Ako ďalej v mojom nepodarenom vzťahu?
Ahojte zienky a spolumaminy. Mam taku vec, o ktorej sa mi tazko hovori ☹ Ale nechcem s tym uz zatazovat mojich znamych, potrebujem sa o to podelit a tiez pocut nestranne nazory zien v podobnej situacii, mozno takych co si tym presli...
V skratke: Vztah zacal akosi skripat, zaciatkom r.2013 sa prevalilo, ze ten moj sa stretava s inou. Chcel od nas odist. Zabojovala som, plakala, komunikovala, odvliekla ho do partnerskej poradne. Tam povedal, ze "kamaratku" ako to on volal, si nasiel, lebo som na neho 1,5 roka kaslala (nasa mladsia mala vtedy 1,5 roka - nevidite paralelu? ja som videla). Vtedy to bolo skarede obdobie. Okrem partnerovej (udajne iba citovej) nevery sa ma najviac dotkli jeho utoky typu - mala si ist radsej na potrat!!! (ked som otehotnela s prvou, boli sme spolu vyse roka a nikto ho do nicoho netlacil a druhu sme chceli obaja). A ked som vtedy videla nase krasne deti, plakala som. Ako to moze povedat? Ja viem, ze deti ma rad, ale niekedy je taky naschval zly, aby ublizil mne.
Potom udajne svoje stretavanie ukoncil. To bolo v marci minuleho roku.
Rok sme sa ako tak premotali. Vztah vyzera asi tak, ze muz pride domov, pozdravi ma a ide do "malej izby", cize spi zvlest, vecery travi zvlast. Ak ma "chut", tak aj ma zaujem komunikovat, pripadne napise z druhej izby sms, ze ci nepridem. Nie je to dobry ani kvalitny vztah. Ale je. Chyba v nom komunikacia, laska, ucta aj dovera. Zijeme spolu a lubime nase deti. Kazdy po svojom.
Dnes - asi je uz silno pod tlakom - z neho vyliezlo, ze dotycna ho vlastne cely cas kontaktuje a ze i teraz na neho tlaci a uhana ho. Ze robi sceny, vyvolava aj 50x, pise. Tiez som sa dozvedela, ze povodnych "par platonickych kaviciek" s dotycnou, nebolo ani par, ani platonickych a ani kaviciek... Hoci som to mohla tusit, citim sa nejak vyhorene. Nemam chut sa ho ani chytit, niekto este mu urobit k voli a "mat chut" castejsie, aby bol spokojny. Najradsej by som bola keby som prisla domov a uz tam nebol.
Ale uprimne - bojim sa. Bojim sa ho poslat prec, aby deti neprisli o otca, aby sa mi cez ne nemstil, aby som nebola na vsetko sama, aby som to financne zvladla. Bojim sa, ze ho bude huckat svokra, jeho nova zenska, kamarati...Sebecke? Zbabele? Mozno, ale mam strach. O seba, i o moje dve krasne dcery.
A teraz som v takom stave, ze neviem ci mi stoji za to sa za ten vztah postavit, zobrat si jej kontakt a vysvetlit jej, ze staci alebo mam robit mrtveho chrobaka a cakat co alebo mu rovno zbalit veci. Viem, ze nikto mi nemoze povedat co mam robit, ale mozno si z vasich rad najdem tu, ktora mi pomoze...Viem, ze su aj baby co su na tom horsie, ale viete ako to je - Pre mna je ten najtazsi kriz ten moj 🙂
Dakujem vopred vsetkym za rady, pripadne skusenosti.
@kacicka123 Ja by som trvala na tom, aby som na tú milenku získala číslo, dohodla by som si s ňou stretko a na tom stretku ju pozvala k nám na návšetvu. Tam by uvidela, akého chlapa si chce namotať na krk. A možno by sa v tej situácii tebe úplne otvorili oči a by si jej ho s vďakou posunula 🙂
@kacicka123 Niekomu vyhovuje taky vztah, ze akoby kazdy zvlast, ale z praktickych dovodov spolu v jednom byte.
