Dcéra má pomalé psychomotorické tempo a slabú pracovnú pamäť
Zistenia su z testu WISC III (ano, je do 16 rokov, robila ho pred dovrsenim 16 rokov). Vsetky ostatne veci su bud v hranici priemeru alebo nadpriemeru. Je hrozna perfekcionistka, ak si nie je ista, ze nieco urobi na 100 percent, tak to radsej ani neurobi. Takisto je hrozne nestastna ak nie je, podla svojich vlastnych slov, nad priemerom, co sa tyka skoly. Sama sa mi zdoverila, ze ju velmi stve, ked ostani spoluziaci maju odpoved pred nou a ked ona nestiha prist na spravnu odpoved. Neviete, ze co by sa dalo s tym robit? Nejako ju podporit ci nejako jej pokoct mysliet rychlejsie?
To, ze sa nepusti do niecoho, ked si nie je ista na 100 per. sa vola dysfunkcny perfekcionizmus a da sa s tym pracovat. Isla by som s tym za psychologom, mozno do nejakeho sukromneho CCCP, neviem, odkial si, ale ak z BA, tak zavolaj do CENADA, mozno tam by ti poradili, maju tam skusenosti s detmi s roznymi diagnozami a odchylkami od "normalneho" spravania.
Ale ak to chapem spravne, tak to u vas nie je nic patologicke. Proste ma taku geneticku vybavu. Hlavne bud trpezliva, ona, ak to dobre chapem, je inteligentna, ale nie je dost rychla...to nie je ziadna tragedia, len si asi bude musiet podla toho aj vybrat povolanie. Synovec (IQ okolo 135) je tiez na tom rovnako, obcas ho hneva, ze nevie pocitat tak rychlo ako rovesnici v jeho skole, ale jeho mama sa snazi s nim na tom pracovat, aby to nebral tak tragicky. U tychto deti pómoze co najviac cinnosti automatizovat, aby sa nad nimi nezamyslali a neoberali sa o cas.
Ak sa nezmieri aj s porážkami,v tomto prípade s tým,že nemusí byť vždy najlepšia,čo určite v živote nebude,treba to riešiť. Raz na to môže doplatiť,v živote prídu aj porážky,aj to,že okolo nej budú aj lepší,treba vedieť prijímať aj prehry, aj to,že nie som naj, inak bude mať problémy.