Aj vy sa cítite len ako prežívajúci robot?
Na mna to tak občas doľahne. Po škole som krátko pracovala, zo zdravotných dôvodov sme mali deti čo najskor, inak by sme ich už nemuseli mat. Mame dve malinké deti s 1,5r rozdielom.
Ženy aktuálne to na mna zas doľahlo. Zas mám pocit že som nič v živote nedokázala, nestihla som, nebolo kedy, sedím doma s detmi, raz jedno choré raz druhé, furt sa snažím o domácnosť postarat aby bolo navarene upratane ale pri takých deťoch to je ako liat vodu do potoka, úplne zbytočné. Všetky ženy naokolo mám pocit že vyzerajú ako modelky, ja sa snažím, aj sa každý deň malujem a pekne oblečiem, ale mám pocit že som kvôli deťom úplne ošpatnela. Váhu mám svoju pôvodnú, ale aj to telo celkovo, po dvoch pôrodoch môžem ist na plastiku kadečoho tak akurát…na čo momentalne z rodicaku samozrejme že nevychádza. Spolužiakov keď vidím na sociálnych sieťach ake majú zážitky a cestujú, fakt mi je do plaču práve. Iba prežívam, nežijem. Veď ani na to nie je priestor a energia…zmení sa to keď sa vrátim do prace? V akom veku deti ste si už vedeli aj uzit ten život?
Chapem ta, neskusis nejakeho psychologa, napis niekam do poradne aspon, niekam co je zadarmo, opis svoje pocity. Si vyhorena z materstva, odporucam ti pozriet si na fb Lenka Madlenka Siklienkova. Ona robi aj webinare zdarma aspon na to by si mohla ist a presne o tom to je..
Buď máš depresiu,alebo si moc materiálne založená.Ziafna kariéra ani zážitky nie sú viac ako deti ktoré si chcela.Nebudu vecne malé,a to čo prežívam ty,prežíva xy žien.Uzivaj si,že sa k tebe tulia,že sa chcú s tebou hrať a rozprávať,že vychovávať novú generáciu,lebo dobre vychovať dieťa,nie je automatické,je to ťažšie a dôležitejšie ako nejaká kariéra.Aj keď nepíšem,že byt spokojný v zamestnaní nie je dôležité.Ale dobrovoľne si sa rozhodla založiť si rodinu,a to že nezijes,len prežívam je tiež tvoje rozhodnutie.Tak hlavu hore,dáš to.
@salamistka
Tak ja som mala dosť náročné deti, prvýkrát prespali noc až v škôlkárskom veku, cez deň spali minimálne.
Ja som sa najprv na materskej prestriedala s manželom, pracovala som na polovičný úväzok a vlastne tak stále pracujem. A priznávam, že to bola úľava, keď som na chvíľu odišla z domu, pre mňa bola v tom čase práca oddychom. Robila som najmä nočné a bola som z toho pracovného adrenalínu taká nabudená, že som v pohode fungovala aj cez deň.
Ale rozumiem, že nie každý to tak musí mať.
Teraz máš obdobie užiť si malé deti (ver, že veľmi rýchlo prejde toto obdobie)
1. Večer doma môže cvičiť podľa tv (aj s deťmi)
2. Nechty si uprav sama (najkrajšie sú krátke a telový odtieň laku, alebo aj priesvitny)
3. Plet- najdôležitejšie je čistenie, potom hydratačny krém, vkusné obocie
4. Keď je muž doma zajdi ku kadernícke
5. Pedikúra -zvladnes doma
V domácnosti pri malých deťoch robiť len nutné práce (variť, smeti, podlahy, wc, kúpeľňa, prádlo ), prach nech ťa netrápi
Veľa chodiť von, unaviť deti
Mne pomáhalo mať pevný režim s nimi (pevný režim je aj v škôlke)
Najdôležitejšie: vypnúť sociálne siete
Podľa popisu si vyhorená. Potrebuješ čas pre seba. Hoci len polhodinku denne, mne toto veľmi pomáha, keď môžem byť chvíľu len sama so sebou a svojimi záľubami. Kašli na prehnané upratovanie. Urob len to najnutnejšie. Riady, podlaha, to všetko počká aj do ďalšieho dňa. Var na dva dni dopredu, aby si mala každý druhý deň voľnejší. Deti dávaj späť skoro, aby si mala aspon večer hodinku pre seba. Skús su nájsť systém a najmä niečo, čo ťa teší, pri čom budeš mať dobrú náladu. A keď nastúpiš do práce, budeš mať znova za sebou hmatateľné výsledky.
Problem mas vo svojej hlave.