Tej pani by som nevolala, najmä ked ho ona uhana. Sama taku skusenost nemam, ale dobra kamaratka presla niecim podobnym. Manzel jej bol neverny s vydatou kolegynou. Kamoska odisla od neho aj s dcerou, lebo vramci konfrontacie ju dokonca zbil. Odisla z vlastneho domu, lebo ani rodicia, ktori byvali s nimi, ju nepodrzali. Potom sa po par mesiacoch vratila, lebo on pomer vraj ukoncil. Ona sa mu potom snazila byt po voli kazdy vecer, aby jej nedajboze zase nezahol. No zistila, ze dotycna stale muza kontaktuje, teda aj mimo prace. On do toho zase padol, takze vsetka snaha bola nadarmo, skoncilo to rozvodom, on sa odstahoval, neviem, ci stastne za tou vydatou, a moja kamaratka ma dnes novy vztah. Mala to lahsie, lebo byvanie bolo jej. A teda som zabudla povedat, ze si s tou pani kolegynou aj volala, dokonca aj jej muzovi volala, ze ci vie, ze mu zahyba, a aj tak si nepomohla... tak neviem. PS: Tie argumenty o potrate su strasne, to by som muzovi neodpustila nikdy.
@kacicka123 ja by som sa mu nevnucovala a nepresviedcala ho o opaku. Chce byt ticho? Tak by som bola ticho...Ved ktovie kolko by mu to vydrzalo....Tyzden, dva, tri, mesiac?. Vela dnesnych zien sa muzovi hrozne vnucuje a hrooozne podlizuje. By som mu povedala, že sa nestalo nic a ked si mysli opak, tak bud s tym nieco spravi,alebo by som si to zariadila inak.
Ak si neskusila moju radu, nemozes vediet, ako zareaguje 😉
@mariannan ved to prave tak nejak neviem. Pristihla som sa, ze stale riesim co on a nejak neriesim co ja. ale ja vlastne ani neviem. Ja by som chcela, aby ostal, ale nie ako terajsi chlap, ale ako ten ktorym bol pred 3 rokmi. A bojim sa, aby ten chlap este vôbec existoval.
@mariuska1503 to je take, ze aaaaaa. nevolala by som taku spinu k nam domov. Staci mi, ze vymetal s nejakou zenskou postel, netreba mi jej pritomnost u nas doma. Ako stretnut sa, ok, povedat jej svoje. Ale uprimne, moc sa mi do toho nechce. Ktovie co vsetko by mi este povedala a neviem, ci este nieco chcem vediet ☹
@lilitela je to tak, ze kazdy vztah a aj kazda takato zapletka su ine a v kazdom scenari to moze dopadnut inak. Ja viem tiez o takom scenari, ked zena narobila bordel a urobila "milenke" taku hanbu na pracovisku, ze ta sa uz v zivote neozvala. Ale poznam aj taky, ked po zeninom zasahu sa muz este viac primkol k milenke, lebo ved na nu - chudatko - bolo utocene... Cize komunikacia s milenkou moze dopadnut tak i tak...
@svetluska82 Ja teda neviem, ci sa vyslovene vnucujem, ale je pravda, ze nemam rada doma ticho. chcem si to radsej vyriesit. On zase opacne. Ked je problem bud sa nechce alebo sa nevie rozpravat... A ked pridem a chcem rozpravat, tak vacsinou je to "daj mi pokoj", "nebudem sa rozpravat"...
A jasne, neviem ako by to dopadlo, keby som ho poslala prec :-/ Asi len uz nechcem mysliet na to, ze sa zase bude valat s hentou a potom pride, ze ako strasne sa chce vratit...
@kacicka123 je mi ta luto, aj tvojich bab... necitala som to tu cele, ale zda sa z tvojho prispevku, ze este nevies co robit, tak pockaj, postaraj sa o seba aj dievcata a uvidis... drzim silno palce! 🙂
@tilda mas pravdu, este neviem ☹ raz som bola uz uplne rozhodnuta ho poslat prec, uz som mu aj povedala, ze nech ide, ze mu zaplatim ubytovnu alebo nieco, kym nebude mat vyplatu, ze ja proste uz takto nemozem. A vtedy to velmi zahral, ze "ale ved on ma ma rad a nikoho iného nechce.." (podotykam, ze taketo cosi inak z neho nevyjde). Tak som to chvilu nechala a zase si zijeme v nasom vakuu...
hm, mozno takyto nerozhodny typ muza potrebuje byt pritlaceny k muru. zbal mu kufre a nech si sam bez vas utriedi myslienky. mozno ani nevie, co chce. a ked vas ma blizko, nema sancu zistit, ze naozaj tu rodinu potrebuje a chce, pretoze milenka je vzdy poruke, mila, usmiata, upravena... ale prave preto, ze neriesia kazdodenny zivot, problemy, starosti, deti.
