Dostávali ste ako deti na holý zadok?

Som dieťa 80 rokov. Doma sme dostali, paupučou 😂, novinami - od maminy. Traumu nemám. Aj keď som dostala som vedela, že mamina ma ľúbi a necítila som nekomfort.
Ocino mi dal facku, raz v živote a zaslúžene. Nie silnú ale výchovne sadla.
Moje deti dostali na riť. Nie silnú, nie v amoku. Ale tiež sa viem niekedy naštvať a nezvládnuť situáciu, že musím odísť do inej izby a predýchať. Priznávam to priamo a otvorene.
Mám dve ruky, jedna je milujúca láskavá a druhá je prísnejšia a výchovná. Myslím obrazne.
A tiež si myslím, že v dnešnej dobe sa deti vychovávajú benevolentnejšie. Deti potrebujú mantinel a mať stanovené hranice.
Ako viem pochváliť a vystiskat a vyboztekovat a vyláskať tak viem byť aj prísnejší rodič s nastavenými hranicami a pravidlami, ktoré sa vekom detí posúvajú a menia a možno aj poľavujú.
Veľa sa doma rozprávame. Každý jeden deň sa s deťmi rozprávam ako sa mali v škole, v škôlke. Vypočujem ich. Diskutujeme.

Tak nás bežne bili aj učitelia v škole,nielen rodičia

Ja som ročník 89 a v mojom detstve nebolo nic pekné. Okrem hnusnych bitiek aj psychické týranie. Matka nam dávala odmalinka pocitit, ze sme nič, ničoty.
No odraz sa z takého dna ,pošliapana osobnost, sebavedomie? Dlho som nevedela co to je a aj dnes mam s tym problem. Pomočovala som sa do 12tich rokov 🥺 az v dospelosti som pochopila, ze to bolo z nej. Skrývala som od strachu pomočené plachty, matrac prekryvala dekou, lebo po každom pomočení ma cakala hnusná bitka s nepeknymi slovami, pred odchodom do skoly veľakrát. Minule sme tak so sestrou mali rozhovor, ze vlastne my si na nic pekné s matkou ani nepamätáme. A dnes je najmilsia na svete, ide sa z nas pototo , no mne je z nej na grc.
Moje deti nikdy bitku nezazili, nikdy by som im neublizila sposobom kde majú citit bolest, takze ani "vychovnou" po zadku. Mimochodom, nie je to žiadna výchovná, je to zlyhanie dospelej osoby. Vidím to na tých matkach, ktore dávajú "vychovnu" , je to presne v ich vrchole nepríčetnosti, ked sa uz nevedia ovládať a dieta ich veľmi nahnevalo . Da sa o tom písať a rozvíjať túto tému veľmi dlho.
Všetkým, ktorí siahnu na nevinne male dieťa, zelam to isté, pri hádke s niekym koho veľmi vytočia, nech im ten druhy jednoducho jednu plasne a vybavene .

@dudos to je správne, odísť do inej izby predychat. Správne je mat hranice a ide to aj bez bitiek. Deti sme vychovali s láskou, porozumenim ,bez bitiek ale s pevnými hranicami. Odmalicka hranice dodrziavane, boli sme v tom dôslední a nemali sme nikdy väčšie problemy s detmi alebo nervové zrútenia. Len chce to vela trpezlivosti a nie kazdy je ochotný budovať si ju.

Ano, dostavala som, aj varechou (aj sa par krat zlomila). Ale dostala som opravnene🫣🫣🫣a aj mojim detom sla par krat opravnena po zadku. Niektoremu viac, niektoremu menej, podla toho, ako velmi skusali hranice. A ano, niektore deti potrebuju vychovne, niektore nie. Vsetko zalezi od charakteru, vlastnosti, situacie a aj predchadzajucej vychovy. Kedze sme kazdy rozdielni, neexistuje univerzalny navod na to, ako vychovat dobreho sebavedomeho zivota schopneho jedinca.

Keď sme urobili niečo, letela bez debaty facka, vytiahla sa varecha, za 2 minúty to už to nebolelo, problém vyriešený a išlo sa ďalej..
Takto keď deti niečo vyvedú, čakajú aký trest rodič vymyslí, trasú sa o to na čom im záleži, kým sa trest naplní(2 dni bez telefónu) sú mučené psychicky a oveľa horšie za mňa a potom navštevujú psychológov, lebo majú traumy.
Ja som rada, že som vyrastala v takej dobe a nikto s mojou psychikou nenacvičoval.. dostala som zaucho kľudne aj od učiteľky v škole a vyriešila to hneď, nemusela si to držať v hlave a zapisovať a ja som nemusela tŕpnuť 2 mesiace do rodička a čakať na trest.
Je ťazké aj pre rodičov, aby im trest nevyšumel z hlavy, medzitým zasa sa niečo vyvedie a celé sa to nabaľuje a tlači pred sebou.. z čoho ani dieťa nemá kľud, keď vie, že ten trest nebol naplnený a spracuje si to po svojom, že buď može urobiť čokoľvek bez trestu, alebo tŕpne kedy ten trest už konečne príde..

nie na holu nikdy,
ale v škôlke sme mali taku učitelku čo bila deti po holom zadku, deti v kruhu a ona v prostriedku vykonavala metodicku činnost ,
ked si sa zo strachu pocikala tak ta sprchovala studenou vodou
kecy že dieta 4 ročne si nepamätá su blud , ostre spomienky ano
rodičia to riešili lenže to bola manželka niekoho tam moooc hore , naštastie každy rok sme mali inu učitelku ,ja si zo škôlky nepamätám vôbec učitelky kto ma mal okrem tejto
tá mi aj zaväzovala ruku do zadu aby ma preučila na z lavej na pravu, nemohla som jest, pisat nič atd...

