Nesmelá dcéra: Ako zvládnuť jej sociálne obavy?
Ahojte mamičky, všimla som si na dcére, že je čím ďalej, tým viac nesmelá. Hľadí do zeme, keď sa jej prihovára cudzí dospeláķ. S deťmi sa vôbec nechce hrať, len ich pozoruje, hrá sa pri nich. Nechce sa s nimi socializovať. A v poslednom čase až plače, keď ju chce rovesník chytiť za ruku. Je jedináčik a v rodine deti jej veku nemáme. Chodím s ňou preto do materských centier, herniciek, atď. Už rozmýšľam, či nebude mať aj nejaký čiastočný autizmus. Mali ste niekto skúsenosť s takýmto správaním dieťaťa? Zlepšilo sa to?
formuje sa jej podľa mňa osobnosť. Možno bude introvert. Neokrikujete ju doma? (nemyslim v zlom). Ak sa ti to nezdá, určite zájdi na diagnostiku a porozprávaj sa s pediatrom
@anonym_4f85f9
Ja dúfam tiež, že to bude "len" tým intrivertom. Ale človek si všeličo načítava a potom mám z toho stres. Okrikovať ju práveže vôbec neokrikujeme. Doma (s nami rodičmi, prípade babkami) je usmiata, zlatá. Aj v materskom centre sa usmeje na iné mamičky. Len s jej rovesníkmi je to katastrofa. Preto sa tu pýtam, hlavne tých, čo možno mali takéto dieťa, či z toho vyrástlo, alebo mu to ostalo.
ja som sa tiez bala autizmu, vela som o tom citala, studovala to na VS, a taktiez poznam aj vela diagnostikovanych deti... no a moj maly neblabotal, ked mal 2,5 roka mal este plienky, trepotal rucickami, nevedel sa hrat s detmi a ked tak sa len bil. Ako mal 3 narodeniny - koniec maja len tak zo srandy sme povedali, ze berieme dudel a plienky... od toho dna bolo dieta odpienkovane, okamzite sa chytil, zacal rozpravat hned cele vety.. nechapali sme.. teraz ma 8 rukami uz netrepoce davno a je extremne kontaktny, ma vela kamosov.. ukecany, normalny chlapec.. necitaj to co ma byt bude, daj dietatu cas.
@anonym_4f85f9
Ja dúfam tiež, že to bude "len" tým intrivertom. Ale človek si všeličo načítava a potom mám z toho stres. Okrikovať ju práveže vôbec neokrikujeme. Doma (s nami rodičmi, prípade babkami) je usmiata, zlatá. Aj v materskom centre sa usmeje na iné mamičky. Len s jej rovesníkmi je to katastrofa. Preto sa tu pýtam, hlavne tých, čo možno mali takéto dieťa, či z toho vyrástlo, alebo mu to ostalo.
@zana87 ja, keď som bola malá, som bola veľmi nesmelé decko. Nikomu by som sa neprihovorila, veľmi som sa hanbila. Rada som sa síce rozprávala, ale len s ľuďmi, ktorých som poznala. S cudzími nie. Trvalo to až do skončenia strednej školy. Potom sa niečo zlomilo, som úplný opak. Som extrovert, a príhovorím sa kľudne aj cudzím ľuďom hocikde. Dokonca aj v zahraničí, keď neovládam jazyk, sa príhovorím a nejako sa dohodneme 😀
@zana87 Môžem vám za seba povedať že ako dieťa som nehovoril, bál som sa dievčat ľudí, nesmelý,hanbil sa,.......Keby mi niekto povie že keď vyrastieš vystudujes vysokú školu, budeš mať ženy za život veľa priateľov, budeš sa živiť komunikáciou a celkovo že budeš žiť tento život ktorý žiješ tak by som sa strašne dlho smial a povedal mu že je blázon a neverím 🙂 Tým som chcel povedať že nebojte všetko príde v správny čas napríklad aj môj blízky priateľ bol taký nazvmem to že iný možno ,,divný,, pre iných no ,,pokazil,, som ho ja 😁...verte tomu že prídu jej do života ľudia takí čo majú a ovplyvnia ju tak ako majú a ešte budete prekvapená ak nie šokovaná
formuje sa jej podľa mňa osobnosť. Možno bude introvert. Neokrikujete ju doma? (nemyslim v zlom). Ak sa ti to nezdá, určite zájdi na diagnostiku a porozprávaj sa s pediatrom