Mne to skor pride, ze on je taka nejaka stratena existencia. Svoje problemy nikdy neriesi, preto ho vzdy zavalia. a ked sa tak stane, upadne do depky a "ujde". V tomto pripade do narucia inej. Dnes napr dal, ze vsetko zle. Ja nie som ziadna vyhra, milenka nie je, ale za to byvala bola (viem, ze sa s nou rozisiel tak, ze tiez ju uz nemohol ani vidiet). Pride mi, ze on proste nie je stastny a nevie ako z toho von. Dnes zabil, ze "to je fakt vyhra - ze jedna ukricana zenska, dve ukricane deti a jedna ukricana svokra". Pre vysvetlenie - ja som temperamentna. Ovela viac ako on. Ale zase nerobim doma denne bordel. Ked treba aj po detoch zakricim, ale mam tiez rada svoj pokoj. V com ma pravdu, ze ked je u nas mama, tak je kriku kopec, lebo ona vzdy rype, bud do neho alebo do mna a ja potom reagujem a je zle. Deti su zive, ale to si myslim, ze je v norme. Ked chcel ticho, mal si kupit morske prasa a nie robit deti. taka som z toho nejaka nestastna, ze vidim, ze on nie je stastny a ja by som chcela aby bol - tak ako to bolo na zaciatku. A ja nehovorim o strasnej romantike amerického filmu. Taka pohodka. Ranajky spolu, vecer telka spolu. Sem tam kino, sem tam do mesta na kebab... Jeho ani aktivity s detmi nebavia...z toho som napr smutna. Ideme niekam, nasa starsia je troska pripad, taka hlucna, drza, svojska. ako ja ju upracem na 90%, ale on to nejak nevie prezit, lebo napr vonku neposluchne, ja na nu skriknem, lebo sa napr zlaknem aby nevybehla na cestu a on je hned na prasky. Ked sme na prechadzke tak my s babami sa drzime po kope a on 10m pred nami. Obtazuje ho, ked stale stojime (ved to poznate, jedna chce keksik, jedna pit a zase nieco...) a tak. a som z toho taka smutna, lebo hoci svoje deti ma rad, pride mi ako by ho obtazovala ich podstata. ako by ich nevedel prijat take ako su. akoby nesedeli do nejakého idealu, tak aj to zle. ja som taka, ze myslim, ze vsetko bude dobre a ze preto mozem vzdy nieco urobit - som bojovnik, ale teraz len bezradne stagnujem, lebo neviem co mozem urobit preto, aby sme boli vsetci spokojni...
@kacicka123 to s detmi neries...muz ma najkamosa,ktory ma dvoch chalanov a nikdy som ho s nimi nevidela a to ma starsi uz desat rokov! On je modelar,chodi lietat s lietadlami ale zasadne sam,bez chalanov...jednoducho on je typ,ze sa financne postara,zabezpeci co potrebuju pre zivot ale nie je ten hravy typ,nechra sa s detmi a aj tak ich miluje...je to zvlastne ale su zj taky oteckovia...napr.svagor vyhlasil,ze kym nie su deti samostatne,nevedia sa najest,vycikat tak on ich nikam bravat nebude...decka su uz velke a teraz su unho peceny vareny(su rozvedeny)....kazdy sme iny,nie kazdy musi byt hrr lebo deti...
Ak sa nechce rozpravat zacni debatu s ty,ze sa ho spytas co potrebuje aby bol stastny,urob dojem,ze ide len onho a len na jeho stasti...mozno to pomoze a rozhovori sa..
@mariannan skusim. teraz bude mat volno, snad sa nam podari urvat chvilu pre seba a porozpravat sa. Uprimne, citim take nejake zlyhanie, ze nevie byt so mnou stastny. Ako mozno to je chyba a vztahujem si na seba aj to, co neviem ovplyvnit, ale tak to nejak citim. teda aj okrem hnevu co mi urobil a vsetkeho ostatneho.
