľavá seno sláma atď......no lebo aj v škôlke musí dať ruku a hotovo. , s tým behom je to proste aktívne dieťa tak len neako tú bezpečnosť udržať......na ihrisku sa môže vyblázniť tam by som ho neupozorňovala.....len tie preliezačky len na to by som dávala pozor.....čím menej upozorňovania.....
Neporadím, tiež riešim takúto dilemu, a to má moje "zlato" len rok a pol, čiže o dosť menej rozumu, neuvedomuje si, čo sa môže stať, vonku chodíme kočíkom, aj to hračky za ním zbieram po ceste, vypustím v strede futbalového veľkého ihriska a tam si behá dookola, teda, behal, až kýmsi prednedávnom nevšimol, že sa dá vyliezť na tribúnu... .
@luciferkax no paráda 😝
@dejnas tak to je odvážny chlapec a veľmi šikovný. 🙂 ...môžeš ho pochváliť že aj keď sa nebojí hocičo sa mu môže stať a skús mu vysvetliť že ťa nechal samú a že ti bolo za ním smutno a že si spadla......keď si ho hľadala a hlavne že si budú myslieť že nemá maminku......lebo detičky chodia iba s maminkou alebo s tatikom na prechádzku............uvedomil si samého seba a vie čo chce a to aj docieli.....ak vidíte neaké deti čo sú vonku a pekne idú s rodičmi tak nezabudni pochváliť pred synčekom že to sú rozumné deti.........že môžte ísť na neaký výlet keď bude takto pekne aj on.....no držím palce a pevné nervy......ako vravím ja som to kompenzovala aj s kočiarom ....v ktorom neboli za "trest".
@dejnas ahoj, ja mám to isté, pešo neexistuje aby som ho niekam brala, stale je zaputany v kociku. No u nas nastastie zabera to, ze ked niekam uteká, ja ho najprv volám a samozrejme, on nič, tak sa otočím iným smerom a zvolám na neho : "Dobre, choď si, ja idem, ahoooj!" a idem opacnym smerom ako on, aj ked trpnem, ze co urobi a ci sa mu nieco nestane. S detmi sa vobec nehra, stale odide od nich a nieco spekuluje sam, stači 5 minut, a mam popisane steny v dome, minule nastupil na kolotoč za jazdy, našťastie sa nic nestalo, na kupalisku podliezol plot a usiel, samozrejme, som musela obist naokolo cez branu...na skakajucej žirafe, ked ujo z apiskal, ze koniec, vsetky deti pekne odisli obut sa, moj si sadol do prostriedku a nafučal sa, na festivale sme boli, tak ochutnaval ludom hranolky , šak pohoda, a do zajtra by som vedela písať...človek stále v strehu musí byť...ked ho priputas do kocika 5bodovymi pasmi aj tak ti z neho vylezie? skus ich pritiahnut natesno, nema sancu. Alebo existuju aj take voditka na deti..ale to sa mi zdá prehnané...snáĎ len dufať, že z tho vyrastú..alebo ho nejako nastrašiť, napr. sa dohodnut s niekym známym, aby ho pri takom uteku odchytil, mozno sa zlakne cudzieho uja a už nebude utekať, neviem, fakt.
