Ako ďalej v mojom nepodarenom vzťahu?

@marionmarion MOja ja som opustila manžela po 2 rokoch vztahu, s malym dietatom len prijem z RD. Tiež som si myslela, že sa zmeni, ale nakoniec som sa odhodlala a vobec nelutujem Ten clovek sa nezmenil doteraz a to sme rozvedení par rokov. Postupne som sla n a VS, potom praca.... S malym dietatom som chodila na prednasky, byvali sme na inernate, potom chlapec do skolky. Pat rokov som sa sama takto trapila, ale mala som ciel nieco vo svojom zivote zmenit k lepsiemu, to mi bolo prvorade... Studovala som denne studium, pretoze na externe som nemala peniaze a za denné sa neplatilo. Vsetko som to zvladla a nelutujem, že som vtedy urobila takyto krok. Myslis, že ten chlap sa zmení, že opusti milenku, ekd ho doma caka full servis a zena, na ktrej vidno, že ho neopustí??? Jasne že sa rozhodne pre milenku, ved pri nej si uziva bnezstarostny život a sex. Zakladatelka by mu mala dat jasne najavo, a uricit pravidla, ktoré v ich rodine chybaju... Silou mocou sa mu vnucuje, lebo chce vztah zachránit, no ocividne jej manžel o svoju rodinu nestoji, je mu dobre tak ako je, a vie, že manželka ho nikdy nevykopne. 😅
@kacicka123 dufam, že sa rozhodnes dobre, vobec mi nejde na nervy, že tu vypisujes, svoej problemy. Len je dolezite sa ja správne rozhodnut. Na takýto vázny krok netreba sa nahnevat a manžela vykopnut....Treba zacat nejako konat, bud v nom vzbudit ziarlivost, alebo nejake pochybnosti,aleba na rovinu sa ho opytať, ci chce zachraniť vztah a povedz mu ako si ten vztah predstavujes ( urcite nie takto ako zijete teraz)....Ak zavaha, alebo nebudwe chciet o tom rozpravat, tak asi o zachranu manželstva nestoji. To chces do konca života takto žit???? Ako spolubyvajúci? Co je to za vztah??? 😖 Zelam Ti, aby si sa rozhodla správne a konecne zacala konat 🙂

@svetluska82 myslim si len jedno...cokolvke si ty urobila, nijako ta to neopravnuje kritizovat zakladatelku temy. Neviem aky vztah mal tvoj byvaly k dietatu, ci si boli blizki..no ak dieta na otcovi lipne, tak sa najprv treba snazit riesit veci inak. Zbalit a odist je to najjednoduchsie 😠

@marionmarion tak nech si zije ako doteraz, asi jej to vyhovuje.....Mne osobne je to jedno, deti jej odrastu a ziskaju totalne negativny priklad rodiny

@svetluska82 myslis ze ked zijes s dietatom sama, tak ziska dobry priklad rodiny?

@marionmarion ja nezijem s dietatom sama, ale lepsie sama ako v takom vztahu ako zije zakladatelka temy...Deti si budu mysliet, ze to je spravny priklad rodiny. A na druhej strane aj zakladatelku to psychicky nici, takyto stav....

Tak draha ja osobne po precitani temy si myslim ze na tom vobec niesi az tak zle ...navari poprace zahraje sa s detmi hoci nie vzdy ale su chlapi co to nerobia vobec ...skor si mysim ze mate malo sexu a to mu vadi a chyba .... takze pekne spodne pradlo nasuchorit vlasy a skusit riesit z tohto uhla ... chlap s plnymi gulami je horsi ako sto rizzurenych zien .... sex nieje najdolezitejsi ale je velmi dolezity .... drzim palce 😉