@kacicka123 smutne toto tu citat, mame doma podobny pripad, azna to ze u nas nesklo o neveru, jednoducho om to ze mm so mnou nbeol stastny a hoci uz mame dvojrocne dieta dodnes sa s tym nevyrovnal ze je otcom, lebo on nikdy nechcel deti. Maleho ma rad, ale zaroven sa nenavidi za to, ze pripustil mat dieta. stale dokola to riesil a vsetka zodpovednost o maleho ostavalo na mne, ku koncu mi uz skoro kazdy den hovoril ako ma neznasa a tiez aj seba, tak som sa zbalila a odisla etse v oktobri k mojmu otcovi aj so synom. mm za nim chodieva a vlastne u nas byva, lebo inde nemaju kde, kedze byva velmi daleko od nas...situacia sa vobec nezmenila, on sa neznasa, mna neznasa, ten fakt ze je otcom neznasa a nic neriesi, nehlada si ani ziadne ine alternativy ako to riesit, aby dieta netrpelo. Dnes som mu naisala ze uz sem chodit nemusi...az ked si utriedi konecne v hlave co vlastne chce a konecne sa vyrovna s tym, ze ma dieta...uz nevladzem...drzim ti palce, aby si to dokazala vyriesit...
@kacicka123 skus porozmyslat, aky vztah mali jeho rodicia, ako sa choval jeho otec k Tvojmu manzelovi. Lebo strasne nas ovplyvnuje to, z akej rodiny pochadzame /a to keby som vedela pred svadbou 🙄 🙄 🙄 /
Velmi dobre chapem Tvoju poziciu, ze sa nevies rozhyabat. Riesila som a stale riesim nieco podobne, ale u nas to bol pokec a sexzoznamka. Vraj k samotnemu stretnutiu nikdy nedoslo, ale virtualna nevera tam bola 😔 😔 😔 Najprv som chcel odpustit, ked som zistila, ze v tom pokracuje, chcela som rozvod, on ma prehovoril...ale nie som stastna . Som s nim aj kvoli dcerke, aj kvoli tomu, ze akurat v tom cas blbou nahodou ci osudom som mala znizeny plat, takze hoci som dovtedy vsetko platila ja, potom som uz nemohla...manzle vsak prejavil volu, ze sa chce zmenit, aj je iny, starostlivejsi, milsi, zaujima sa o mna, sex je ovela lepsi ako predtym, ALE....teraz ma obdobie, ked pride z prace, sadne za PC a sedi tam do noci...dcerka chce, aby sa jej venoval, on nema cas 🙄 🙄 🙄 takze v mnohom su ti nasi chlapi rovnaki...obaja zavreti vo svojom vlastnom priestore, akurat ten moj obcas vykukne a skontroluje, ci sme ok. A mna to tiez uz nebavi. Ale, tak ako Ty, je tam strach, co bude ked, ako to zvladne dcerka, ako zvladnem ja sama, co s velkym bytom, kde sa odstahujem, co skola...a milion dalsich veci 😨
ALE ak by mal milenku ako Tvoj, ak by za tym pokecom sedel zase, tak by som mu tie kufre zabalila a poslala ho kade lahsie. Naco Ti je dalsi prazdny krk doma? Naco Ti je takato ziva mrtvola? Z toho, co pises, sa spraval hrozne aj predtym, viditelne, to nie je rodinny typ. A bud sa s tym zmieris, alebo ho posli kade lahsie. Ved co maju z toho vase deti? Len blby priklad do zivota.
