Čo robiť, ak sa 16-ročný puberťák sebapoškodzuje?
Ako sa zachovať pri zistení, že 16 ročný syn sa sebapoškodzuje - reže si ruky tupými predmetmi a hovorí, že nevie, prečo to robí - že sa mu uľaví.
Ďakujem za odpoveď
@malyvlk určite by som to riešila u psychológa a ten by Ti povedal, či treba aj psychiatra. Niektoré deti sú citlivejšie a horšie znášajú stresy. Možno ho trápi niečo, čo Ti povedať nechce a potrebuje sa zveriť cudzej osobe. Môj syn chodil k psychologičke ako dieťa kvôli ADHD a keď mal v puberte problémy v škole, tak sa k nej sám objednal na pokec. Treba nájsť dobrého psychológa a ísť tam s ním. Aj ja som chodila pri úzkostných stavoch a tiež mi to veľmi pomohlo. Niekedy netreba ani lieky, tie predpisuje aj tam psychiater, ale stačia aj sedenia u psychológa. Nie je v poriadku, aby toto robil.
Vacsina z vas zrejme este u psychiatra nebola, ked ho tak urputne radite.
Podla mna by mohla ist s nejakym skusenym klinickym psychologom konzultovat situaciu mama, ale isto by som tam hned netahala 16 rocneho zmateneho pubertaka.
A tie, co tvrdite, ze on isto vie preco to robi ste asi neboli v puberte, alebo co.
@montemotherone je to zial tak. Na vsetko dnes mame odbornikov a lieky. Niekoho boli hlava a hned da brufen/migralgin. Namiesto toho, aby zistil, preco ho boli hlava (pocasie, nizky/vysoky tlak, nedostatok tekutin, krcna chrbtica atd), da hned tabletku. To iste pri teplote. Staci 37,5 a hned ide Paralen. Pritom vobec netusia, ze teplota sa zvysi, ked telo objavi "problem" a zacina s nim bojovat. Tabletkou mu v tom len branime. Jasne, pri vaznom probleme treba ist k Dr.
To iste je vo vztahoch. Manzelia nevedia komunikovat, idu do manzelskej poradne. Alebo jeden druheho posielame k psychologovi/psychiatrovi. Jasne, nic sa nesmie podcenit, ale najprv by sme mali pracovat sami so sebou. S tym, co mame.
@slavuska1506 prečo by sa mal prehĺbiť pocit, že nie je normálny?rodič či rodina je vždy zaujatá a môže byť, že sú veci, ktoré nikdy nepovie blízkym osobam a cudziemu sa zdoveri okrem toho psychológ vie ako formulovať otázky a dostať z neho čo ho tazi.Ci myslíš, že to, že sa reže je normálne a nenormálne je ísť na pokec k psychologovi?
Nebudem to ani citat . Je mi jasne ze 2/3 uz chlapca pochovava po samovrazde. Samozrejme ak je situacia naozaj vazna tak je psycholog/psychiater na nieste. Ale celkovo je toto narocny vek . Za dalsie si je treba priznat aj moznost ze chlapec moze mat masochisticke sklony a robi mu to proste dobre. Ak je to tupym predmetom tak sa asi moc neposkodzuje tak to moze mat namiesto onanie.
nemyslim si, ze nevie preco to robi. nieco ho proste musi trapit, nieco zle s cim sa nevie on inak vysporiadat ako tym, ze sa takto poskodzuje. treba sa s nim hned zacat o tom rozpravat a samozrejme vyhladat aj nejakeho psychiatra, neodkladat to hlavne chodte co najskor sa bude dat a treba mu venovat pozornost
necitala som ostatne odpovede, ale podla mna najprv psychologa a az potom psychiatra, ak pokec s psychologom nepomoze. psychiater by mohol totiz hned dat lieky a toho sa potom tazko zbavuje. takze za mna v tomto poradi... ale urcite niekam ist, nechapem tie rady, ze neriesit. (nemam vystudovane ani jedno z toho, ale pracovala som s mladymi ludmi)
@maciatkolulu jasne,nikto netvrdi,ze je to normalne,len najskor treba vyskusat vsetko mozne aj nemozne.Aby vedel ten clovek,ze zalezi hlavne blizkym ludom.Ja uplne chapem ako to mysli slavuska1506,ked si tym aj sama presla.
V prvom rade ukľudniť situáciu doma, porozprávať sa so synom ,zistiiť, čo to mohlo spôsobiť - nejaká zmena vo vašom spoločnom živote, v jeho živote ... pribudol súrodenec, rozvod, presťahovanie, zmena školy, prechod zo zš na strednú a pod. Ak je niekde problém a on ho nevie spracovať, tak sa "ventiluje" takto. potom zvážiť aj návštevu odborníka, no to by som zatiaľ nechala na neskôr, ak sa nepodarí zvládnuť to vlastnými silami. Držte sa.
@malyvlk Treba ho zobrať urýchlene k psychológovi!!! Treba prísť na príčinu prečo to robí a neviem či tebe to otvorene povie... psychológ už bude vedieť čo dalej, hlavne treba vyhladať odbornú pomoc
@montemotherone tak toto ti môže pomôcť len pri blbej nálade. Ak by si na vlastnej koži zažila úzkostne stavy, toto by si nenapísala. Ja som to zažila a žiadne objímanie a rozhovory s rodinou nepomáhali. Každé ráno som sa budila a plačom a nemohla som jesť. A vieš čo mi pomohlo. Sedenia u psychologičky. Trvalo to síce tri mesiace, ale úplne som sa toho zbavila a nevrátilo sa to. Zo psychológov sa robí strašiak úplne zbytočne. Keď Ťa bolí zub, ideš k lekárovi. Tak prečo je taký problém ísť si liečiť dušu k psychológovi alebo psychiatrovi?