@svetluska82 v tomto s tebou suhlasim...ved ja tu nikde nepisem ze je spravne zit v takom vztahu a nic neriesit. Jasne ze to znici aj matku a nedava to spravny priklad detom...ALE su pripady, ked sa to riesit da, aj ked to tak na prvy pohlad nevyzera. Ja iba pisem, ze zbalit sa a odist, sa da vzdy a ked predtym bola vyvinuta maximalna snaha na zachranu rodiny a bola neuspesna, tak je to ok...ale nepovazujem za rozumne odist bez riesenia, mavnut rukou, ze vad on sa nikdy nezmeni a ani to dalej neskusat...takeot veci sa nedaju riesit doma medzi sebou, na toto uz treba odbornika, ist za sychologom a riesit vztah aj osobne problemy vsetkych zainteresovanych a odist az ked ani toto nepomoze...to je moj nazor. A viem o co hovorim, lebo ja som od muza tiez odisla s dietatom, ale vidim ze maly tym trpi, preto sa to snazime riesit a davat dokopy, hoci to nie je jednoduche ani pre jedneho z nas...

@marionmarion radila som jej aj ine veci ako odist 🙂 Ale asi to nechce skusit....A oni v poradni boli, no nejako bezvysledne

@svetluska82 No tak pred tvojim osudom klobuk dolu. Viem si predstavit, ze to nebolo lahke. V tomto pripade a v porovnani - som slaba. Toto by som nedala.
Ale vies ako to je - kazdy mame na nieco ine...niekto postavi most a niekto ledva vezu z kociek 🙂
Ako ja si z kazdej rady nieco vezmem. Pri niecom citim, ze s tymto vnutorne vôbec nesuhlasim a nieco mi ostane vrtat v hlave. Teraz som skor v takej vyckavacej faze. Cela geneza je taka, ze nas vztah nebol dobry. Uz davno to skripalo. Dozvedela som sa o "kamaratke", bola to facka a okrem toho, ze som bola hotova ako mohol, zacala som aj ja pozerat na seba - co mozem ja urobit pre zlepsenie. Zacala som sa viac starat o domacnost. Predtým som radsej urobila program detom a upratovanie a domace prace neboli kazdodenne. Teraz sa viac snazim aby som navarila ked stiham aby som upratala kazdy den po detoch a v kuchyni. Skusam mu "nerobit prednasky" (ako to nazval u psychologicky), skusam sa ho prijat takého aky je a nesnazit sa robit tlak na zmenu. Nie je to tak tazke ako sa pretlkat s malym babom, ale nie je to pre mna lahke. To znamena, prechadzalo to vsetko procesom. Teraz prisli skutocnosti, ze dotycna sa mu stale ozyva a novy fakt, ze nevera nebola iba citova. Teraz riesim to, ci dokazem s tymto vedomim. Ci mi nebude zle z cloveka, o ktotom viem, ze prasil cudziu zensku, zatial co som ja doma kojila nasu malinku dcerku. Momentalne som vo faze takého nejakého vnútorného riesenia co chcem ja. Napr vsetko prechadza procesom. Vcera prisiel, ze zase nevychadzame z penazi a ze on takto zit nebude a ze odide a najde si podnájom. Neviem co cakal, ale asi nieco ine, lebo ked som na neho pozrela s kludom, ze "ok, len si musíme dohodnut alimenty a stretavanie s detmi" a spisat minimalne notarsku dohodu, aby potom neboli potahovacky, ta sa tvaril prekvapene. Vecer uz prisiel za mnou, ci si s nim nelahnem a nebudem s nim kukat telku (nechcel sex, vie ze teraz je tyzden zakazu ;o) a tak sme aj zaspali. Spolu, v objati ako kedysi - to bolo prvy raz po roku a pol alebo dokonca dvoch!!!!!! Dnes doobeda sice na moje sklamanie odmietol "detoidny" program, tak som isla s babami na vychadzku sama, ale zatial upratal cely byt a teraz vari a uz sa ku mne 2-3 krat pocas dna pritocil a objal ma. Ako nie, nie som hlupa hus, ze muz luskne a ja som spat. A musela by sa snazit takto dlho aby to bolo v poriadku. Ale teraz riesim sama seba, ci to dam. Ci zvladnem zit s muzom, ktory zradil moju doveru takym spôsobom. ci mu este dokazem verit. Pfu, ale som sa rozpisala. A dakujem, ze mi prajes to spravne rozhodnutie. Ja verim, ze ho urobim, ale niekedy to chce cas.

