Ako motivovať pubertiaka byť dôsledný a snažiť sa aj za cenu nepohodlia?

S tým nič neurobíš ani ju nijako nenamitivujes, to všetko musí zistiť ona sama vlastnou skúsenosťou a vlastnými chybami či už väčšími alebo menšími
(vlastná skúsenosť)

Uff, uvedomujes si, aky na nu tlak vyvijas? Je uplne normalna 🙂, to ty si ides na perfekcionizme 😀. Ano, v buducnosti asi olutuje to, ze sa nevenovala viac hudbe, ale stale sa k tomu moze vratit..ja by som ju do nicoho netlacila a radsej si s nou vytvarala pekny a doverny vztah, ten vyuzije cely zivot s tebou 🙂

Ak ju hra na nástroji nebaví, nechajte to tak. Časom jej to môže chýbať a môže sa k tomu vrátiť a pokojne aj konzervatórium si dorobiť (moja kamarátka). Jedine, čo je trvale, tak je vnútorná motivácia, takže ona sama to musí pochopiť. Môžeš jej vysvetliť dôsledky svojho konania, ukázať, že keď dokončí nejakú úlohu, aký z toho bude mať pocit. Ze musí vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Skus ju motivovať, nech si dáva ciele, zozaciatku tam, kde ju to baví.

Ano baby, ja viem. Viem, ze musi chciet hlavne ona. A uvedomujem si, ze ja som perfekcionistka a ona je ina. Napriek tomu ma to stve 🤷‍♀️ Ona celkovo nema ziadne ambicie, plany. Ze ona chce prist domov a mat volno, natiahnut sa a oddychovat. Ale o tom predsa nie je zivot. Ja si myslim, ze treba stale posuvat svoje ciele, mat nejaku motivaciu. Ale samozrejme, vela sa rozpravame, ja jej hovorim svoje nazory, ale nenutim ju...aj teraz sme dohodnute, ze rocnik dokonci a ked aj potom sa jej nebude chciet, necha to tak. Ale je mi to velmi luto a myslim, ze to neodraza len tu hudobnu. Ale celkovo, ze ked sa jej nieco nebude chciet, nebude sa chciet premoct, radsej to necha tak.

som prekvapena ze ju to samu nevtiahlo ten pocit vitazstiev alebo ti ludia na tych sutaziach , moja sestra bola taka ista , velmi inteligentna ale nechcelo sa jej nikdy nic, skoncila medicinu ale to len vdaka mamke ze ju akoby tlacila, skusala, teraz ma 2 ambulancie a tvari sa ze ona je ta bohyna :D mi niekedy smiesno ako sa povysenecky sprava aj k mamke....ked by ju nemala urcite by to nedokazala ....presne ma aj na puzzle bunky ...ale sranda je ze ona je uplne ina matka neriesi nic, a deti jak samorasty idu , zle znamky a podobne....ja by som sa snazila este ju motivovat , lebo ma to len na krocik ...ostatne deti musia ovela viacej makat ako ona a snazia sa...pomaly ale hucat ----

Vies co asi ta nepotesim, ja som bola uplne rovnaka a podla mna nepomoze nic. Cele gymnazium som sa ucila na 1 predmety, ktore som sa ucit proste nemusela, nejake 2 a par 3 z predmetov, ktore mi nesli same a musela by som sa na ne proste uci. Keby som si k tomu doma sadla a ucila sa, mala som na to, aby som mala same jednotky, ale nechcelo sa mi. Na druhej strane, ked prisla maturita, vybrala som si predmety, ktore ma bavili a uvedomovala som si, ze to uz je dolezite, nemala som problem sa naucit a zmaturovat na same jednotky. Sama triedna ucitelka bola zo mna prekvapena. Tak isto vysoka, na skusky som sa ucila minimalne, na niektore dokonca vobec, lebo som vedela, ze to nejak obkecam, stacilo mi, ze to bude za E. Opat ale, statnice som zvladla na dobre znamky v pohode. Je to proste taka povaha. Ja v tom teraz spatne vidim vyhody aj nevyhody. Uprimne priznam, ze to aj trochu lutujem. Vzdy ma napriklad lakalo byt lekarkou, ale prave chemia bola z tych, co mi nesli. Mozno, keby som na sebe viac makala, mohla som to zvladnut. Tak isto cudzi jazyk. Jeden viem perfektne, druhy som odflakla, hocicsom mala prilezitost sa ho naucit poriadne a teraz to lutujem. Ale na druhej strane mi to aj pomohlo. Velakrat som musela improvizovat, vynajst sa, nestresovat a naozaj na sebe vidim, ze mi to dalo skolu do zivota. Takze na tvojom mieste by som len dohliadla na to, aby naozaj nesklzla do velmi zlych znamok a zo zvyskom ako hudobny nasteoj neurobis nic. Je mozne, ze to bude po rokoch lutovat, ale holt bohuzial, to je ta zivotna lekcia, ktoru si uvedomi neskor a mozno na zaklade toho sa postavi k veciem inak ako dospela.