@anonym_e8be52 hlavne nie každý je ochotný odpovedať deťom na ich otázky. Samozrejme primerane veku. Snažím sa byť rodič, ktorý odpovie na všetko. No je to veľmi únavne a vyčerpávajúce niekedy 🤪. A hlavne pri mladšej sa naozaj musím veľmi ovládať, má neskutočne panovačnú a zanovitú povahu. Fakt, nie je deň kedy by ju pri slabších nervoch človek vymastil po zadku. A starší 10 ročný ide do veku kedy sa z neho stáva taký malý kohútik a on má povahu sa pýtať na všetko čo vidí, zažije, počuje.
Byť rodičom je podľa mňa najväčšia škola života. Rodičmi sa nerodíme ale stávame sa nimi za pochodu. A niekedy nie vždy v ideálnych podmienkach a situáciách riešime životy maličkých ľudí asi najlepšie ako vieme v danom momente.

@sara07 konečná. Detská duša je veľmi krehká. Toto je zle len čítať a nie to zažiť. Deti sú tak krehké a bezmocné hlavne v tomto veku.

tuto je reportaz ako sa v CSSR trestalo vychovne za sociku

Pre mna nie je bitka capnutie po zadku a pod. Beriem to ako vychovnu, a ano mama mi capla xy krat vzdy mala dovod, nenesiem si z toho ziadnu traumu alebo zle spomienky

Napríklad ja často počujem od matiek, že nikam ťa nezoberiem, posledný krát si tu bola, nič ti nekúpim, si taký onaký, na telefón možeš zabudnúť, nebude playko a kopu ďalších nezmyselných zákazov a poučiek, pravdu povediac sa to aj mne počúva zle, čo musí zažívať to dieťa si neviem predstaviť, keď sa mu nekonečne nakladá na hlavu.
Po holej možno nie, lebo to je potupné, ale vybaviť do sekundy jednou po riti a isť ďalej(tak sme to doma mali), nediskutovalo sa už o tom pol dňa v otrávenej atmosfére a neboli sme v treste týždeň.
A zapamatala som si to aj za tri sekundy, kde je hranica.
Dnes sú iné metódy a iná doba, dnes sa ide psychológovi atď a príde mi náročnejšia výchova..

@anonym_73997c presne ako hovoríš.to je tá dnešná výchova,báť sa deťom capnut po zadku,a tak to aj vyzerá.

@anonym_autor ja som mala dobrú mamu ale mám troch starších bratov takže na nich sa už asi vzbúrila a so mnou to už bola pohoda. Ale ja som aj bola dobré dieťa. Akurát raz na mňa vzala papuču ale žiadna bitka to nebola.

@dudos a vieš ako to riešili rodičia, uplacali uradničky aby na ten rok čo by mali k nej ist aby ich dali do inej škôlky na ten rok , preto napr môj bráška chodil na druhu stranu mesta a stavalo sa rano o 5
bezmocnost proste úplna , ona tam roky robila, dokonca ked som sa s riaditelkou bavila po rokoch, mi povedala že toto bolo totálne dno bezmocnosti , samozrejme na detičky funkcionarov sa ruka nevztiahla to si dávala sakra pozor vraj, môže byt lebo som fak nerozumela prečo len niektoré deti ...

@dudos a ešte na tu studenu vodu ked si doma to povedala tak potom tvrdila že deti si vymyšlaju , atd , no bola studna riadne však zapal len tak nedostaneš

Nie, nikdy som nedostala na holú. Jednu jedinú facku som dostala od otca. Bola zaslúžená.
Ja som nikdy nemala ani zaracha ani iné tresty.
Moje deti to tiež nepoznajú

Nie, našťastie nie. Aj moji rodicia a aj starí rodicia sú uvedomeli a inteligentní ľudia ktorí vedia, že bitka nie je riešenie.
U nás tresty, zákazy, vyhrážanie sa doktorom ci bitkou neexistovalo. Ani moje dieta to nepozna a nikdy nebude.

Sme s bratom narodení koncom 80.-tych rokov. Mama bola s nami sama. Ja som bola dobré pokojné decko, na prdel som nedostávala. Brat bol nervácky neposlušník, tak dostával, pár variech na ňom mama polámala. Tresty sme nedostávali žiadne, mali sme pomerne benevolentnú výchovu. Obaja sme normálni dospelí s dobrými vzťahmi k mame.

Nie, alebo si to ani nepamätám.

@anonym_autor My sme s bratom dostávali od otca aj remenom po holej, aj facka medzi dverami že mi stena dala druhú, keď som neskoro domov prišla (mobily neboli). Môj brat má z toho silnú traumu a s otcom sa dlhé roky nebavil, ja naopak, vôbec ma to nepoznacilo a s otcom som mala mimoriadne dobrý vzťah. Mám tri deti, a udrela som raz, keď sa syn (mal 12) odul na Zlatých pieskoch a utiekol mi. Ja som v totálnej panike vykrikovala jeho meno a behala po Zlatých, už som chcela políciu volať a keď sa zjavil, prvá reakcia bola že dostal poriadne po zadku (adrenalín), až potom som ho objala.

Bola som bitá neraz ale nie na holý zadok.

Ročník 1980: Dostala som väčšinou len zaracha a stopnuté vreckové, ale to som ako stredoškoláčka mala také obdobie. Inak som bola poslušné dieťa.
Muž (1979) tiež 79 spomína ako dostal facku od učitelky , ale že to vyvádzal poriadne, doma ich trestali prácou.
Očkovanie ešte začiatkom 90 rokov na ZŠ bolo hromadné😀 a si pamätám na Antropologický prieskum na škole

Na holy nie. Ale dostala som po zadku aj s varechou