Ako prekonať pocit, že v živote už nič pekné nečaká?
Mam cerstvych 38 som slobodna mama 10 rocneho syna a pred mesiacom mi zomrel otec..Mam pocit ze ma uz nic pekne necaka, dieta ma potrebuje menej, viac menej som 8 rokov sama a uz som vypadla dost z toho randenia..mala aom pracovne aj psychicky narocne 2 roky a na spoznavanie nebol cas ani chut.. ako otec zomrel nic mi nedava zmysel ani veci co som mala rada ako sport ci turistika.
Este pred 2 mesiacmi som nevedela co skor mala som 2 prace behala za otcom, bola az vyhorena, praca sa utriasla na jednu co som rada, ale neviem teraz co budem robit..mrzi ma ze som mala 2 prace a radsej som mohla caa venovat otcovi..mozno by som este chcela rodinu ale v takomto veku uz je asi neskoro hlavne ked nikoho nemam :( otriasla najma ta jeho smrt mnou, lebo mam pocit ze som nespravila dost, vztahy boli take vlaznejsie, ale teraz ako tu nie je by som vsetko dala za to aby tu bol a mohla mu venovat cas.
Tak smútiť po strate blízkeho je normálne. Teda ber svoje pocity ako normálne, treba aj smútiť. A neskôr hlavne sa treba naučiť tešiť z maličkostí, z výletu, z dovolenky, z dobrého jedla. A také väčšie určite raz radosť ak sa bude v živote dariť synovi, možno aj vnúčatá. Ak by ti bolo málo stále vie si zobrať nejaké zvieratko a o to sa starať alebo nejaké dobrovoľníctvo a v tom nájsť naplnenie. Ale to je budúcnosť, teraz si treba dopriať čas na smútenie, ono to trvá, najhorší je ten prvý rok. Lebo prvé leto bez otca, narodeniny, VIanoce a tak. Ale potom už zažiješ napríklad Vianoce kde už otec nebol a príjmeš realitu.
Úprimnú sústrasť. Ja som mala 30, keď som prišla o posledného člena svojej rodiny. Moju maminku. Tiež som uz "sama". Tvoj otec je stále s tebou. Nevidíš ho, necítiš ho, ale je s tebou a hlavne navždy ostane v tvojom srdci a nikdy na neho nezabudneš. Smut toľko koľko potrebuješ. Čas všetko zahojí alebo skôr len otupi. Časom sa naučíš s tým žiť, pretože inak už nebude 😞
Úprimnú sústrasť. Ja som mala 30, keď som prišla o posledného člena svojej rodiny. Moju maminku. Tiež som uz "sama". Tvoj otec je stále s tebou. Nevidíš ho, necítiš ho, ale je s tebou a hlavne navždy ostane v tvojom srdci a nikdy na neho nezabudneš. Smut toľko koľko potrebuješ. Čas všetko zahojí alebo skôr len otupi. Časom sa naučíš s tým žiť, pretože inak už nebude 😞
@bessie12 tazko sa mi cita. co pises 😢
@bessie12 tazko sa mi cita. co pises 😢
@balerina2025 napíšem ti správu
@balerina2025 napíšem ti správu
@bessie12 kludne. my sme si asi aj davnejsie uz pisali.
Je prirodzene citit smutok a bolest po strate otca. Ale nezabudaj,ze otec je navzdy s tebou v tvojom vnutri,v srdci,v spomienkach je navzdy zivy. Mne tato vedomost velmi pomohla po strate blizkeho. Mohla by si robit cokolvek,ale vzdy ma clovek vtierave myslienky,ze mohol urobit viacej. Ale neda sa urobit viac. Clovek spravi najviac ako dokaze,je to len smutok,ktory si mysli,ze si mala urobit viacej. Urobila si prenho vsetko. Nedalo sa to zvratit. Aj ked ste mali vlazny vztah,bola si pri nom,prisposobila svoj cas.
Smrt rodica boli vzdy, a je normalne ze citis taku beznadej, to je smutok.
Mas krasnu rodinu, sustred sa na pekne chvile s dietatom, pekne spolocne zazitky. Ta radost pride, ked pominie ten najvacsi smutok zo straty.
A mas v zivote este toho tak vela! Dieta bude rast, s tym prichadzaju milniky. Aj v osobnom zivote, si este mlada, az ti bude lepsie aj randit zacnes, s kamaratkami zazijes pekne chvile....to len teraz ta premaha ta beznadej zo smutku.
Úprimnú sústrasť. Otecko je navždy s tebou. Tak ako ty si bola s ním. Láska je nevyčerpateľná. Nikdy ju nemôžeme rozdať úplne. Teda naozaj si nemáš čo vyčítať. Tichá milujúca prítomnosť je najvzácnejšia. A čo krajšie môže človek zažiť ako to, že je milovaný. On mal vdaka tebe túto skúsenosť.
@autorka troska tmave myslienky ci? akoze nic pekne necaka? mas rakovinu hruboveho creva a max mesiac do konca?
raduj sa zo zivota, kazdy den je dar...
@evickuska aktualne ma smutok ved jej umrela blizka osoba? je normalne mat taky stav, samozrejme ze nie do konca zivota. tebe asi nikto blizky este neumrel ze? ty vobec nevies ake to je, dokonca niekto ma myslienky ze sa zabije. co ty vies ake to je.,
Čo sa stalo, už sa neodstane.
Treba žiť pre živých.
10-ročný syn to potrebuje. Je ešte príliš malý, nech sa ti akokoľvek zdá, že už ťa nepotrebuje.
Moja mama prišla o brata, ešte som nebola na svete. Babka - jej mama - zomrela, keď som mala šesť.
Celý život ich oplakáva, práve vďaka tomu sú naše vzťahy také, aké sú.
Jasné, treba žialiť, ale netreba si zo smútku urobiť zmysel života.
Si ešte príliš mladá, ja som v 38 mala prvé dieťa. Život sa ešte ani zďaleka neskončil.
máš veľmi pekný vek na nový začiatok, novú známosť, možno ešte druhé dieťatko, všetko chce čas
uprimnu sustrast, vsetko chce cas a tvoje pocity su uplne normalne vzhladom na okolnosti. den po dni, mesiac po mesiaci, na to budes pozerat vzdy z ineho uhla.
vycitky su tiez prirodzene, nepoznam cloveka , ktoreho by po umrti blizkej osoby nieco nemrzelo :(, aj ja si mnoho vycitam, u mna je to polroka :(...
prajem ti vela sil. nie si sama, mas dieta. a to dieta ta potrebuje.
daj vsetkemu cas. prajem ti vela sil. musime tu byt pre nase deti