Prajem Ti vela sily, aby si to dokazala zvladnut
@kacicka123 si obdivuhodna ako sa dokazes v tak tazkej situacii rozumne, s nadhladom a s humorom vyjadrovat 🙂 poradit ti sice neviem (nebola som v takej situacii a v sirsej rodine sme sice mali podobny pripad, ale tam bol ten muz vo vztahu dominantny a zena s detmi "utiekla" od neho) ale drzim ti palce, akokolvek sa rozhodnes, aby to bolo pre teba to najlepsie
@marionmarion Toto je smutne. Dokazem prehltnut vselico, ale na taketo veci okolo deti som hakliva. Moj raz zadrel, zase v nejakom super rozpolozeni, ze keby odisiel, uz by deti nechcel vidiet. A hovorim mu - a to by ti nebolo luto? Ze "no co, urobil by som si druhe". ako ja stale verim, ze to su len take silacke reci, ale aj tak to zasiahne. Nastastie este len mna. Som sa pozrela na nasu drobku, ako sedi pred nami a pozera telku, nas smiesko, nase slniecko a srdce mi zvieralo ako moze niekto toto povedat. Ako by ju mohol proste odvrhnut? Som z toho bola v depke, vecer som to hovorila kamoske na kave a tej chudere tiez az do revu doslo (tiez matka 🙂). Lenze deti taketo veci nevedia, ani sa nikdy odo mna nedozvedia, maju ho radi. Lebo tato nezakazuje, neprikazuje, vsetko ma v pazi, da cukrik pred vecerou... :-/ Obcas sa s nimi pohra na bubulaka (nahana ich v lyziarskej kukle 🙂))) a ony to maju rady. Drzim ti palce, nech sa ti to nejak dobre vyriesi. Bud aby sa uvedomil co vo vas ma, alebo aby ti do cesty padol niekto...kto si zasluzi nosit meno otec. Lebo ja mam na toto silno vyhraneny nazor - nie je otec ten, co "urobi", ale ten co sa stara a komu zalezi.
@tilda ved toto. clovek sa snazi riesit, ale ked on je taky typ...kamoska to tak krasne nazvala, ze "nechava to vyhnit". akoze ved nejak bude....
@kacicka123 najsmutnejsie na tom je, ze on syna ma rad. Hoci som od neho odisla, chodi sem stale za nim a vidim ako sa tesi ked ho vidi, aj sa onho postara, prebali, navari mu, zoberie ho von na prechadzku...ale napriek tomu na nom vidno, ze mu tato rola nie je prirodzena, citi sa neisto a uvedomuje si ze nedokaze dat malemu to, co by mu mal dat ako otec. Stale sa tym zoziera a napriek tomu, ze som mu uz tisickrat hovorila, ze nech zajde za psychologom, nech si to v hlave usporiada, lebo veci co uz su sa zmenit nedaju, neurobil to. Ja som nanho strasne nahnevana a z druhej strany mi ho je luto, lebo viem ze tym trpi aj on, ale nedokaze sa dokopat k nicomu...on jednoducho neveri ze s tym dokaze nieco urobit, sebavedomie nema ziadne a cely zivot sa prisposobuje inym a vyhyba sa zodpovednosti...lenze ked ma raz dieta, uz sa to neda. A tiez ma hneva, ze vsetko je tym padom na mne....
co sa vas tyka, tiez mi to pride tak, ze on ma dost velke problemy so sebou, pochybujem ze to co robi, robi naschval, skor je to zo zufalstva a bezradnosti...mozno sa takisto pri tebe citi menejcenny a neschopny a ponizeny tym ze si ty ta silnejsia...aj ta milenka mi pride len ako zufale hladanie stratenych iluzii o sebe, ved ona pochvali, oceni a vacsinu jeho slabosti a chyb nikdy ani nebude mat sancu poznat...
Co na to povedat? Kym on sam si neprizna ze ma problem a nebude sam chciet s tym nieco aj urobit, asi to ostane na tebe, ci to budes dalej znasat, alebo to ukoncis...je to velmi tazke ☹
Strasne rada by som od teba citala za pol roka ze muz sa umudril a vas vztah sa zlepsil...drzim palce. A este jedna vec, co by ti mozno pomohla ( mne pomohla na prekonanie par kriz) je kniha Pat jazykov lasky...keby si ju precital aj tvoj muz, mozno by si uvedomil aj on ar veci...
Drz sa...
@kacicka123 Uprimne? pOdla mna nechces nic zmenit ☹ Lebo v kuse len riesis to, ež s Tebou nekomunikuje. Tak s tým nieco sprav. Bud ho nechaj na pokoji, a ked bude mat naladu, tak to spolu preriesite, lebo na komunikaciu musia byt dvaja. Podla mna aj o par rokov sa budes stazovat na manžela, že Ta podvazda, lebo tolerovat takyto vztah a este obhajovat manžela a v kuse riesit nejake hypotezy, co ak.?...a pod ....Zober zivot do svojich ruk, ak si manžel neda povedat, tak mu ukaz dvere, pripadne zbal svoje saky-paky a deti a chod haldat svoje stastie inde. K niekomu kto Ti vyhovuje, ale sprav maximum preto, aby si vztah zachranila. 😖 Podla mna si nerozhodna, slaba povaha, ktora sa len prisla vyzalovat. A skutky ziadne. Sorry za uprimnost.