@marionmarion Dakujem ti krasne, ze si sa ma tak akoby zastala, hoci ma vôbec nepoznas. ale ja si myslim, ze @svetluska82 to nemyslela v zlom. Ked som si precitala, co si prezila, vôbec sa nedivim, ze jej to pride zbytocna pasivita a marnenie casu. Sama sa niekedy divim, ako reagujem. Ked sme este boli v starom byte (nezatazenom hypotékou) a len s jednou krpatou, tak sa nieco zomlelo, uz si nepamatam. Urazil ma, ci oklamal ci nieco. Zbalila som mu veci do krabic, povedala, ze moze ist domov k rodicom, ze mu veci pridu na druhy den UPS-kou. Ze nepotrebujem takého a takého chlapa, co si ma nevazi. Lenze on potom dosiel s prosikom a pisal sms-ky, ze ci mu otvorim a ci moze prist a ze on nema nikoho len nas...a mne to prislo luto...a tak som ho pustila s tym, ze sa to stalo prvy a posledny raz! A sama sa divim, ze teraz som toho nebola schopna. Vzdy som bola takého nazoru, ze ked je muz neverny, prec s nim. Ale teraz som toho nejak nebola schopna...Samu ma to stve, ale proste to tak je. Neviem, ci ma to tak dalo dole, alebo je to tymi detmi, alebo strachom... Ale raz som uz bola v takom stave, ze konec, nevladzem. S uprimnym úmyslom som mu navrhla nech sa odstahuje, dohodneme sa njeak na detoch na peniazoch - bez hnevu, nenavisti, zloby...on po mne vyletel, ze som svina prespekulovana, ze len o prachy mi ide. A to uz som zacala revat, ze ci sa mu zda ok, ako zijeme, ze ja proste vidim, ze ani on nie je stastny ani ja a na co to je dobre. tak a vtedy si ma pritulil, ze on nas lubi a ze on nikam nechce ist. A na druhy den to potom zase nejak upadlo do starych kolaji...

@moll Ano, aj to som pocula: ze zakladne pravidla pre chov chlapa: Plne brucho, prazdne gule a obcas vyvencit. Ako iste, asi by to pomohlo, len mne to pride take...ako by som ti to...ponizujuce. Ze on tam niekoho pretiahne, lebo ma toho doma malo, ale ja, usluzna chuderka mu este budem kazdy den k voli, aby pan nahodou nesiel inam. Mi to je strasne proti srsti...Ale mozno to je len o tom, kazdy z nas (ja a moj muz) asi potrebujeme nieco ine. On by mozno potreboval to zvadzanie, aby sa citil ako chceny alfasamec a mne tam chyba to uistenie v citovej oblasti a preto mi tam prirodzene nefunguje ta potreba zvadzania. Bludny kruh.
A to viem, ze mozem byt rada, ze obcas navari, uprace, pohra sa. Viem, ze to niektori nerobia. Ja si to na nom vazim... Ale aj tak si nemyslim, ze by to celkom omluvalo, co mi urobil.

