Text roprávky Ako prišla kukurica o všetky zuby
Ahojte, chela by som Vas poprosit, ci mate niektora text rozpravky Jozefa Paulovica "Ako prisla kukurica o vsetky zuby" Podarilo sa mi ho najst cca pred dvoma mesiacmi ale neulozila som si ho a teraz ho neviem najst, ako by sa prepadol pod zem, ujo google je bezmocny... (alebo zle hladam, netusim)
Dakujem velmi pekne.
@adrioska mohla by som aj ja poprosit? 🙂
vopred velmi pekne dakujem.. adresu mailovu poslem do IP 🙂
suhlasim 😀
Dnes vám porozprávam príbeh o tom, ako kukurica prišla o všetky zuby. Na šírošírom láne dozrievali kukurice. Rástli v dlhých rovných radoch a cerili na slniečko svoje žlté zuby. Iba jedna, ktorá stála v 432. rade siedma spredu, bola smutná. Hoci bolo leto, tvár mala zamotanú do 12 ručníkov a vzdychala. Na vine bol hlúpy zub, ktorý nie a nie prestať bolieť. Vždy, keď fúkol silnejší vietor a do zuba jej vnikol prievan, vydal ten najbolestivejší zvuk. - Aeiouýýý! Susedky už nevládali počúvať jej prenikavé kvílenie, preto sa k nej priateľsky naklonili a takto jej radili. - Čo si ho nedáš vytrhnúť, dokedy sa chceš takto trápiť? Chceš dostať zápal okláska? So zubami nie sú žiadne špásy. Najlepšie urobíš, ak vystúpiš z radu a pôjdeš rovno k zubnému. Poslúchla ich radu. Šla, len sa za ňou tak prášilo, lebo už tri týždne nepršalo. Počkala s ostatnými pacientmi v čakárni a keď
na ňu prišiel rad, poodchýlila dvere a kuk! Vošla. Preto aj doktor najprv uvidel KUK, až potom celú kukuricu. Lekár ju vzal hneď do náručia a opýtal sa jej: - No tak, moja zlatá, povedz mi, čo ťa bolí.
- Zub. - To preto, že si ich neumývaš, máš ich celé žlté! - Ja za to nemôžem, že už tri týždne nepršalo ani kvapku. - A ktorýže ťa bolí? - Neviem, na to ste tu predsa vy, aby ste to uhádli. – Hneď sa dám do hádania. Najprv ti však dám dolu tie tvoje ručníky, aby som videl celý chrup. - Kukurička, veďty máš strašne veľa zubov! - Áno, presne osemnásťradov a v každom rade 60. A keďto všetko spočítame a vynásobime, tak je to presne 1080 zubov. - Ako ja ale teraz zistím, ktorý ťa bolí? Doktor hútal a premýšľal a o chvíľu vytiahol spod zubárskeho kresla hrniec. - Čo to nesiete, pán doktor? - Predsa hrniec s vodou! - A kam ho kladiete? - Predsa na varič. - A prečo ma dávate do hrnca? - Lebo surové zuby sa ťažko trkajú. O chvíľu voňala celá ambulancia, až sa doktorovi slinky zbiehali. Kým sa však uvarila, doktor si zaspieval pesničku : Prosil líšku vĺčik. Potom ju vytiahol z hrnca a posolil. Vzal kukuricu odborne do rúk a začal trhať zub za zubom. Za každým sa opýtal: - Bolí? - Nebolí, ale to nebol on. - Veďty máš celkom príma zúbky. V prvom rade zlý zub nebol, ani v druhom, ani v treťom, štvrtom..., ba ani v sedemnástom. - Jasné, zlý zub sa skrýva v osemnástom rade. Bol by v tom čert, aby som ho nenašiel. Budem pokračovaťv hľadaní. - Je to tento? Posledný? - To je on! To je on! Už ma nebolí! - Fúj, aký zlý zub! Nebol v ňom čert, ale červ! - Už ma nebude bolieť? - Nemusíš sa trápiť, už ťa nebude bolieťnikdy nijaký zub! - Skutočne, nikdy? - Nie, predsa sú všetky vonku! Na tieto slová skočila prekvapená k zrkadlu. Uzrela tam akúsi štrbavú špatu. To má byťona? Chcela od zlosti zaškrípať zubami, ale nemala čím.
Ahoj, ja asi mam, oskenujem ti ho? 🙂