@dejnas Aj moj starsi syn bol bezec. On ked bol maly dokonca neznasal vozik, krical tam ako divy a vyliezal odtial. Ja som ho vsade nosila v ruksaku. Odkedy zacal chodit, presnejsie behat tak som sa vzdy rano zobudzala s mysliekou, co dnes podnikneme aby sa aspon trochu unavil🙂. On bol moj prvorodeny takze v tom to bolo jednoduchsie, vsade som si bravala tenisky a ked maly siel na bicykliku (s bocnymi kolieskami), tak som propri nom bezala. Pripade on mal taku velku trojkolku pre 3 rocnych s bezpecnostnym pasom a ruckou na tlacenie. To bolo fine, lebo odtial nemohol utiect, musel pedalovat, isiel pomalsie ako na bicykli a pripadne ja som ho zastavovala s tou ruckou na prechode. Neviem odkial si, ale mne sa najviac osvedcili miesta odkial sa neda utiect, pripadne ohradene ihriska. Napriklad aj taka Zoo v Bratislave, my si tam este stale kupujeme rocnu vstupenku. Tiez su tu dve vnutorne ihriska, odkial by ti neusiel. Ak sme sli na kupalisko tak som ho zazipsovala do vesty a on sa dokazal clapotat vo vode aj 2 hodiny, a to ho pekne unavilo. Dokonca sme chodili na stadion a tam si davali preteky. Ja som s nim sama nakupovat ani nechodila, mozno iba ak som potrebovala nevyhnutne 2 veci a tak. On tam proste zacal behat ako divy a to by som ho skoro stratila. Ja som vzdy v sobotu skoro rano isla na nakup a nechala ho doma s manzelom. Ked sme sli na dovolenku tak sme mu priniesli maly prenosny dvd prehravac aby mohol pozerat pri jedle. On sa totiz vzdy dokazal najest za 2 minutky a zacat behat. Takto pri jedle pozeral telku a my sme sa v klude najedli. A par krat si k nam prisadli aj ine deti 🙂. U nas sa to upravilo ked mal asi roky ale on je este stale taky hyperaktivny. Ale uz s nim dokazem ist aj do potravin, pripadne mozeme ist aj do restauracie. Teraz ho mam doma na prazdninach a tak vzdy den dopredu nieco naplanujem. Rano niekam vyrazime a vratime sa az okolo 16:00 to je potom uz kludnejsi. Prihlasila som ho aj na sporty, to sa mu velmi paci. Futbal, t-ball a teraz v zime zacal korculovat a jazdit na kolieskovych korculiach.
Drzim ti paste, aspon budes vzdy stihla🙂).
@anavila veru tuším rovnaké prípady... v kočíku mám 5 bodový systém pripútania, ale dokáže sa z neho dostať... ono sa to nedá pritiahnúť úplne 100% napevno, ako napr. v autosedačke, keď to dám nadoraz, ostane mu nejaký ten cm "voľný" a jemu to stačí na to, aby sa odtiaľ dostal 😖 steny máme popísané aj my 😀 ale už som sa zmierila s tým, že keď trochu podrastú, maľujeme, skôr to nemá zmysel riešiť... dcérka veľmi rada kreslí, pastelky si vie krásne upratať, no on jej hocikedy pri "práci" nenápadne potiahne a realizuje sa... z kupka sa mu tiež podarilo ujsť, manžel za ním bežal až mimo areál 😒 tiež som skúšala isť ďalej svojou cestou, keď on si zmyslel opačný smer... povedala som mu ahoj, ja idem tadiaľto... on sa na mňa díval a ešte mi aj odkýval, že čau 😠 mal to "na háku"
vodítko - hmm, zvažovala som, ale zas napr. na ihrisku by to asi neriešilo problém
@kimmie ďakujem 🙂 presne to sa snažím/e robiť - unaviť ho... tie ohradené ihriska, žiaľ u nás nie sú a veľmi mi také miesta chýbajú.... len čo podrastie, tiež ho určo prihlásime na nejaký šport, nech si vybíja energiu... futbal je fajn... i keď ja tvrdím, že najlepší by bol zrejme v šprinte 😀 chodievame s deckami, dá sa povedať pravidelne, cez víkendy plávať, to je zatiaľ jediná činnosť, ktorá ho zaručene unaví 😉
