Ako nájsť zmysel a radosť zo života po ťažkom detstve?
Sice som ešte mladá vcelku, ale neviem sa radovať zo života. Prídem z práce domov a celý čas som doma. A takto dokola. Život mi uteká. Nie som ani veľmi šikovný človek, väčšinou čo chytím do ruky, pokazim. Mala som veľmi ťažké detstvo a vzťahy s rodičmi. Poznačilo ma to, potrebovala som ich vo svojom živote a hoci tu boli tak tu v podstate neboli.
Čo robiť alebo ako nájsť nejakú radosť v živote? Byvam sama a to mi veľmi vyhovuje, kvôli spomínanými vzťahom s rodičmi som si už dávno povedala že bývať jedine sama. Bez partnera (sice nemám ale aj keby mám).
Keď sa nevieš vysporiadať so svojim detstvom tak asi je čas na psychoterapiu
A hneď si spomenula, že nie si šikovný človek, čo vôbec v tomto nemá absolútne podstatu, takže potrebuješ, aby ťa niekto poľutoval, a zároveň aj podporil.. takže sa ľutuješ, a zároveň sa chceš tváriť, že ti to vlastne vyhovuje. Treba vystúpiť z komfortnej zóny a začiatok si nájsť min kamarátov (ktorí áno, sú aj od toho, aby poľutovali a povzbudzovali).
@autorka každý nachádza radosť zo života v niečom inom. Radovať sa zo života sa musíš naučiť sama, lebo len Ty vieš, čo v Tebe tú radsosť vie prebudiť. Keď máš pocit, že Ti život uteká, tak "čo by si chcela v živote stihnúť"? Ak máš záujem, tak mi napíš správu a ja Ti skúsim poslať niečo, čo Ti možno pomôže.
nuz, najprv potrebujes spracovat traumy a az potom riesit nove vztahy a zivot. odporucam tiez terapiu
Dievča, si mladé, treba ísť medzi ľudí. Na začiatok napríklad skúsiť posilňovanie, na prvýkrát si zaplatiť aj trénera alebo trénerku, ísť aspoň dvakrát do týždňa. Pustiť si obľúbenú hudbu a cvičiť. Možno niekoho stretneš, kamarátku, kamaráta,budete mať spoločný záujem a nebudeš osamelá. Po tréningu prídu endorfíny, aj dobrý pocit, že robíš niečo pre svoje zdravie. Alebo iný koníček, ja napríklad spievam v kostolnom zbore. Tiež som sa dlho odhodlávala a raz som išla na nácvik a je to super! Prípadne si obstaraj psíka, s tým treba chodiť von a psíčkari sú jednoducho kasta, určite sa s niekým zoznámiš. A psík dá viac lásky, radosti v živote ako mnohí ľudia. Pouvažuj. Držím ti palce, všetko máš vo svojich rukách, neľutuj sa, neobzeraj, choď ďalej
Ak chces skus terapeuticku vikendovku ktorá bude o traumach z detstva....je tam vela prednasok, v ramci vikendu kto chce aj poradenstvo, a vecer kto chce aj modlitba za tieto veci. .https://www.novadna.sk/prakticke-poradenstvo/
Máš 2 možnosti. Buď sa budeš kvôli zlému detstvu celý život ľutovať a ani sa nenazdáš a budeš na dôchodku, alebo sa jednoducho otrasieš, prestaneš sa ľutovať a žiť v úlohe obete a budeš sa tešiť, že si to celé prežila a jednoducho pôjdeš ďalej. Rozhodnutie je len na tebe. Nie je dôležité to, čo sa nám v živote udeje, ale to, čo s tým urobíme, aký si zvolíme postoj. Keď raz budeš mať 60 rokov a obzrieš sa, nikto iný za tvoj život nebude zodpovedať, len ty. Aký si ho urobíš, taký ho budeš mať.
V Tvojom prípade by som to riešila s nejakým psychoterapeutom. Ja osobne som tiež mala po neradostnom detstve problémy so sebou, resp. žiadnu radosť zo života, príliš nízke sebavedomie a nie dobrú mienku o sebe a samozrejme, tiež ma to veľmi trápilo. Je tomu už viac ako 30 rokov, vtedy nebol internet, ani psychoterapeuti u nás. Ale zhodou okolností mi moja známa povedala, že jej suseda je certifikovaná kineziologička a že by mi mohla pomôcť. Ja som ani nevedela, čo to je, dôležité pre mňa bolo, aby mi dokázala pomôcť. A veru mi to, síce až po troch sedeniach pomohlo, ale ešte som si kúpila aj knižku "Miluj svoj život" od psychoterapeutky Louise L. Hayovej a musím povedať, že aj tá mi veľmi pomohla. Používam ju dodnes. Na konci tej knižky je jej vlastný príbeh, ten som si prečítala ako prvý a potom hocikedy, keď som otvorila knižku na hocijakej strane, tak vždy som tam našla niečo, čo som si buď zobrala k srdcu, alebo ňou opisovanú nejakú situáciu, ktorú niekto zažil ( niekedy aj ja) a k nej radu. Ale hlavne, musíš to TY veľmi chcieť.
Odporucam psychotrrapiu. Ja chodim uz treti rok a pomaha mi to. Detstvo som nemala najjednoduchsie, dovody tu rozpisovat do detailu nejdem. Po porode sa to cele zhorsilo a aj ked som sa dlhsie odhodlavala, prisiel ten den a dodnes si to pamatam, ako biedne som sa citila, kedy som zavolala a dohodla si prvy termin. Nelutujem ani jedno euro. Necakaj zazraky po par sedeniach. Ja som sa po prvych citila vseliak, ked to zo mna vsetko obrazne povedane “vyslo”, ale je to dobra vec.
Po tej vete s partnerom si myslím, že nejakým spôsobom, vedome či nevedome, sama od seba odháňaš ľudí kvôli sklamaniu zo vzťahu s rodičmi