Moja cesta z anorexie k bulímii
Ahojte, dlho som zvažovala, či toto vôbec napíšem, ale asi už potrebujem, aby ma niekto aspoň pochopil. Ospravedlňujem sa za dlhý text.
S mojou postavou mám problém prakticky od detstva. Vždy som bola „to guľaté dieťa“, poznámky od okolia, porovnávanie, fotky zo školy… všetko sa mi postupne ukladalo do hlavy. V 12 rokoch to vyústilo do anorexie. Vtedy som si myslela, že mám konečne veci pod kontrolou. Samozrejme, nemala. Neskôr sa to zlomilo do záchvatového prejedania a v priebehu krátkeho času som pribrala z cca 38 kg až na 71 kg. Ten šok, hanba a zúfalstvo si pamätám dodnes.
V 13 rokoch som prišla na to, že jedlo sa dá aj vyvracať. Zo začiatku to bolo „nevinné“ párkrát do mesiaca, najmä keď som mala pocit, že som to prehnala. Bola v tom úľava, fyzická aj psychická. Postupne sa to však začalo stupňovať. Aby si rodičia nič nevšimli, schovávala som si v izbe kýbel, lebo tráviť dlhý čas na WC by bolo podozrivé. Od 13 do cca 18 rokov to navonok vyzeralo, že je všetko relatívne v poriadku – schudla som na asi 60 kg, fungovala som, chodila do školy, smiala sa.
Lenže potom to prišlo znova. Opäť anorexia. Schudla som až na 45 kg, potom znovu záchvatové prejedanie a návrat na 60 kg. Ten nekonečný cyklus.
Tentoraz som však chudla čisto zvracaním. Akonáhle som mala pocit, že som zjedla viac než „smela“ (často nad 1200 kcal), išlo to okamžite von. Bolo to rýchle, efektívne a strašne návykové. Keď som sa dostala na moju „vysnívanú“ váhu – okolo 52 kg – zistila som, že udržať si ju znamená mať pod kontrolou každý jeden deň. A to sa pri mojej minulosti s prejedaním jednoducho nedalo. Tak som to riešila zvracaním.
Lenže už to dávno nie je len o váhe. Jedlo mi robí radosť. Teším sa naň. Som úprimne závislá na prejedaní sa, používam ho ako únik, ako spôsob, ako zvládať stres, napätie, zlé dni, prázdno. Paradoxne mi však samotné zvracanie strašne vadí. Musím sa do toho nútiť, často dve hodiny chodím po izbe, kým to zo seba „dostanem“. Je to vyčerpávajúce, ponižujúce a mentálne brutálne náročné.
Ďalšia vec je moje telo. Tvár mám často opuchnutú, taký ten „bloated“ look, vystúpené slinné žľazy (diagnostikovaná sialoadenitída), čo mi ešte viac ničí sebavedomie. O náladách ani nehovorím. Objektívne mám dobrý život, milujúcu rodinu, priateľa, zázemie. Ale akonáhle som príliš hladná alebo naopak prejedená, som podráždená, nepríjemná, mením nálady zo sekundy na sekundu. Veľakrát som zrušila plány, len aby som mohla zostať doma a prejesť sa.
Takto fungujem už približne rok a úprimne – neviem, čo ďalej. Jedna časť mňa chce pomoc, chce žiť normálne. Druhá časť je s týmto stavom zvláštne spokojná, lebo „to funguje“. Bola som u psychologičky aj psychiatra a môj pocit bol, že som vyhodila peniaze. Možno som len nenarazila na správnych ľudí, neviem.
Ak si týmto niekto prešiel, alebo sa v tom aspoň trochu spoznáva, budem vďačná za každý názor, skúsenosť, radu. Prosím, odsudzovanie a múdre reči typu „je to len v hlave“ mi naozaj nepomôžu, to viem aj sama.
Ďakujem každému, kto si to dočítal až sem a dokáže reagovať s empatiou❤️.
Je smutné akú silu majú blbé hnusne poznámky okolia 😔
Ja síce nemám bulímiu ale za to zerem za troch už som na 105.kg.a neviem to zastaviť..jedlo je pre mňa únik odmena...ja aj chodím cvičiť na prechádzky ale.ked je zlá strava tak to dole proste nepôjde no..kedysi na strednej som schudla 15 kg za 2 mesiace štýlom diéty od 0kcal do 1000 sa tak striedali kalórie...je to fakt.hfozne ako blbé reči a v.mojom prípade aj šikana zamavaju s človekom..držím ti palce aby si sa z toho dostala 😔♥️🫂
@anonym_autor je mi ľúto že sa takto trápiš 😣
Môžem sa spýtať koľko už to trvá?