@petkazamborska no vidis, a keby Vasa mamina na nu netlacila, mozno robi niekde za pasom, napriek tomu, aka je inteligentna. Cize vo Vasom pripade to bolo k dobru a moze jej byt sestra vdacna. Ja som tiez citala mnozstvo rozhovorov so slavnymi hudobnikmi, takmer kazdy z nicj prechadzal nejakou krizou, rodicia ich nutili pokracovat a spatne su im vdacni. Ono teraz uraduje samozrejme vo velkom aj puberta. Ucitelka mi vravela, ze jej uz presli rukami desiatky takychto pubertiacok, co si myslia, ze su majsterky sveta, kazda vymysla, ale ked vytrvaju, spatne su za to velmi rady. Fakt neviem, kde je ta hranica...

Môj osobný názor, že cíti tvoj tlak a má pocit, že veci nerobí kvôli sebe, ale kvôli tebe. Asi to bude to najťažšie riešenie dať jej slobodu, ale nezabudnúť aj na zodpovednosť. Ak robí tri krúžky, tak nech si vyberie jeden, ale ten nech robí poriadne. A možno jej dať čas, čas pre seba, možno ten jej popri krúžkoch chýbal, aby v živote zistila, čo chce robiť a kam sa uberať. Možno žila tvoj život, ale nie svoj.

@margieamatusko ma len 1 kruzok - tu hudbu. A to si vybrala sama v detstve...ale chapem, co tym chces povedat.

@autorka ta motivacia musi byt vnutorna. ona musi chciet. ty s tym nespravis nic, iba sa s nou porozpravat, byt jej partnerom v zivote. my to mame opacne, dcera je perfekcionistka, ja som salamista... ja ju prave naopak vzdy brzdim - nemusis mat same jednotky, ved si uz v tercii, nemusis kazdy den na trening, oddychni si 🙂

Puzzle jej doskladaj ty a do hudobnej ju nenúť. Keď bude chcieť, bude pokračovať neskôr. Možno má iné záujmy, ktoré prehliadaš. Napríklad moja 12r vždy bola najlepšia z triedy v predmetoch. Tiež sa nemusela nejak extra učiť, chápala z hodiny. No z angliny nabrali také tempo, že zrazu dostala prvú 4 a sama jej zablikala kontrolka, už sa učí a dokonca prišla za mnou, že asi bude potrebovať doučovanie, lebo už nechápe. Ale áno, puberta je ťažké obdobie. Vtedy treba aj podporiť, aj trošku nakopnúť, ale aj pochopiť a dať priestor.

mám syna (15) a presne viem o čom hovoríš, najlepšie nerobiť nič o nič sa nesnažiť, všetko je príliš ťažké, zložité, náročné, ideálne je sadnúť za komp a nerobiť nič školské... tiež chodil na klavír, nechal to po 3 rokoch, OK nenútila som, lebo až taký talent zasa nebol, ide mu angličtina, rád robí grafiku a programuje (na súťažnej úrovni) chce sa tým živiť tak som si povedala, že to čo pre život ozaj potrebuje mu ide a to ho baví tak na zvyšok až tak netlačím, ale rozumiem ti o čo ti ide - ono je to prepojené, teraz sa vzdajú lebo je to ťažké a keď to príde v živote, tiež od toho utečú??? čo také strašne ťažké majú okrem školy? my sme museli doma pomáhať, ja som mala na starosti dve mladšie sestry na komplet vrátane ranného vodenia do škôlky/školy, so štúdiom mi nikdy nemal kto pomôcť musela som sa sama snažiť, môj muž žil v dome, kde kúrili, mali veľkú záhradu, zvieratá toto by naše deti ako dali? plus nedostatok financií, dochádzanie do školy oni nič z toho nemusia a rútia sa z úplne bežných povinností a toto neviem pochopiť, ani ako ich naučiť, že toto je reálny život, kde sa veci samé neurobia ani nenaskáču vedomosti do hlavy a treba aspoň nejakú snahu vynaložiť

