Ako zvládnuť pubertu u 12-ročného dieťaťa?
Začína mi to už prekážať. Máme jedno dieťa, už začína puberta,...prekážajú pohladenia, vôbec sa nechce so mnou baviť o ničom, ani čo bolo v škole, čo s kamarátkami preberá. Niekedy príde domov, zlá, bez nálady, viem že sa niečo dialo, nechce mi povedať čo. Akurát na otázky, či nedochádza k bitke alebo šikane od detí, od učiteľov, na to povie že nie. Pozerám občas či aj modriny nemá. Občas sa sťažuje na nejakú učiteľku, tak jej vysvetlím, že prečo môže k tomu dochádzať, rožky vystrkuje to mi je jasné, opakuje po deťoch, preberá aj nálady,chovanie. ,,RANDOM,, skúšanie, písanie domácich úloh, príprava na písomky-opakuje po deckách-vyčerpaná som z toho. Viem, ked jej poviem chod si písať, učiť sa to a to tak nikto sa neučí, na hodinách sa učia, domáce úlohy deto. A to že je už ..normálne ísť o 22,00 hod do postele ani nehovorím. Keď som ju raz natlačila už o osmej ležala, tak normálne som videla že má ,,depku,, . Potom je nevyspatá, mrzutá, v škole potom aj tie písomky tak vyzerajú, doma už hotovo a večer zase sleduje hodiny čo najneskôr do postele. To už aj vysvetlujem že ide aj o jej zdravie. Padnúť ju nechcem nechať, hlavu má dobrú na všetko. Skôr sa bojím že opakuje po deckách aj čo sa týka známok. Začalo jej to byť jedno. Doteraz samé jednotky.
Ak viete poradiť nejakú dobrú knihu, alebo ako ste to riešili vy.
@0silvia0 nie! To že dochádza napr. že dieťa do mňa rýpe,...ja niekedy vybuchnem a on do nás dvoch ,....jeho napr. vytočí že mne dieťa povie že som zlá mama. A on do dieťaťa, že ja si to nezaslúžim,...a ja viem, že to aj opakuje po deckách, alebo frajerčí.na to odpoviem normálne, ... a tak nechcem aby k tomuto dochádzalo,...že ja dieťa pochopím, on nie.A zase naopak,....Hľadáme sa v tom všetci traja a niekedy ked máme všetci traja rôzne názory na jednu vec tak je to zaujímavé. Neberieme to že je dieťa nezvládnuteľné. Už som tu písala, že my dvaja s mužom sme boli iné esá. Ďakujem bohu, že mám také dieťa aké je. Ide o to, aby sme my dvaja s mužom mali na to rovnaký postoj, aby sme v dieťaťi nezabrzdili, to čo by sme mali nechať navoľno,...nechcem urobiť chybu. On je ochotný aj čítať knihy o napr. puberte, ako s a k tomu postaviť, ....
@ollynka keď ste boli s mužom iné esá, povedz mužovi, nech si spomenie na svoju pubertu a potom nech sa rozčuľule. Každý si predstavuje, že jeho dieťa bude dokonalé, poslušné, úžasné, ani pubertu mať nebude, a ak náhodou áno, tak si raz oblečie roztrhané gate a to bude celá puberta. Potom poslušne skončí vš s červeným diplomom, ožení sa/vydá sa, získa lukratívnu prácu, bude mať deti a bývať vedľa rodičov a dosmrti budú žiť vedno ako v rozprávke.
Ideálny svet s ideálnymi ľuďmi neexistuje. Tak ako teba a muža museli riešiť v puberte rodičia, tak si to musíte prežiť aj vy. Skúste to nebrať tak vážne, ale s humorom. Nájdite si nejaké knižky o rodičovstve, o puberte a inšpirujte sa.
@ollynka ja mám kamarátku psychologicku a tiež je len človek a hada sa so svojimi deťmi😛jej dcéra si skoro nasla frajera a zase doma ju udržať bolo nad ľudské sily.Hovorím to len prežiť.Vtedy bol ešte aj COVID boli sme obidve doma chrlili úlohy, muž prišiel z roboty a raz spustila jedna, potom druhá.Tvoja dcéra už ma menzes?Ja som dosť bojovala, lebo muž je slaboch ten nerieši bordel v izbe, že ide pomaly s mokrými vlasmi do školy on je alibista radšej ticho a nech som za tú zlú ja🙂ale, keď už bolo zle povedal takú hlúposť, že ju napr.neodvezie so školy.Ja som v tom veku tak nebojovala s rodičmi pre mňa to bola novinka.A vieš čo, keď nechceš prísť o nervy treba veľa veci prehliadnuť nehrotit.
Ale hovorím pôjde to k lepšiemu vydrž času🙂tak 4-5 r.My sme sa už niekedy až smiali aké veci sme riešili.Dievcata vždy viac bojujú s mamou a otec je "ochranca"
@0silvia0 ty si podľa mna pokojný človek mna vnútorne vytočí aj gulanie očami nad jedlom a zduta tvár.Alebo to, že cely deň má cas si pripraviť veci do školy a ráno hľadá papiere v šuflíku ako dnes ráno a spraví nervozitu v celom dome muž v aute sa ponáhľa...
@luccija vnútorne aj mňa všeličo vytáčalo, ale kontrolovala som sa a časom nad tým získala odstup. Vždy je lepšie mať deti, ktoré sa neboja doma prejaviť hoci vzdorom a gúlaním očí ako zakríknuté, zakomplexované deti, čo šúchajú nohami a nedovolia si rodičom ani slovko povedať, aby ich nenasrali.