@kacicka123 zastala so sa ta, lebo mi prislo nespravodlive ta nazvat slabou povahou, ked si v situacii akej si a tiez odveci tvrdit ze v tom asi chces pretrvat. Proste nie kazdy dokaze tak promtne riesit veci...ale @svetluska82 ma pravdu v tom, ze ak tvoj muz nebude ochotny to nijako s tebou riesit dalej, potom ti asi neostava nic ine nez odist...alebo mu dat ultimatum, ze bud sa bude snazit viac, alebo je koniec. Je to hrozne, je viem, ale zachranovat sa to neda, ked on nejavi ochotu...a z toho co si pisala je jasne ze on potrebuje pschiatra, lebo ma velike problemy sam so sebou, preto to cele nezvlada...zazila somto so svojim partnerom a preto som schopna vidiet aj tu druhu stranu. Vzdy su dve moznosti, bud je ten chlap naozaj hajzel, ktory kasle na vsetko astara sa ib o seba, alebo je to chudak, co to nerobi naschval, ale nevie si s vlastnym zivotom rady...a mne to pride ze tvoj muz patri do tej druhej kategorie...
Cakat od neho, ze on sa chopi iniciativy a tźacne menit svoje spravanie je asi zbytocne, on to v tomto stave nedokaze, takze to bude na tebe, ci mu dokazes vysvetlit ako sa veci maju a presvedecit ho, aby to riesil.....u nas sa casto stalo, ze z rozhovoru bola zrazu hadka a nic sa samozrejme potom uz riesit nedalo. Ja som to riesila mailom...ked si ho on precital, nestal nikto za jeho chrbtom, mohol si to v klude premysliet uvedomit a podla toho sa zachovat...ak sa s nim inak neda, napis mu vsetko co citis, co ocakavas, ako to chces riesit a nech sa k tomu vyjadri...potom budes vediet kam a ako dalej...

@marionmarion toto je asi celkom dobra rada, lebo pokus o rozhovor vzdy skonci neslavne. Ci ma dobru ci zlu naladu.

nemám čas všetko čítať,ale držím Ti palce,zaslúžiš si žiť kvalitný život....

@megika1 dakujem ti! Je to prijemne ked vlastne cudzie zeny drzia palce a povzbudia. Alebo aj "kopnu do zadku" ak ta niektore situacie dostavaju na kolena. Citim sa taka nejaka posilnena. Vdaka vam vsetkym!!!

@marionmarion Dnes som este skusila rozhovor. Ako uistuje ma,ze s nou uz isto nic,ze on chce byt s nami. Ale ziadne presviedcanie a lutost sa nekona. Pytala som sa ho,ci mu to stalo za to,ze teraz moze o nas prist. Ze nie. Ale cele to bolo take,ze no boooze,tak ma posles prec tak co. Akoze silak najvacsi. Tazko mi je to teraz,lebo zena vo mne by ho poslala prec,daleko nech uz je to za nami. Ale ako matka sa snazim mysliet
Na rodinu a na to,ci by nebolo zbrkle ho poslat prec kvoli tomu,ze inde "zmocil". Ako momentalne som v stave,ze ak sa ma chyti,hodim tycku. Neviem,ci toto dam,lebo ja mam na neveru dost vyhraneny nazor. Momentalne som na tom tak, ze by som sa chcela zobudit a zistit,ze nic z toho sa nestalo,ale to asi nepude :-/
A vobec cela som z toho taka znechutena,lebo vychadzaju von vselijake veci-ze s nou bol aj potom ako slubil,ze konci-lebo "ona stale chcela,ozyvala sa a co som mal robit?" Chuxdacik. Akoze velebnosti jdu blejt.

@kacicka123 budem uprimna...toto nevypada ze on vobec rozumie tomu ze to co urobil je nieco zle...a podla toho co pises, nemas ziadnu zaruku, ze to niekedy neurobi znova bud s dotycnou alebo s dalsou...on asi fakt nechape ako ublizil, ake su nasledky toho...neviem...neda sa ti odist s detmi niekam? Nemusi to byt natrvalo, ale aspon na chvilu, nez zisti, nech skusi a nech porozmysla o sebe a o tom, na com mu vlastne zalezi...

@kacicka123 Ja teda nechcem strasit, ale takyto telesny odpor voci nemu /ze hodis tycku/, asi nezmizne.