Lebo ja som presne s tymto bojovala už ani neviem či 15 či viac rokov
Začalo to na strednej škole okolo 16-17 rokov
Tiež som skúšala niekoľko psychológov aj psychiatričku
Nepomohli…aj za mna to boli vyhodzene peniaze
Musela som sa z toho dostat sama
Pomohli mi rôzne etapy v živote…´unik´ z domova do zahraničí ale aj tam sa to vrátilo
Najhoršie pre to bol stereotyp
Budem držať palce at sa z toho raz dostaneš
Je to neskutočne ťažké 🙏
Mala som toto podobne ako ty, ale moje prejedanie a vracanie bolo planovane a epizodicke, to znamena ked boli dake oslavy, Vianoce, narodeniny, rodinne stretnutia - dopredu som vedela, ze budem jest zakazane veci a nasledne vracat, takze cely denny program bol presne naplanovany. Nebolo to extremne casto, max v najfrekventovanejsom obdobi raz do tyzdna, s vahou som problem nikdy nemala. Ale strasne ma to prestalo bavit. No vzdy som pocitovala nutkanie na sladke. Teraz aktualne som dva roky bez epizody. Teda dva roky som sa neprejedla, nasledne nevracala a dva roky som nezjedla “zakazanu” potravinu. Co sa zmenilo? nastavenie v hlave.. uz nebazim po sladkom, po nezdravom jedle. Preco? neviem.. proste som sa vyrovala s tym, uzavrela, ze je to nezdrave. Zvacsa mi staci sa pozriet na ludi naokolo. Ja som ale nikdy nemala emocne jedenie/ tak neviem ci ti moja skusenost pomoze. Ale konecne sa citim slobodna
@anonym_autor 🫂
Ja som presla z anorexie do bulimie tiez a rovnako to nebolo vobec o jedle. Treba vyriesit skutocnu pricinu ,vyriesis si to len ty sama
@anonym_autor potrebuješ odbornú pomoc, sama sa z toho nevymaníš. Začni hneď po novom roku, škoda sa trápiť. Držím palce ❤
Ja som mala najprv anorexiu, teraz mám viac ako 15r bulímiu. Viem presne o čom píšeš.
Ja som mala najprv anorexiu, teraz mám viac ako 15r bulímiu. Viem presne o čom píšeš.
@anonym_cf1750 15 rokov?😔 to ma veľmi mrzí
@anonym_cf1750 15 rokov?😔 to ma veľmi mrzí
@anonym_autor áno, on 15 do 25 som mala anorexiu. Potom bolo asi 5 rokov pokoj a teraz žijem s bulímiou. Ale ja vraciam aj 5-6x denne.
Je smutné akú silu majú blbé hnusne poznámky okolia 😔
Ja síce nemám bulímiu ale za to zerem za troch už som na 105.kg.a neviem to zastaviť..jedlo je pre mňa únik odmena...ja aj chodím cvičiť na prechádzky ale.ked je zlá strava tak to dole proste nepôjde no..kedysi na strednej som schudla 15 kg za 2 mesiace štýlom diéty od 0kcal do 1000 sa tak striedali kalórie...je to fakt.hfozne ako blbé reči a v.mojom prípade aj šikana zamavaju s človekom..držím ti palce aby si sa z toho dostala 😔♥️🫂
@anonym_9d0668 mozem prejst aj 10km ale proste ak hlava nie je v poriadku ani to travenie nebude zdrave,
@anonym_cf1750 15 rokov?😔 to ma veľmi mrzí
@anonym_autor anorexiou nie, skor bulimia. ja som mala hrozny stres v zivote zo 56kg nakoniec az na 85kg som sla ale uz som negrcala a bola stastna. drzim palce. ono vies, ja som si tym kompenzovala tyrana priatela. ty si co kompenzujes tymto jedlom? ja som si nevazila samu seba, nechala som sa znasilnit v mladosti a toto bol pocit potrestania sa. ze sa prejem. a potom vygrciam, ze som si nevazila samu seba.
ja mam problemy s jedlom uz cca 10 rokov. Viem, co je za tym - nevyliecene traumy z mladosti a z rodiny. Problemy s jedlom striedaju problémy s alkoholom, ked pijem, nemam chut do jedla, ale prosim ta, ty to nerob, toto nie je navod, ale hrozba, kde to az moze skoncit.
Ak idem dlhodobo nad 700 - 900 kcal, zacnem postupne priberat a uz to nie je ono. Moja dream kg je 52-53, ale udrzat to, je hrozne vycerpavajuce, kedze uz mam po 30. Skusala som vraciavat, ale neviem to fyzicky, asi nejaky blok. Obdobie nejedenia a chudnutia sa striedaju s obdobiami prejedania, ale tie fazy, resp. cykly su u mna kratsie. Nikdy by som sa nevyjedla na vysoku vahu, mne vaha skace len +- 5kg. Ja uz ked mam vyssiu vahu, ako chcem, vtedy mam stresy, planujem jedalnicky, trapim sa. Je to hrozne, lebo milujem sladke, slane, vsetko jedlo. Nekonecne diety, alkohol a hladovky vyustili do gastro chorob asi vsetkeho druhu. Podrazdeny pazerak, zubne kazy, reflux zlce a zaludka, zapaly v hrubom creve. K tomu intolerancie ako bonus. Odbornici ti neporadia, ak to sama nechces, nikdy sa z toho nevyhrabes. Jedine co mne ozaj pomaha proti prejedaniu, je nekupovat blbiny a ist skor spat. Dalej nekupovat sladke a vydrzat to dva tyzdne, kym si telo a mozog nezvykne, ze mu to chyba. A potom sa odmenit nejakym vyletom a shoppingom. Proste naucit mozog inak fungovat, proste vydrzat a odmena, a tak dookola.
popozeraj podobné témy. máš ich hneď vpravo.