@dejnas Ahoj u nás to bolo tak isto, ušla by asi aj z väzenia. Okrem utekania ktoré opisuješ ty sa mi raz stalo, že sa mi dcérka išla spustiť zo šmýkačky a chcela obehnúť tenisové ihrisko. Ja samozrejme za ňou, ale malá sa mi ukryla do kríkov a nemohla som ju nájsť, behala som ako šialená a jej nikde. Nakoniec som sa zo zúfalstva išla pozrieť na ulicu kde je ihrisko a kde aj kúsok od neho bývame a malá mi už išla so susedou naproti, že aha mami koho som stretla. Našťastie je to ulica kde je zákaz prejazdu áut, takže je tam kľud. Myslela som že zinfarktujem. Na našu malú neplatilo ani upozorňovanie, ani to že som ju vyhrešila, ani že som sa schovala alebo ju postrašila. Prestala utekať až keď začala chodiť do škôlky, má tam 1 pani učiteľku, mladučkú babu, ktorú si veľmi obľúbila a až tá škôlka ju naučila neutekať, vždy ide s pani učiteľkou aj keď už bude veľkáčka
no, vidim, ze sa mam na co tesit 🙂 Moj maly ma sice len 10.5 mesiaca, ale ked ho v parku polozim na zem, tak je schopny odliezt (stvornozky) aj na druhy koniec parku, a vobec ho netrapi, kde sme. Ked nabere rychlost tak, za nim treba utekat, ako.. nie zeby sa ho nedalo dobehnut, ale az zacne normalne behat, tak ho snad budem musiet mat na voditku 😕
@maslenka47 veru malý bol taký akčný od začiatku... ešte nemal ani rok a už sa vedel vyštverať po nábytku neskutočne vysoko... žiadna zábrana ho nezastavila, na gauč sa štveral v pohodičke ako 8-mesačný 😝
@loulou žiaľ .. aj s týmto už máme skúsenosť... teraz nedávno sme boli na tých "našich" preliezkach... stála som asi 2 m od neho, spustil sa zo šmýkačky a zrazu sa tam nahrnulo viac maminiek s deťmi (rovno k preliezkam) mala som zablokovaný výhľad asi na 3 sek. a stratila som ho tak z dohľadu... obišla som celé preliezky, mysliac si, že ich obišiel aj on a šiel sa znovu šmyknúť... ale nevidela som ho... tak som ho tam hľadala v tuneloch, v domčeku... skrátka, takto som stratila asi minútu, kým som definitívne pochopila, že tam nie je 😖 vedľa sa práve rozkladali kolotočári, tak som utekala a hľadala ho tam, pýtala sa ľúdí... nikde ho nebolo, bola som už v panike, čo teraz robiť, studený pot a stav pred infarktom 🙄 potom došla známa a ponúkla sa, že mi dá pozor na veci, kočík a dcérku..ja som bežala hľadať... vrátila som sa zúfalá asi po 3 minútach, no na šťastie, medzitým, ako som ja hľadala, kámoška ho zbadala na úplne opačnej strane, tak hneď bežala po neho ...
@dejnas u nas pomohlo voditko. vo veku od 2 do tych 2 a pol som ho pouzivala u mladsieho skoro vzdy, ked sme sli bez kocika. teraz v tatrach som si ho zabudla, takze som ho uviazala normalne na sal. na fotkach ho ma svokra. a v jasykni som sal uviazala normalne ako motyla - cez obe ramena a bol uplne na kratko. ludia sa na mna sice usmievali, ale v tej jaskyni som to fakt ocenila - hlavne ked vypli svetlo a ja som ho mala v rukach 🙂
okrem toho, ked kupujem listok na vlak alebo na autobus - je to daleko bezpecnejsie, ako ho mat len za ruku, pretoze z voditka sa nevyvlecie, nevytrhne sa mi (mam ho zavesene na ruke alebo ho starsi drzi) a nehrozi tak, ze niekam podbehne.
a on bol spokojny tiez - mal volne ruky. a naucil sa chodit po chodniku, cez prechod - teraz uz pomaly chodime castejsie bez voditka a funguje to cim dalej tym lepsie.