@marionmarion On povedal, ze sa v tom nechce rypat ze to uzavrel, ze uz to nechce rozoberat. K tomu sa neviem postavit. Myslim, ze vie, ze urobil chybu, ale on proste nie je typ, ze by to povedal. Ako toto viem z iných situacii ktore sa nam stali (napr ked mu krpata spadla z eskalatora a vedel, ze urobil blbost ale cusal; alebo ked mi nadal nepravom, ked nevedel najst gridkartu...) nepovie, ze prepac, posral som to - nie je ten typ. Ale zase na druhej strane jeho reakcie su take...ze dobre, tak odidem, dam ti minimum na deti, stale sa mi vyhraza cez peniaze, lebo vie, ze sama tazko vyjdem. Ale tak vsetko sa da nejak vyriesit. Ako moj kolega hovori: "Kam da Pan Boh kravicku, nasadi aj travicku". Cize bolo by to tazke, ale nie nemozne. Velky byt je moj, da sa predat, kupit mensi...riesenia su. Proste ma stve to, ze akosi ten muz, do ktorého som sa kedysi zalubila tu uz nie je. Asi za tym smutim a snazim sa ho najst v mojom spolubývajúcom a snazim sa ho vydolovovat z tej zivej mrtvoly co lezi u nas doma v malej izbe. Je vsak mozne, ze ten mily, slusny a charakterny muz ani nikdy neexistoval...len ja som nevedela....

@kveta No ved uvidíme. Ale tiez sa obavam. Ked si predstavim, ze tam niekde sa pelesil s nejakou ludrou a potom prisiel domov a dotykal sa tymi rukami mna a nasich deti..je mi zle.

@kacicka123 mozno neexistoval...a mozno existoval, ale uz neexistuje. Tvoj muz by si mal uvedomit, ze toto nie je o nom, je to aj o tebe. Ze mas svoje hranice, ze mas pravo na viac...otazne je, ci ti to chce dat. Pozri, ja som od svojho partnera odisla aj s dietatom...nemala som ani cent, dostavala som iba rodicovske. Sli sme k mojmu otcovi, kde som nastastie nemusela riesit najom,elektrinu a podobne...mozeme tu byt prakticky zadarmo. Ale byvaly nam neprispieva skoro vobec, co mu nevycitam,l lebo nema z coho, cize zijeme z 200 eur mesacne, to znamena kupit plienky, jedlo, zaplatit telefon a k tomu dalsie vydavky do domacnosti. Fungujeme tak a da sa to...s byvalym teraz riesime, ci a ako nas vztah este dat dokopy kvoli dietatu, lebo on s otcom ma pekny a blizky vztah a ja chcem aby to tak aj ostalo. No u nas uz nehrozi ze by sme my dvaja este mali medzi sebou nejaky blizky vztah...chceme to skusit ako spolubyvajuci, ktori vychovavaju spolocne dieta, ale laska tam uz davno nie je...musime vybudovat aspon respekt a zbavit sa nnenavisti vociu tomu druhemu, inak to nebude mat cenu. A ked z neho bduem mat pocit ze pre to nechce nit robit, ze bude cakat ze nejako bude, tak to seknem uplne, lebo toto nie je zivot pre nikoho a ked sa uz aspon nemilujeme, musime sa aspon respektovat...
Ja soms nim tiez dlllho riesila pred mojim odchodom ze co a ako by malo byt, co by mohol, mal robit aby to fungovalo, no nic z toho neurobil, preto som sa zbalila a isla...aby sa prebral a konecne siuvedomil,ze myso synomnie sme samozrejmost, ze kldne o nas moze prist, ked sa nebude snazit...