@lucka_ke to je podľa mňa v generácií, dokonca už deti v škôlke sú presne takéto, nič sa im nechce nič nevedia a keďže to nevedia nebudú to ani robiť, pre nich je podstatné si po škôlke sadnúť k playku a hrať pozerať videa na youtube...

autorka, ked prides na nieco, daj si to patentovat🙂
mam doma to iste v bledomodrom.
bystry, nadpr. IQ a lenivy jak vos, najradsej by sedel cely den vo svojej izbe za PC-keby aspon programoval, ale prd, minecrafzt videa robi a hraje😠

a ja ho furt kopem, lebo si poviem , ze ked necham tak, zleniveje uplne, vlak mu ujde a kde skonci.. ale ci robim dobre, neviem

Motivácia musí ist od nej nie nátlak od. Teba. Čím. Viac ju budeš nútiť tým väčší odpor získa. A prečo by nemohla po skole aj oddychovať, samozrejme za predpokladu ze oddych neznamená trávenie celého poobedia na sociálnych sieťach.
Bola som ako t oja dcéra, len som nehrala na hudobný nástroj ale so tancovala.... A celú moju motiváciu nielen v tancovani ale aj v štúdiu ukončil jeden pád z bicykla a operácia kolená. A čo sa učenia týka tiež som bola ako ona. Na výšku som nešla prečo? Lebo som chcela na vojenskú a žiaľ vzhladom na tu operáciu som mala smolu. A áno z trucu som odmietla a bojkozovala dedov sen nech ma v rodine právnicku. To bola jediná škola kt by mi financoval. A ci to ľutujem? Nie nelutujem
Ale neboj neskončila som za pásom aj keď nie je zo mňa právnik alebo nejaký vysoko postavený manažér. Ale som rada ze mama nevyvíja la nátlak ale brala m'a takú aká som. Teraz s odstupom x rokov si nežijem zle. Zarábam tak aby nám nič nechýbalo. Aby som sa vedela postarať sama o dieťa bez na dávania na štát ako sa nestará. Môžme ísť párkrát do roka na dovolenku, nerozmýšľam týždeň pred výplatou ci kúpiť dieťaťu banán alebo jogurt. A v neposlednom rade ma ta práca aj baví. Rovnako aj môj brat skončil šou obchodné s maturitou, par rokov na to sa dal na angličtinu a programovanie a už roky nerobí co študoval ale čo ho bavi
Na puzzle sa vykašli bud rada ze tým ze jej to nejde ne zničila aj to co jej išlo. Alebo jej povedz pod skúsime to do skladať spolu, dvom nám. To. Pôjde tm rýchlejšie/ľahšie. A k aktívnemu tréningu hudby sa môže vrátiť aj o rok, keď to bude pre ňu opäť zábava a nie len povinnosť.

@kofa77 ak ťa to poteší, kamoskin AS začal robiť videá z hrania hry a za 3 mesiace je + 400 éčok 😅😂 A teraz vysvetluj decku, že robením videí a hraním hier sa neuzivi 🤷😅😂

@lucka_ke teraz si to uplne presne vystihla, dakujem Ti!! 🙏 Presne o to ide, ze ma max.zazemie, oporu, podporu, starostlivost a zaujem rodicov...a nic, berie to ako samozrejmost. Nic extra clovek od nej ani nechce, len aby si co najlepsie plnila svoje povinnosti a zakladne veci si spratala po sebe, ale aj to je problem. Veru, hyckame si tuto novu generaciu, ale veru neviem, co bude...vsak v zivote vzdy pridu aj narocne situacie, kedy clovek musi zatat zuby, premoct sa, neda sa vzdy pohodlne sa nechat unasat a cakat, co bude.

Ja som bola takáto, síce namiesto hudby viem kresliť ale presne tento typ. Učiť som sa nikdy nemusela, stačilo dávať pozor v škole a ani to sa mi nechcelo, ja som aj maturitami nejako preplavala. Som jediná z rodiny ktorá nemá ani gympel ani VS.
Milión záujmov, rozrobenych veci nič som nikdy nedokoncila. V rannej dospelosti som vela cestovala a vystriedala naozaj veľmi veľa rôznych druhov prác.

Začalo sa to lámať a meniť až po 30 tke, keď mi vlastná rozlietanost a roztrzitost začala liest na nervy. Naučila som sa vedome pracovať na dokončení začatých činnosti, vytrvalosti.... A ono to naozaj ide, keď porovnám seba teraz a seba v mladosti.
Jednoducho musela mi osobnosť dozrieť.

