Ako sa vyrovnať s emocionálnym vydieraním rodičmi?
Ahojte kočky,
Presli ste si emocnym,citovym vydieranim od rodicov alebo jedneho z nich v detstve? Pretrvava to aj v dospelosti? Trpite parentifikaciou? Aky to malo/ma na vas dopad a ako ste sa z toho vyliecili alebo ako sa z toho liecite? Budem rada ak sa podelite aj o konkretne pribehy,vase zivotne skusenosti.
Ako proti tomu bojujete alebo ako ste sa to naucili?
Veľa sa o tom dočítaš v tejto knižke, hádam ti to pomôže lepšie si porozumieť.
https://www.martinus.sk/3151313-trauma-a-vztahy...
Ak vies pomenovat, ze si bola parentifikovana a ak si nastavena s tym nieco robit, to si uz na ceste sebapoznania asi dost dlho a dost daleko. Ja mam asi 50 rokov a cca do tej 35 kym sa mi nenarodilo dieta, tak som bola ten pricinlivy a rozdavajuci sa clovek, co nevedel povedat druhym nie, co za nich riesil, pomahal kde sa dalo. Len sebe nie, len svoj zivot nezil, nevedel si svoj priestor a tuzby obhajit, ked videl druhych trpiet. Vacsinou som potlacila ten hlasok, co mi hovoril, ze ten problem mi nepatri a nemusim ho riesit. Nevedela som, ze to nie je uplne zdrave a dobre 🙂 Fungovali sme, este by som to aj nazvala, ze stastne 🙂 Aj na to obdobie pozeram spatne s laskou, nelutujem nic.
V ludoch okolo mna sa nic nezmenilo, ked som prestala davat, lebo zrazu som mala dieta a nemala tolko casu ani prostriedkov na rozdavanie. Mozno boli zo zaciatku zacudovani, ze co to, preco nepomaham, ale nezmenilo ich to, neotocila sa situacia ze by zrazu zacali pomahat ochotne oni mne. Ja som raz povedala taku vetu, kto nezazil parentifikaciu, tak to nepochopi: Ja nebudem normalna, kym moj otec bude zit. Pretoze vztah s nim bol aj plny obdivu, lasky k nemu, vedel byt zabavny, laskavy... ale aj tej parentifikacie. Ta zmena nastat musela vo mne. Hranice sa mi obcas tazko nastavuju dodnes, akoby potichu ratam s tym, ze mi ich druhy neprekroci, ved ani ja neprekracujem jemu, akoby ratam s reciprocnymi vztahmi, ze ked dam, ze aj dostanem spat - myslim cit, zaujem a pod.
Cize ten navod je, naucit sa hovorit nie, a necitit vycitky. Nastavit hranicu neznamena povedat druhemu: Toto nerob! Znamena o skor: Tuto konci moja hranica, ak ju prekrocis, stane sa toto a toto.
Ak by ti nevadila English tak tieto temy krasne rozobera kanal Art of Accompishment na youtube. Tak ako @unicornlady naznacila, je to trauma, ulozena v tele, ani nevies ako, stale prezivash flashbacky - a ty musis naucit svoje telo zase vnimat pritomnost. Ze teraz si uz v pritomnosti a nehrozi ti to co v minulosti.
Vyborny rozhovor mala o traume aj slovenska psychologicka Hana Vojtova - najsdi si cesky kanal Zivot za zdi a tam to bolo. Z neho sa da velmi vela o tom pochopit.
V podstate je mozno dobre riesit to s nejakym psychologom, hovoria vsetci, ze ty aby si vyliecila vztah, musis zazit zdravy vztah. Ze napriklad ked sa v tebe ozvu vsakovake emocie, ktore si zakazujes, potlacas, ten clovek ti ich umozni prezit, bez vycitiek, bez trestov, s pochopenim a to vie byt velmi liecive. Ked zazijes, ze mozes citit hnev, ze mozes citit nespravdlivost,z e mozes citit smutok, ze ich mozes naplno prezit a nic sa nestane, ziadny trest ci odnatie lasky nepride. Ten Art of Accompishment je zaujimavy preto, ze su tam take koucovacie casti, ked so suhlasom klienta s nim pracuje. Pritom to ked si pozries, on nic ine nerobi, len pomaha ludom pomenvat, objavit a prezit emocie. Bezpecne, bez trestu.
@slnecnica30 ahoj, trvalo to do dospelosti. Mám 33 rokov, zhoršovalo sa to, extrémne. Musela som kompletne prerušiť kontakt aj so širšou rodinou, aby nemali informácie. Každú informáciu - osobnú, vedia všetci, vykricia, otočia proti tebe vo chvíli, keď to necakas. Zhorší sa manipulácia aj na deti, manipulovali a obmotavali si aj môjho partnera - manžela.