a ten pocit, ked sa strati z dohladu velmi dobre poznam - uz par krat sa stratil a sme ho hladali. skratka sa sam vybral na spacirku - v obchodnom dome, na kupalisku, na ihrisku... ale tam ho na voditko nedavam - to by si to ihrisko moc neuzil 🙂 a kedze mame ihrisko velke, 2 urovnove, spojene so skolskym, je to vzdy na programe - obiehanie ihriska, ze kde je. ako pises, staci par sekund a je prec.
moja mensia je tiez zivel, do kocika som si priviazala este jedny popruhy (take tie,co pouzivali nase maminy kedysi) a dala uplne natesno,lebo by mi z neho vyliezla ci prinajmensom sa postavila a ked sa ponahlam na bus,tak dik...a to mam este 2,5rocnu starsiu,na ktoru treba dozriet.sesternica v UK,aj kamoska v Taliansku pouzivali popruhy,vyzera to hrozne,ale bolo to ucinne,ked niekam potrebovali ist...mali tiez takych zivlov,ako tu viacere popisujete...drzim palce...a vela trpezlivosti,urcite taky naveky nebude...🙂
@dejnas obliekal a oblieka si ho dobrovolne. dokonca ani s tym salom nemal problemy 😉 jedine v tej jaskyni, ked ho mal fakt na kratko, tak trocha protestoval, ale neplakal.
ked som ho dala dole - ako kedy. niekedy hej. ale doma ci na ihrisku mi to tak nevadi ako na ulici alebo na stanici 😉
@avuka viem, presne, aké popruhy do kočíka myslíš... veru ma to už napadlo, len neviem, kde ich zohnať... pamätám si ich veľmi dobre, mama nimi pripútavala bráška v kočiari... veru, tie boli super... deti mali trošku viac voľnosti, napriek tomu, nehrozilo, že by z kočíka ušli, či vypadli 😉
ahojte tak toto ako keby som citala o nasom malom. a desim sa predstavy ked sa narodi mala a jeho uz nebudem moct strcit nasilu do kocika..... a tiez zhanam to voditko ale zatial ho nikde nemaju. no obavam sa ze ak ho nezozeniem von sama s nim asi chodievat nebudem..... @budelko prosim ta kde si ho zohnala????
@dejnas Skúsila si ho vystrašiť tým, že keď ste na nejakom bezpečnom mieste /kde mu nič nehrozí/ necháš ho ujsť a pritom by si ho mala na očiach, dôležité je aby on nevidel Teba... Predpokladám že Ťa začne hľadať... aspoň očami či ho stále pri tom utekaní sleduješ, ak Ťa neuvidí zneistie, možno začne plakať, nechj ho trochu sa podusiť vo vlastnej šťave no a ak si to zapamätá, už by utekať nemal... Po svojom príchode mu jemne vysvetli že toto sa môže stať ak Ti ujde a že ho už nemusíš nájsť... také rozprávky, napr. Bambuľka /ušla dedovi Jozefovi na ulicu, ukázali čo by sa stalo keby ju prešlo auto - časť má názov Auto/ tiež pomáhajú, alebo nejaká kreslená o stratení sa a hľadaní mamičky... teraz ma nič nenapadá, ale určite existuje...
Moja malá je čistý živeľ, tiež uteká, ja ju v kočíku neudržím odkedy spravila prvé kroky, každý hovorí že je ako keby ráno vypila RedBull, neskutočná hyperaktivita.... no už som si všimla že keď uteká vždy sa kútikom očka ubezpečuje že ju tá mama predsa len naháňa - napr, na záhrade keď ušla aj z bránky /je tem ešte hlavná brána/ som ju nechala, ale rýchlo kričala mama kdee si.... potom sa vrátila... ale už sa mi podarilo naučiť ju zastaviť pred cestou a momentálne dívava Snehulienku a sedem trpaslíkov, tak keď už je toho moc pripomeniem jej tú zlú kráľovnu - volá ju striga...