Samozrejme stále som to svojim spôsobom pôvodne ja, niektore povahové crty mas od narodenia. To napríklad vidím na svojej dcére ktorá je veľmi pragmaticka a systematická, úplný opak mňa

Autorka - opytala si sa niekedy dcery, co chce ona? Kde sa vidi o par rokov? Lebo pises o tom, co chces ty, ako tu uz bolo povedane a citim tiez obrovsky tlak, aj ked mozno si nepripustas, ze tlacis, ale citit to z kazdej vety tvojho prispevku. Skus nazriet do seba, kde si v tom ty, preco mas potrebu ju tlacit, preco si myslis, ze je to pre nu dobre.. Opytaj sa seba, coho sa skutocne bojis, ak to pustis a nebudes "pre jej dobro" tlacit na nu. Co ti brani to pustit? Deti nemame na to, aby plnili povinnosti, deti su deti, treba ich nechat zit. Ja si vobec nemyslim, ze detstvo a mladost ma byt o nauceni sa, ze treba plnit "povinnsti" , prave naopak. Deti maju najst, co ich bavi, najst samych seba, a my im mame na to poskytnut bezpecny priestor, doveru, respekt. Na zatinanie zubov bude mat dost prilezitosti ked bude dospela. Celkovo si myslim, ze dospeli maju dnes pomylenu predstavu o detstve, pretoze sami zazivali to, co zazivali - o.i. aj ten tlak na vykon, neprijatie rodicmi, nerespekt a pod. My sme ta generacia, co bola hodena do vody a plavaj a aj preto sa teraz snazime poskytnut detom ine a obcas sa nam moze zdat, ze to tak nie je dobre, lebo ich "hyckame a rozmaznavame". Ja si to nemyslim. Skor si liecime svoje zranenia a traumy a deti nam castokrat ukazuju tie nase bolave miesta. A niekde v kutiku duse vieme, ze je to ok, nechat ich zit..Ale stereotypy su prilis silne, nepojde to zo dna na den.. A druha vec - tvoja dcera je v puberte, odputava sa od rodicov a potrebuje vziat zodpovednost pevne do vlastnych ruk. Dovol jej to. Cim "poslusnejsie" dieta, tym burlivejsia puberta. Pretoze taketo deti to potrebuju spravit velkym gestom. Tak jej to dovol, lebo sa ti moze stat, ze ked bude mat 16, spravi take gesto, ktore sa ti pacit nebude ani nahodou, ako tu zvykneme citat temy, ze 16 rocna sa vlaci s 25 rocnym, ze ujde z domu, ze fajci, pije a je v "zlej" spolocnosti.. To asi nechces..

ja vidim skor problem v tebe, prilis na nu tlacis, zrejme si chces nieco dokazovat, nechaj dievca zit

@autorka vieš, ale tvoja dcéra rodicovsku podporu vníma ako samozrejmosť, lebo pre ňu to tak je, iné nepozná.
Ja napr nemám žiadne ambície, všetko, čo ovládam, mám na uzivatelskej úrovni a stačí mi to. Vedela som odmala, čím chcem byť, ale keď ma na 2 VŠ vzali bez prijímačiek a na tretiu vyžadovali prijímačky, tak som tam nešla. Stačilo mi, že som prijatá.
A navyše ten vek, učím na 2.stupni ZŠ a všetci sú takí.

Dozvedeli sme sa ake plany mas pre nu ty. Vies uz ake plany ma pre seba ona? Skus to zistit. Jej plany vobec nemusia byt rovnake ako tvoje, ale to vobec nemusi znamenat, ze su zle. Je to uz dost velke dievca, ako pises aj inteligentne, takze zrejme ma aspon aku taku predstavu kam sa chce poberat vo svojom zivote. Vyzera to tak, ze hudba to nebude, ale to nie je koniec sveta. Mnoho vynikajucich muzikantov robi uplne ine ako hodbu, hudbu maju len ako relax a konicek. Nechaj ju dychat.
A skola, raz pride chvila ked nebude stacit len davat pozor v skole, najcastejsie je to prechod na strednu, kde je viac uciva, vacsie naroky. Sama pride na to, ze treba sa skole viac venovat. Vacsina inteligentnych deti ma v prvom rocniku prepad v znamkach, ale velka vacsina z nich to rychlo pochopi a dozenie.