@kacicka123 typicky chlap...spravi nieco zle, ale nema na to zaludok, aby sa k tomu priznal a olutoval to. Ved podla neho asi nie je co lutovat 😠 😠 😠
Inak, aj u nas to fungovalo tak, ze po prvy krat, ked som na to prisla, tak som dva tyzdne hrala idealnu zenusku, top domacnost, jeho oblubene jedla, sex 1-3 x denne (to fakt), vypytovala som sa na jeho den, na jeho PC hry, usmievala sa na neho, a napriek tomu chodil na pokec aj dalej, a tajne 🙄 🙄 🙄 Lebo jeho prva odpoved na otazku, preco to robil, bola,z e to nic neznamena,a ze s tym skonci...a hotovo, mala som byt spokojna. Takze som najprv hladala chybu v sebe, ale po tych dvoch tyzdnoch som prisla na to, ze nie ja som som chybna, ale on. Takze som mu spravila taky skandal raz vecer, ked dcerka spala, ze o vsetkom viem, ze chcem rozvod, atd...boli sme hore celu noc, plakali sme obaja, ale az vtedy on pochopil, ako vazne to myslim s tym odchodom.
No a to, preco to robil, a co vsetko spachal, sme riesili este cely mesiac. Tiez na zaciatku povedal, ze co bolo bolo, ze to uz uzavrel, ale kedze sa stalo to, co sa stalo, teda ze v tom tajne pokracoval dalej, tak som chcela vediet vsetko, detaily. A ja som vsetko v PC nasla,on sa sam nepriznal k nicomu, nemal na to gule 🙄 Vsetko mi len potvrdil. Az na sedeniach s psychologickou z neho vytiahla aj ine zasadne veci. Ale po tych dvoch mesiacoch zistil,a ko velmi mi ublizil. 😔 😔 😔
Preto si myslim, ze ten, co podvadza, by sa mal ku vsetkemu priznat, mal by to olutovat,a by mu ten druhy dokazal odpustit alebo aspon zmierit sa s tym.
A aj mne bolo zo zaciatku fyzicky zle, najma po tom druhom x, ked som zistila, ze aj ked robim vsetko, tak to nie je pre neho dost 😖 Casom sa to vsak zmenilo a teraz mame lepsi sex ako predtym. Aspon pre mna, lebo nikdy predtym som orgazmus nezazila, az po tom. A posli ho na testy na sexualne prenosne choroby, ak to prinesie klud mysle.
Ale nas vztah nie je idealny. Prestala som ho milovat, aj ked on mne stale hovori, ze ma lubi. Ale mne tie slova zneju falosne. Ak je to ozaj tak, ako sa mohol rok bavit s inymi zenami o sexe??? 😔
Hlavne kvoli dcerke sme stale spolu. Ineho chlapa nechcem, podla vsetkeho su vsetci rovnaki 🙄 Manzel sa zmenil, viac sa nam venuje, je otvorenejsi, milsi, snazi sa. No ja mu stale nedokazem odpustit a zabudnut na to.

Takze si poriadne zvaz, co chces so svojim zivotom robit. Dokazes mu odpustit? Za akych podmienok? Chcete ist na manzelsku poradnu? Chces od neho oficialne ospravedlnenie? niekedy to chlapom chvilu trva, kym pridu na to, co spravili.
A hlavna otazka. Bude Ti lepsie s nim, alebo bez neho?