@0silvia0 ale zase... Je normalne, ze sa 11. rocne decko obrati proti rodicom a ma to pomaly napln dna, mlcat, vytacat, stekat hole vety... Toto si myslim, ze este nedavne generacie nemali, mozno
🌺Cti otca svojho a matku svoju🌺
malo svoj zmysel im vstepovat. Preco to ma rodic znasat, vycerpavat sa a odskrtavat dni, kedy sa decko ucloveci...nie je to spravodlive. To je tak, ked su namiesto rodicov kamosi.
@ahhola decko má mať hranice, to je jasné. Byť správnym rodičom je fakt ťažké, vystihnúť, kedy sprísniť, kedy povoliť, kedy zvýšiť hlas a kedy byť kamošom. Ono predchádzajúce generácie mali pred rodičmi obrovský rešpekt, lebo výprask bolel, deti sa rodičov až báli. Mne boli moji rodičia kamošmi, ja som dokonca otcovi tykala a bola som aj tak zakríknutá, a to som generácia dnešných päťdesiatnikov.
Mne sa u mojich detí osvedčilo to, že keď boli menší, bola som na nich prísnejšia, a keď prišla puberta, tak som v prísnosti poľavovala. Ale práveže sledujem v okolí, že okolo detí sa odmalička behá, sú stredobodom pozornosti, zrazu príde puberta a rodičia si s nimi nevedia dať rady. No to už neskoro vyžadovať rešpekt v puberte, to už malo byť dávno vybudované.
vztah s dietatom funguje ako ucet v banke. aby sme mohli vyberat, musime tam nieco vlozit-city, zaujem, venovanie sa, kym su mali, aby potom, ked pride puberta a iskri to, aby bolo z coho brat a pubertak to nevnimal uplne ako krivdu-vnimat to bdue, ale ten zaujem a dobre vztahy ak tam boli predtym, tak on to prezije a zas sa vztah ukludni. ale uz nebude tym malym diettaom, ktore na mamu pozera ako na stred sveta a zboznuje ju
nekriticky..
u nas sa to lepsi, 15 a pol a nejak sa to ukludnuje, pomalcky ale vidim, ze je iny.
tak vydrzat a zybtocne si nepokakat ten vztah.
@ollynka
- 12 - 13 rokov a.k.a. siedma trieda je podľa mňa najhoršia časť puberty, decka chcu byt už extra samostatne, vystrkuju rožky ale ešte sú hrozne naivne, hlúpe a nedajú si povedat 🤷🏼♀️. Najviac šikany a zloby si robia v tomto ročníku
Nedajú si povedať ani za nic …. vydrž. Puberta bude ešte dlho, ale uz o rok bude rozumnejsia
- nikdy nezacinaj konverzáciu otázkou “čo bolo v škole a co bolo na obed”. Nechaj témy rozhovoru na dcérku aj ked to budú z tvojho pohľadu hlúposti : o oblečení, tik tok videách, ohováračky chalanov v triede, učiteliek, kritika školskej jedálne … Hlavne sa zdrž poučovania a mudrovania, len si ju vypočuj. Ked sa vyrozpráva o blbostiach potom sa povyzvedaj o učení, nie co bolo v škole skôr konkrétne otázky typu ake boli písomky či tazke, ľahké
- ked chce samostatnosť dopraj jej ju ;v rámci možnosti ) aj ked vieš ze sa popali. Túto skúsenosť potrebuje
- co sa týka tvojho muza vztah otec- dcéra dostáva zabrať v tomto obdobi. Puberta je o opozícii, o odtrhnutí sa od rodičov a zväčša začne opačným pohlavím. Čiže dievčatá v rannej puberte majú problematicky vztah s otcami, tak isto chlapi ťažko berú ked sa z ich dievčatka stáva žena.
Ono sa to utrasie, zlepší ked bude mať 16-17-18 rokov a to začnete mať konflikty zase vy dve matka/dcera 🙃🙂
@ollynka takto podla popisu to vyzera, ze si doteraz komunikaciu s dcerou velmi neriesila a teraz sa cudujes, ze nekomunikuje. Puberta je taka, musis teraz zacat hlavne od seba (zlepsit komunikaciu, najst temy na rozhovor a hlavne ju nesekirovat).
Keby si mna takymto sposobom buzerovala a vypocuvala, tiez by som sa s tebou nebavila, resp. odpovedala jednoslovne (a je jedno, ci mas pravdu - to dieta sa zrejme citi nepochopene a osamele).
@ollynka veľmi ti odporúčam túto knihu https://www.martinus.sk/964609-drzte-si-sve-det... aj ostatným rodičom detí v puberte. Ten problém, ktorý si ty popísala rieši veľmi veľa rodičov, v tej knihe je návod ako si udržať s dieťaťom vzťah a presne ako je aj v nadpise “držať si ho” aj keď je v tom kritickom obdobím. Netreba to zanedbať, aj keď sa zdá, že dieťa nás už v takom veku nepotrebuje - lebo to môže aj zle dopadnúť . Presne tvoju situáciu a tvoju skúsenosť tam autori popisujú- prečítaj , držím palce
Vy ste niekto navštívili psychológa aj s mužom kôli tomuto,....lebo ten má ako toho v robote dosť a ked príde domov, dieťa do mňa a potom on,...toto nie! A to sme ešte len na začiatku puberty.