V tvojom opise vidim moju dceru. Ma sice len 10 rokov ale je tiez velmi sikovna.
Ma skvelu pamat a za par minut sa nauci cokolvek... ako 5rocna spievala Cats a ani nevedela natolko po anglicky aby chapala text...
Zial prichodom puberty sa jej 'nechce'. Ucivo do skoly musime kontrolovat ci sa naucila. Trva jej to pritom do 5 minut ale ten cirkus okolo toho...
Ona pride zo skoly a chce mat volno, relax...
Chodi na anglictinu (tu sa nikdy neucila, ide jej velmi dobre), spanielcinu (kedze 1 jazyk uz nebude stacit a ma fakt cit pre jazyky tak sme ju prihlasili, to ju ale nebavi ucit sa... neda tomu sancu...), na gitaru (ked ma svoju chvilku, tak si brnka celkom zaujimave veci, co sa jej paci, nauci sa za 2-3 hodiny bez not).
Este jej velmi ide spev ale zial kruzkovo uz inam nestihame chodit a ona na nom nepracuje vobec.
Sama vie ze chce byt lekarka (toto do nej netlacime, sami nie sme lekari) cize ucenie, ale take trvale je podstata... ale jej sa nechce, cize neviem si predstavit ze by chodila na medicinu a jajkala ake hrube knihy si maju nastudovat...
Ja uz fakt neviem co s nou.. nemoze byt kazdy youtuber..

@viestta Praveze hudbu si zvolila ona, aj este pred rokom snivala, ze bude hrat vo filharmonii, koncertovat po svete...nie je to nieco, co som si pre nu zvolila a vybrala ja. A ano, teraz konci ZS a presne aj so skolou ocakavam, ze nastane situacia, ze uz nebude stacit len davat pozor, ale bude sa treba aj ucit, venovat tomu pozornost, a ona na to nie je zvyknuta. Praveze na nu netlacim, vela sa rozpravame, ale tieto boje si ja riesim v sebe...a nie je to ani, ze cez nu sa realizujem ja a plnim si svoje sny z detstva, to vobec. Len skratka vidim, ze je sikovna a talentovana a nechcem, aby to len tak zahodila.

Este by som dodala, ze nebazirujem na znamkach. Casto jej poviem, ze chapem, ze nie je stroj a nie vzdy sa podari. Jasne, ze ma rozculuje, ked dostane zlu znamku z lajdackosti. Ale ak je tam snaha, zla znamka mi neprekaza.

aj ked si to vybrala sama, preferencie sa jednoducho menia, ved kolki sme ako deti vyskusali rozne sporty, hudobne nastroje, tanecny, vytvarny ci iny kruzok...

Uplne sa vidim v tejto teme, poucne nazory, dakujem 👍

Autorka: Uff nevie veci doviest do dokonalosti... Su ludia perfekcionosti (ako pises, ze aj ty si) a potom takí, kotrym staci byt dost dobrí a aj taki ktorym staci byt priemerni (aj ked su inteligentni) a potom taki, ktorým je to jedno, hlavne mat rychlo pokoj 😀 Treba povzbudit, mozno jemne motivovat, ale netlacit svoje nazory a svoj pohlad na vec. Co sa tyka hudby, ano vybrala si sama, ale v 7 rokoch, odvtedy sa jej zaujem mohol zmenit. Mozno zistila, ze sa uz nema kam posuvat kedze je naj na ZUS, povyhravala sutaze aj medzinarodne a to jej staci. S tym dokoncenim rocnika si spravila dobre, ale ak sa to nezmeni a ona bude trvat na tom, ze ju to naozaj nebavi, tak to treba akceptovat, ale s tym, ze ok toto ta nebavi, vyber si nieco ine comu sa budes venovat a bude ta bavit, aby mala aspon jednu zaujimovu cinnost. A mozno sa k hudbe vrati neskor. Co sa tyka puzzle, tak povedz pod dokoncime to spolu. K znamkam: povedze jej, ze jasne, ze jej nemusi ist kazdy predmet a ani ju nemusi bavit, ale treba tomu venovat aspon trochu aktivity, aby znamka bola priemrena (5 z matiky, ak nema dyskalkuliu, je casto preto, ze sa tomu bud nevenovala vobec alebo nepochopila ucivo. S oboma sa da pracovat. )

Autorka - Tlak nemusi byt vo forme, ze vyslovis nejake ocakavania, to iste tlak na znamky a pod. Moje detstvo bolo cele o tlaku, pritom mne mama ani otec NIKDY v zivote nic nepovedali za horsiu znamku, nikdy nahlas nevyslovili svoje ocakavania, napriek tomu som ich citila. Cize je dolezite, ako to skustocne mas v sebe, nie co povies nahlas. Lebo darmo budes vraviet, ze na znamke nezalezi a pod., ak to tak nebudes citit, je jedno, ake slova pouzijes..