Drzim Ti prsty pri rozhodovani, sama viem, ake je to nesmierne tazke 😔

@zuriva dakujem ti za dlhu, otvorenu odpoved. Ved ja sa snazim si vsetko rozmysliet. Vsetko je to proces. Su zeny ktore sa dokazu rozhodnut zo dna na den, urobia ciaru a dovi. Ja to tak nejak neviem. Snazim sa urobit vsetko preto, aby som sa o 2 mesiace nepristihla trieskat si hlavu, ze co som to urobila.
Ked som sa ja dozvedela, ze niekoho ma, tiez som najprv vinu davala sebe (inak on mi je dava doteraz, ved snad by to nebola jeho vina ???). Hladala som na sebe veci, co by mu mohli vadit. Snazila som sa s nim hovorit, ale jedine o com furt tliachal bol sex a jeho nedostatok. A ze "kaslala si na mna". Aj preto sme isli k psychologicke, ze snad sa tam viac otvori. Ale sa mi zdalo to to bol iba taky blabol. Ze je doma bordel - ok, zacala som si na to viac davat pozor, ze je doma krik - to sa mi podarilo zlepsit tak na 50% (ale ked jemu vadi aj ked sa deti blaznia), ze nema svoj klud (kokos, ved su dni ked ho ani nevidim, lezi v malej izbe pri telke)..a taketo veci...ja som tam vybalila aj jeho "kamaratku" ale to on zahral, ze to je iba znama a iba sa rozpravaju. Fuuuuuuj!!!
Kamaratka mi povedala, ze tym, ze som ho okamzite nekopla do zadku som pre neho stratila hodnotu a tvar. Ze teraz vidi, ze moze urobit cokolvek. Je pravda, ze vtedy som bola na tom psychicky zle. Zo dna na den sa mi zrutil pre mna relativne ok vztah. Ako nebol dobry, ale myslela som, ze ziaden vztah nie je ako americka lovestory :-/ A aby som aj k tvomu - aj ja som môjho pristihla na pokeci. A ver tomu, ze nahodou. U jeho rodicov na kompe som klikla na historiu a nebol odhlaseny ...super profil, slobodny, bez deti...pisal s nejakou kockou...ako ziadne erotaciny, ale na jej otazku ci ma vztah - nie, uz 5 rokov som sam. a to ake deti su s tebou na fotke? To su sestrine deti. zaprel mna i deti. a vies ako on super posobi ako novy clovek? ako mily, chapavy, laskavy...ako pekne s nou pisal. A vies co ma najviac hnevalo? Ze keby tolko energie ako do milenky a do pokecovych kociek dal do nasho vztahu, tak by mohol klapat ako hodinky. Kazdemu vedel povedat ako je nestastny a po com tuzi okrem mna. toto ma napr. strasne hneva a mrzi.
Vcera sme mali taky stret, ze pochopil , ze moze o nas prist, tak sa tak vecer snazil pritocit a akoze byt mily, ale ja si stale nie som ista, ci s nim chcem a mozem byt. Je to proste rozpor. Sklamanie a hnev z toho co urobil a zodpovednost za rodinu a za to, ze deti si zasluzia mat otca. Inak vidim jeden rozdiel vo svojom pribehu a mnohých iných ktore tu citam...vacsinou ten nevernik - kajucnik - zlepsil svoje spravanie, snazi sa viac, je vidno, ze mu je luto. Môjmu akoby bolo vsetko fuk :-/

@marionmarion tiez vidim, ze bojujes o svoje a syncekove stastie. Velmi ti drzim palce, aby sa ten tvoj prebral. Teraz uz vidi, ze moze o vas prist, tak snad ho to prefacka...
Tak to by slo aj u nas, ze spolubyvajuci vychovavajuci dieta...ale fakt by ti to stacilo? Nedeptalo by ta to? Zit pod jednou strechou s niekym koho si lubila/lubis a byt ako dvaja cudzi?

@kacicka123 ano, presne tu otazku som si kladla, kym sme spolu zili...ci by mi to stacilo. Vtedy somsi bola ista ze nie. Nevedela som si predstavit zit bez muza, sama zvladat vsetko okolo maleho. Ked som odisla, zistila som ze sa to da. Teda jeho pomoc pri synovi mi az tak nechyba, zvykla som si..co sa inych veci tyka, medzi nami laska nie je uz davno a niekedy pochybujem ze vobec bola, ked sa na to triezvo pozriem. Cakat ze ma muz bude zrazu zazracne milovat, ako to nerobil ani predtym, je zbytocne, to sa nikdy nestane. Ale to ba yosm dokazala s nim fungovat ako spolubyvajuci, alebo kamosi, to chce intenzivnu pracu na sebe a chcelo by to aj na nom. Poprve si musime navzajom odpustit vsetko co sme na tom druhom napachali, urazky, ponizenia, hadky, vsetko. Odpustit je zaklad, bez toho to nejde. A potom je tu sebalaska. Ak chces fungovat v situqacii, ktoa nie je ta najidealnejsia, musis sa mat velmi rada. To znamena,ze namiesto toho, ze budes cakat kym ta manzel objime a preukaze ti svoje city, musis to urobit ty sama sebe. Chodit medzi kamaratov, robit si radost, ist na vylet, kupit si nieco pekne, mat hobby, ktoremu sa budes venovat a pritomnost muza brat ako pozitivum, lebo ti moze pomoct s detmi, kym si ty niekde inde uzivas zivot. Chce to dusevnu rovnovahu a zbavenie sa negativnych emocii, ocakavani, vycitiek a k tomu poriadnu davku pozitivneho myslenia. Ci to zvladnem neviem, no chce sa o to aspon pokusit. Viem, ze to aky bude moj zivot je iba moja zodpovednost, ja si ho vytvaram. Neexistuje ziaden osud, co mi diktuje ze mam byt nestastna...
Rozmyslala si nad psychoterapiou? Nemyslim teraz ze tam ries vas vztah bez muza, hoci tym to asi zacne...ale riesit seba a to ake su tvoje realne sance zvladnut tuto situaciu. Kde su tvoje hranice? co vlastne chces?...ver mi ze by ti pomohlo to rozoberat s niekym kto ta dokaze usmernit a pomoct ti navratit sebauctu...

