Ako riešiť vzťahy v rodinách s toxickým otcom?
Rozmyslam ako sa da tato komplikovana situacia napisat..
S otcom mam zly vztah,vacsinu rokov ked som bola teenagerka sme sa nerozpravali iba som existovala v jednej domacnosti. Od malicka moju mamu psychicky nicil, ponizoval, mna ako dieta manipuloval (pokusal sa o to),ked som bola starsia presmeroval svoje toxicke spravanie aj na mna.
Moja mama bola vzdy proste slaba/pohodlna? Neviem aky je na to najvhodnejsi vyraz. Mohla sa s nim rozviest, mala kde byvat, mala podporu od mojej babky s dedkom..mala stabilnu pracu, stabilny prijem. Nie je vela deti co prosia mamu aby odisla od otca ze?
Ja uz to za tie roky beriem tak ze ok toto je cesta aku si vybrala moja mama. Ale ja nie.
Nastala mala zmena ked som cakala babatko. Vtedy sme s otcom zacali po cca 3 rokoch znovu komunikovat…znovu sa prejavila jeho povaha, komunikacia skoncila a ja som s tym okey a vyrovnana ze uz to tak zostane.
A teraz sa konecne dostavam k pointe..ze jeho osoba ma taky negativny dosah ze to ovplyvnuje aj moju mamu a jej vnuca. Ide k nam potajomky aby nevedel, oklame ho ze je niekde inde, ked vie ze ma prist domov tak sa aj od nas ponahla bez ohladu na to ci je to po 5 minutach navstevy.
Ze mna nechranila ako dieta? Snazim sa s tym vyrovnavat uz roky. Ale ze teraz sa musim divat na to ze ona si ani nechce budovat vztah s vnuckou aby nemala doma dusno? Pomaly mi ubuda takej dovery/ucty/respektu voci nej lebo sa sprava ako zbabelec s uplne vymytym mozgom. Nebiem si predstavit dlhodobo takto fungovat..a ako to budem vysvetlovat dietatu ked bude viac vnimat??
@anonym_autor presne moji fotrovci neriesim,nech si žijú v tých svojich srackach ,aj som im to povedala
Načo riešiš mamu,je to jej zivot nie tvoj
@anonym_autor presne moji fotrovci neriesim,nech si žijú v tých svojich srackach ,aj som im to povedala
Načo riešiš mamu,je to jej zivot nie tvoj
@minenkaa ten vzťah mamy ovplyvňuje autorku a vnúča.Ked to nedokázala kvôli dcere už to nespraví ani kvôli vnucatu pohodlie, vek.Toxicky clovek bude ďalej ničiť rodinu.Ale vinna je mama, že to dovoli
Asi to nevieš, ale si v rovnakej situácii,ako bola Tvoja matka. Ty si na to našla riešenie-mala odísť. Ak by cez babku ovplyvňoval otec opäť mňa a moja dieťa, zachovala by som sa, ako si to vtedy očakávala od matky. Aspoň teraz vieš, aké je to ťažké, lebo príde milión "ale" a "mama nie je zlá a chcem jej pomôcť". To isté mala ona roky pri Tvojom otcovi.
Moji rodičia to majú veľmi podobne, ale mame nič nevyčítam, lebo presne viem aký je otec. Nie že by som to chápala. Aj mňa to mrzí, ale nič s tým neurobím.
@anonym_autor sú deti, čo nemajú babky, dedkov, alebo ich majú stovky, tisíce kilometrov ďaleko. Veď to zase nie je až taký problém. Ty máš novú rodinu tráviš čas s dieťaťom, manželom. Keď nemajú s nimi vzťah, tak im ani nechýbajú ( prarodičia).
Pories s mamou ,ze ak ma prísť na 5minut tak nech ani nechodi a zariadi sa tak ,aby bola s vnučkou primeraný čas. Ostatne neries , lebo na to nemáš dosah.Ale nechápem, ty si na otcovej čiernej listine , ze sa s tebou a vnučkou mama nemoze stretávať?
@anonym_autor Tvoja mama si tak veľmi zvykla na život v otroctve, že iný si nevie a nechce predstaviť. Moja bola rovnaká. V mojom detstve sa o to ani nesnažila, lebo deti sa v ich chápaní nepovažovali za ľudí, bolo možné ich biť, šikanovať, ponižovať... Poznala to zo svojho detstva a nič iné si nevedela predstaviť. Chúďa. Aj ona trpela deficitom lásky a to sa nazýva komplexný posttraumatický syndróm. Neskôr, keď som mala svoj život, musela nájsť tajnú nebadanú chvíľu, aby mohla so mnou hovoriť osamote. Nevieš si predstaviť ako ľutujem, že som neprekonala jej odťažitosť. Mala som ju objať. Aspoň raz 😢
Tvoja mama funguje podobne ako clovek na niečom zavisly. Vie že to co robí ho ničí ale nevie s tym prestať. Bohužiaľ ak sama nepovie stačilo nemáš jej ako pomôcť v tomto štádiu to už je jej voľba a život. Je super že napriek takému detstvu máš dieťa asi aj partnera a svoj život. Sustred sa na ten máš teraz svoju rodinu a tá je dôležitá. Nechaj na mamu ako si zariadiť kontakt s vnučkou a už ju neries. Nič sa nedá robiť ona žije ako žije viem že je ťažké to sledovať ale aj keby ju odtiaľ zoberiete nasilu vráti sa. Máš iba možnosť ty si zariadiť život inak a vybudovať peknú spokojnu rodinu. A dieťaťu to neskôr vysvetlis. Nežijeme v ružovom svete a deti s tým treba zoznámiť postupne odmalička. Že sú aj bohužiaľ takéto vzťahy a podobne. Skús si prečítať niečo o spoluzavyslosti zavyslostiach poruchách osobnosti.
Ahoj, mne z toho tvojho prispevku pride, ze tvoja mamina by aj chcela byt s vnuckou castejsie, pripadne dlhsie, ale boji sa tvojho gestapackeho otca. Bola chyba,ze sa s nim nerozviedla, lebo zije nadalej v tej toxicite a strachu a myslim si,ze ten jej nedovoli byt odvaznejsou. Skus sa s maminou pri najblizsej prilezitosti o tom porozpravat, mozno sa jej aspon ulavi, ked sa ti otvori a ty jej tiez povedz svoje pocity ako ta to kvoli malinkej trapi. Pripadne ak by sa dalo, skuste nieco spolocne vymysliet, predsa vy dve poznate otca najlepsie. Drzim palceky🤗