Ako prekonať nebezpečné myšlienky na sebapoškodenie?
Dobrý deň, posledné dva týždne sa cítim psychicky veľmi zle, manžel radí prechádzky, šport, viac práce ale jednak mi trvá doslova dve hodiny kým na to pozbieram energiu, a napokon to aj tak nepomôže.
Ale hlavne na čo sa chcem spýtať, často mám nutkanie si ublížiť, na začiatku to bolo len pár nevinných škrabancov, ale teraz už je to väčšinou do krvi a okrem toho sa často utešujem myšlienkou že keby tak sa zabijem a bude, lenže je to stále horšie, dokonca už niekedy až stojím pri balkóne a rozmýšľam, že či by som nemala radšej skočiť, ale vždy sa napokon neodvážim.
Tá túžba je ale stále silnejšia, a ja už naozaj neviem ako to nabudúce prekonať... Navyše mám pocit že tým všetkým ostatným len pomôžem...
Ahoj rozhodne neváhaj a vyhľadaj odbornú pomoc ja som to mala podobne vyhľadala som pomoc nasadené lieky pomohly a mam pokoj keď niečo také príde idem von s deťmi, pozerám filmy , počúvam piesne , varím proste hlava sa potrebuje niečím zamestnať aby neprišli taky myšlienky.
Ak si veriaca modli sa, nájdi si modlitbu na internete. Choď s manželom, keď sa bojíš lekára. Treba to riešiť, uvidíš že sa ti uľaví. Neviem či si veriaca, ale po smrti, ak si niekto skráti život nemôže ísť do neba pokiaľ nenadide čas jeho prirodzenej smrti, musí byť v ocistci. Samovražda nie je úľava pre nikoho. Boh ti život dal a On aj rozhodne kedy ukončis púť na tejto zemi. Môže to byť psychického ale aj duchovného charakteru...utekanie ti nepomôže. Popros manžela, nech všetko zariadi. Uvidíš, že poriešiš a budeš šťastná.
Píšete, že sa bojíte o seba, to mi príde, že nechcete zomrieť, bojíte sa, že si ublížite. Garantujem vám, že ostatným by lepšie nebolo, keby ste si niečo urobili, je to vždy hrozné. Normálne zájdite k lekárovi. Nie je vám dobre duševne, to je to isté, ako keď vám nie je dobre fyzicky, treba to liečiť, sú na to odborníci. Určite netreba čakať a trápiť sa, čím skôr sa vám uľaví, tým lepšie, zverte sa im.
Možno nezvládate lekárov, ale psychológ alebo psychiater je len človek na pokec, skúste ho vnímať inak. Alebo vyberte takého, ktorý má ordináciu, ktorá nevyzerá úplne ako v nemocnici, aby ste sa cítili trošku inak. Poproste niekoho, napr. manžela, aby išiel s vami, skúste si to niečím spríjemniť, po návšteve na zmrzku, do kina. Verím, že to zvládnete. Tento krok je nevyhnutný, musíte sa na to nastaviť. Toto dokážete urobiť, verte si. Dajte vedieť, ako to šlo, držím palce.
Ak máš strach ísť k lekárovi skús teda koučing - taký kde ťa nasmerujú na aktivity, ktoré môžu výrazne pomôcť - ( skús písanie všetkého čo ťa trápi, prípadne vyskúšaj art terapiu ( maľovanie - teraz bývajú často kurzy v každom meste )
Ahoj, aj ja som sa bála aj obyčajnej preventívky u zubárky..... Až kým nenastúpila ,, nová,, zubárka a povedala,že už dávno som mala mať dolné osmičky vonku (nemám ich vôbec vonku, sú v kosti), lebo budú robiť problémy atď. Na tú prvú som sa odhodlala, aj pre trpela a na tú druhú som ešte na nenabrala odvahu dva roky 🤦🏼♀️🙈. A hádaj čo? Už sa nebojím preventívky. A aktuálne teraz robím vodičák...po 40-ke. Stále som hovorila, že NIKDY, NIKDY šoférovať nebudem. Prišla som v živote do takého bodu, že nemám veľmi ma výber, lebo sa neviem pohnúť. Možno ho ani nespravím, mám za sebou pár jázd v premávke a poviem ti že vtedy neviem ako sa volám. Ale robím všetko preto, aby som prekonala strach.
Môj manžel je na AD, lebo sa mu to začalo nevinne žalúdočnými problémami. Stupňovalo sa to, nezvládal už ani fyzicky, vkuse mu bolo zle, aj keď už bol liečený a v podstate aj vyliečený. Už mu akože nič nemalo byť, no jemu bolo stále zle, chudol. Ja som mu pekne povedala, že to vidím takto, a že posledné nech skúsi psychiatričku. A zabralo. Nastavila sa liečba a žalúdočné problémy prestali. Psychiater je človek, ktorý ťa vypočuje a veľmi rád sa s tebou porozpráva. Neber ho ako lekára. Veľa šťastia 🙂🍀
Ahoj autorka. Tak ako, mala si rozhovor s manzelom? A na tu stranku IPecko si pisala?
Okamžite smer lekár, psychiater. Držím palce nech si čo najskôr v poriadku.
Určite navštíviť psychiatrickú ambulanciu....nečakaj....veď život je tak super a tak pekný....a keď je pre koho žiť....deti, manžel....rodina, 😊
Koľko máš rokov?? Veď zajdi za sychologom či psychologičkou, tam je to iné ako u psychiatra, porozprávate sa. Aj riešenie problému najdete nejaké spolu. Dá ti nejaké lieky a objedná táa napríklad o tri mesiace či o pol roka. Kľudne tam choď aj s manželom. Držím ti palceky, neboj sa, nie si sama s takým problémom. Určite ti pomôžu.
Ok tak teda myslis že nemáš pre koho žiť?myslíš že by si tým niekomu prospela keby si urobila niečo také hrozne?...napíšem to narovinu moja otec spáchal samovraždu... Mala som 20 rokov.... Nechal nás s mamkou a dve dcéry .....jemu sa možno uľavilo .....možno nie neviem....ale my sme ostali ako trosky..... Dodnes mi je niekedy z toho nanič...... Myslím že vždy ale vždy sa nájde hoci malinký dôvod žiť..... Preto si sa narodila....keby si nemala dôvod žiť tak tu nie si
Skús si nájsť zmysel života..... Zameraj sa na iných ľudí skús pomáhať atď atď....alebo si nájdi koníček hobby to je jedno .... Niečo čo odpúta tvoju pozornosť od zlých myšlienok..... Držím ti veľmi palce a verím že to zvládneš ❤️👌🙏