Život je žiaľ kolobeh...A keby si do toho mala ešte aj prácu, tak to.uz nestíhaš ani domácnosť...viac zapoj manžela, aj k deťom aby si aspoň mohla niekam sama pre seba vypadnúť.
Čiže tebe v konečnom dôsledku vadí, ako vyzeráš, resp.ze nevyzeras ako tvoje známe zo sociálnych sietí??? Skús prestať byť depresívna, negatívne naladená, odfoť sa s deťmi usmiata na prechádzke a hneď sa budeš cítiť lepšie ..
V zivote je to tak ze kazdy chce aj kusok toho co nema. Ti slobodni krasnu stabilnu rodinu, ti s detmi trocha kludu. Rozumiem.
Ale neziv v sebe negativizmus tym ze sa porovnavas s inymi. Oni maju tiez nieco co by chceli a nemaju.
Stastie je tak trocha osobnym vedomym rozhodnutim.
Pri malych detoch je to tazsie ale skus zacat tym ze si povies ze aj toto je obdobie ktore raz skonci. A ver,ze to ubehne rychlo. Deti budu velke a ty budes stale mlada a mozes si uzivat zivot. A ver ze vtedy budes rada ked to bude aj spolu s tymi detmi.
Drzim palce aby si sa zatial dokazala tešiť aj z maličkostí. A ked sa citis tak zle ze ta to uz ovlada aj v beznom zivote a mas pocit ze to uz ide mimo teba a tvojej vole - fakt skus oslovit pomoc. Drzim palce 🙏💪
To, čo vidíš na sociálnych sieťach je iba klam. Nikto z nás nežije v ideálnom svete. Je mnoho ľudí, ktorí majú naoko super život, kariéru, rodinu a trpia depresiami, nezlučiteľnými so životom. Alebo sa im život v sekunde rozpadne kôli chorobe, rozvodu a pod. Vôbec nerieš ostatných, ale sustred sa na poklady, ktoré máš doma. Ja som tiež na materskej a sú aj ťažšie dní, avšak celkovo by som povedala, že si to užívam. Lebo som sa tak rozhodla a našla som si čas na cvičenie, kozmetiku, zazitky, koníčky a ešte aj 3 deti. Nemusí byť celá domácnosť na 100%, ani deti vždy spokojné, ani manžel sýty domácou stravou. Hlavne, že ja som oddýchnutá a život ide ďalej🙂
Vitaj vo svete mam. Byt mamouje veľká obeta ale aj krásne naplnenie. Máš malý vekový rozdiel preto aj to psychické vyčerpanie a malú pomoc od rodiny. Počkaj 3 roky a bude to lepšie. Postavu si vieš hocikedy vylepšiť . Užívaj si ze máš zdravé deti iné mamy trávia celé mesiace v nemocniciach alebo na liečebných pobytoch ci terapiach. Neviem ci to je pre teba povzbudzujúce
Si mladá este kariérne sa vyšplhas. Je lepsie mat v mladom veku deti,ak máš správneho muža po boku ako v 40 keď už človek nemá toľko energie. Ale každému to vyjde ináč.
Ja som svoju materskú strávila v zahraničí ďaleko od rodint tiež som si to inac predstavovala
Držím palce
mne pomohlo cvičenie. Vyhradiť si čas pre seba. 3x týždenne chodím cviciť a zmenila som stravu. Raz týždenne idem do prírody so psami sama bez deti, bez muža. Mne to veľmi pomohlo ale mám manžela ktorý už videl, že to potrebujem inak skončím zle. Skús, možno ti to pomôže. Poprípade kamoška s ktorou môžeš vypadnúť na kávu.
Mám tri deti a vedela som si užiť život aj s deťmi od cca pol roka prvého dieťaťa.. (prvý pol rok bol premna veľmi ťažky, polovicu z toho som mala popôrodnú depresiu, polovicu som sa presviedčala že je to v poriadku) medzi prvými dvoma deťmi mám podobne maličký rozdiel a tretí sa narodil keď mal najstarší 4roky..
Cestovať a spoznávať svet sme začali s detmi keď mala druhá dcéra pol roka, takže najstarší syn mal vtedy 2r a ja 29rokov.. prišla som na to že najlepší liek na zlú náladu je vypadnúť z domu cez víkend keď mohol aj muž.. kamkoľvek, len mimo obce a domova.. premna to bola a je najväčšia psychohygiena.. takže to je moja rada, nečakaj na nejaký vek, ale hľadaj možnosti kam ísť spolu s deťmi.. len malé výlety, ale pravidelne.. pomôže to tebe, ale aj deťom..