@marionmarion Na rovinu - chodila som. Ale pani psych. odisla do dochodku a ja som teraz taka nejaka stratena sa otvarat niekomu dalsiemu. Obcas mi to pomohlo, obcas ma odhadla trosku zle, ale cele to bolo dobre na to, ze sa mi snazila ukazat taky nestranny pohlad. Bolo to iste prinosom. Ako stale zvazujem. U nas je niekedy pomoc psychológa brana zle (ze sibnuta zenska, potrebuje odbornu pomoc), ale ja sa za to nehanbim. Bolia ma zuby, idem za tym, co ma na to vzdelanie, potrebujem opravit auto - detto a ked nezvladam vztahy alebo emocie - tiez som hladala pomoc. ale hovorim, ze som v tom taka zaseknuta, ze vlastne otvorila som sa, povedala vsetko a teraz sa neviem odhodlat hladat dalsiu....

@kacicka123 to co pises je pochopitelne...lahke to nie je. no mne sa parkrat stalo ze som si nasla psychologa, ktory mi nesadol, nedalo sa mi s nim pracovat, tak som hladala dalej...ano je tazke sa znovu zdoverovat, ale ak chces riesit veci v sebe, to sa bez pomoci neda, lebo nie si nestranna osoba a vela veci nevidis...mne uplne najviac pomohla skupinova terapia, tam som rpi pocuvani ostatnych si uvedomila aj take veci, ktore som dovtedy nemala sancu a posunulo ma to dopredu...

@marionmarion Asi sa budem musiet znovu pobzerat. Ale je pravda, ze moze byt, ze ti psycholog nesadne. Ja som mala taky divny pocit z parovej psychologicky. Lebo vlastne ked som s nou mala sedenie sama dostala som radu (akoze na to, ze muz chce odist od rodiny), ze ak ho nechcem odohnat, nemam to riesit, nemam o tom hovorit, mam sa snazit byt dobrou zenou, upratovat, varit ak mu na tom zalezi a snazit sa byt lepsia ako ta druha. Ako logicky tomu rozumiem, lebo ved kam pojde? Tam kde sa lepsie citi. Ale kde su moje pocity? A to co ja potrebujem? Tak mi to bolo take divne.

@kacicka123 skoda ze si sa nespytala jej...asi v tom co ti povedala mala pravdu...ale mozno cakala ze budes protestovat, ze sa ozves a potom by ste to riesieli dalej. Tu je klucove uvedomit si co vlastne chces ty. Ziadny terapeut ti neda navod ako a co mas robit, len ty sama poznas svoje hranice...a toto je cele ovela hlbsie nez len problem v manzelstve...to ake mame problemy vo vztahoch je iba nasledkom nasho detstva a vychovy akej sa nam dostavalo. Ked dievcatko doma vidi, ze otec sa chova zle,ale mama napriek tomu to vsetko trpi a neodide, neriesi, ma tendenciu potom v dospelosti pritahovat takych muzov, pri ktorych moze tento vzorec spravania svojej matky opakovat. Keby si zacala chodit na terapiu, riesit by si mala zacat od svojho detstva, lebo tam bude asi dovod, preco si muza uz davno neopustila...ani, viem ze tu ide aj on deti, ale naozaj iden iba o ne? Skus porozmyslat ake mozu byt priciny...tieto vzorce spravania sa daju opustit, zmenit, no sam to clovek nezvladne..
ja tiez uvazujem nad terapiou, lebo mam pocit ze mi to uz rerasta cez hlavu a nemam jasno ani co sa seba tyka...