chlapi ,ked nebudu mojkani,hladkaní,chapani,obletovaní ,ked nebudu mat sex a všetky ine veci,ktorými im vyjadrujeme pozornost,ako zbabelci sadnu za počzač a hraju sa na fb,zoznamkách a pokecoch na supermanov s telom pitta,chudáčikov utrápených.....hladajú,tie pipky stupidne s kabelkami na predlaktí,ktoré večer prídu domov a maju navarené od mamky...alebo aj nie,ale asi nemaju a nemali domácnosť....
ved to ta žena je na vine,čo ma kopec starosti,stará sa o deti,varí,perie,žehli,stiha doktora aj obchody...a ešte je aj na chudáčika nervozna a kriči...to ona ma pochopit jeho a nie on ju
maloktorí chlapi vedia riešit problémy,utekaju k iným a jednoduchým možnostiam
a najhorsie uplne najhorsie na tom je to ,ze takýchto chlapov vychovávaju ženy....od malička maju lahsi zivot ako dievčatá,maloktorá zena a to je pravda vedie muza k zivotu,tak aby sol schopny a vedel si važit rodinu a zeny
neviem čo bude z týchto chlapcov teraz....
moj muž je obrazom vychovy svojej mamy....všetko mal naservirovane a ked k nim prideme naloži mu ako prasatu...uz to je dost ze ma nadváhu,ale jej je jeho asi luto....ale som sa rozpísala.... 😠
samozrejme aj muži pracuju,ale to čo zvláda zena,by oni nevydržali.
@zuriva Aj u nas bolo toto, pokec a ine. Dal si profil ako slobodny a raz som nasla aj spravu - ze 5 rokov som sam....takze ja a deti...neexistujeme. Dostala som argument, ze to je len taky relax. Slubil ze uz nepojde - nechala som tak. Nebola to pravda a potom prisla aj "kamaratka". A uz dlho je to tak, ze vsetko zle...
Dakujem za povzbudenie. Aj ja ti prajem aby sa uz nic z uvedenho neopakovalo...
@adelusha dakujem. Tak clovek nemoze byt vyse roka v depkach. a humor troska odlahci...
@marionmarion dakujem ti krasne, aj ja by som ti priala aby sa vam to nejak upratalo. O tej knizke som uz pocula. ale pochybujem, ze by si ju on precital. To skor ja som na citanie...
@svetluska82 Mas aj nemas pravdu. Chcela by som zo zmenit, ale na to treba dvoch. Preto stale tuzim po komunikacii. Najradsej by som bola ak by sa vztah upratal v tom dobrom zmysle. Ale raz pohar pretecie...
Tom ze stale dookola len riesim "teoriu", nepokladam za slabost, ale skor za take zdielanie a teda ulavenie si a tiez mi to pomaha si to v hlave nejak upratat. To ze ma nazyvas slabou povahou ma prinutilo sa pousmiat. Nie v zlom, ale nikdy som nebola slaba, vzdy som bola ako vichor. Vsetko poriesila za seba i druhych, vzdy som zvladala stres a tazkosti relativne dobre. Ale mas pravdu, teraz sa nejak neviem pohnut z miesta. Sama seba sa pytam - co by som potrebovala, aby som sa tak nahnevala, aby som ho vyrazila...a neviem. Neviem ci som tak vymäkla pri detoch alebo ma polozila ta nevera, ale mas pravdu, teraz nemam silu. Verim, ze pride. Bud dobry koniec, alebo sila ist dalej. Mrzi ma, ak ta to rozculuje, ze stale nieco dookola riesim ale mne to tak nejak pomaha...citat ine nazory a dat von tie svoje...
@kacicka123 moj ju tiez neprecital... 😒 . Ja som aspon pochopila v com je medzi nami kamen urazu...trochu ma to osunulo...ale nic nevyriesilo ☹
@kacicka123 hm...s doverou to bude tazke ale to budes musiet vysvetlit jemu,ze ak zostane,musi si doveru nanovo vybudovat....je na tebe ci ti on stoji za tu namahu alebo nie..