@slnecnica30 a čo sa terapii týka hlavne žiadne koučovanie! Ty si obeť, nie ten čo sa má meniť. Odporúčané sú hlbinné, regresné terapie a EMDR!!!
Ano, prešla som si tým. Popravde kvôli tomu sa stretávam s rodinou o hooooodne menej a cítim sa šťastnejšia. Naučila som sa hovoriť nie, vždy si poviem, že jasná odpoved je aj pre druhú stranu prínosom a ak sa ich moje “nie” dotkne, je to ich problém a ja sa doň nenechám vtiahnuť.
Ak vies pomenovat, ze si bola parentifikovana a ak si nastavena s tym nieco robit, to si uz na ceste sebapoznania asi dost dlho a dost daleko. Ja mam asi 50 rokov a cca do tej 35 kym sa mi nenarodilo dieta, tak som bola ten pricinlivy a rozdavajuci sa clovek, co nevedel povedat druhym nie, co za nich riesil, pomahal kde sa dalo. Len sebe nie, len svoj zivot nezil, nevedel si svoj priestor a tuzby obhajit, ked videl druhych trpiet. Vacsinou som potlacila ten hlasok, co mi hovoril, ze ten problem mi nepatri a nemusim ho riesit. Nevedela som, ze to nie je uplne zdrave a dobre 🙂 Fungovali sme, este by som to aj nazvala, ze stastne 🙂 Aj na to obdobie pozeram spatne s laskou, nelutujem nic.
V ludoch okolo mna sa nic nezmenilo, ked som prestala davat, lebo zrazu som mala dieta a nemala tolko casu ani prostriedkov na rozdavanie. Mozno boli zo zaciatku zacudovani, ze co to, preco nepomaham, ale nezmenilo ich to, neotocila sa situacia ze by zrazu zacali pomahat ochotne oni mne. Ja som raz povedala taku vetu, kto nezazil parentifikaciu, tak to nepochopi: Ja nebudem normalna, kym moj otec bude zit. Pretoze vztah s nim bol aj plny obdivu, lasky k nemu, vedel byt zabavny, laskavy... ale aj tej parentifikacie. Ta zmena nastat musela vo mne. Hranice sa mi obcas tazko nastavuju dodnes, akoby potichu ratam s tym, ze mi ich druhy neprekroci, ved ani ja neprekracujem jemu, akoby ratam s reciprocnymi vztahmi, ze ked dam, ze aj dostanem spat - myslim cit, zaujem a pod.
Cize ten navod je, naucit sa hovorit nie, a necitit vycitky. Nastavit hranicu neznamena povedat druhemu: Toto nerob! Znamena o skor: Tuto konci moja hranica, ak ju prekrocis, stane sa toto a toto.
Ak by ti nevadila English tak tieto temy krasne rozobera kanal Art of Accompishment na youtube. Tak ako @unicornlady naznacila, je to trauma, ulozena v tele, ani nevies ako, stale prezivash flashbacky - a ty musis naucit svoje telo zase vnimat pritomnost. Ze teraz si uz v pritomnosti a nehrozi ti to co v minulosti.
Vyborny rozhovor mala o traume aj slovenska psychologicka Hana Vojtova - najsdi si cesky kanal Zivot za zdi a tam to bolo. Z neho sa da velmi vela o tom pochopit.
V podstate je mozno dobre riesit to s nejakym psychologom, hovoria vsetci, ze ty aby si vyliecila vztah, musis zazit zdravy vztah. Ze napriklad ked sa v tebe ozvu vsakovake emocie, ktore si zakazujes, potlacas, ten clovek ti ich umozni prezit, bez vycitiek, bez trestov, s pochopenim a to vie byt velmi liecive. Ked zazijes, ze mozes citit hnev, ze mozes citit nespravdlivost,z e mozes citit smutok, ze ich mozes naplno prezit a nic sa nestane, ziadny trest ci odnatie lasky nepride. Ten Art of Accompishment je zaujimavy preto, ze su tam take koucovacie casti, ked so suhlasom klienta s nim pracuje. Pritom to ked si pozries, on nic ine nerobi, len pomaha ludom pomenvat, objavit a prezit emocie. Bezpecne, bez trestu.
@anonym_25788e mozes mi prosim poslat odkaz na konkretne video ktore mas na mysli? Nakolko je ich tam viac
@anonym_25788e mozes mi prosim poslat odkaz na konkretne video ktore mas na mysli? Nakolko je ich tam viac
@slnecnica30 Toto je s tou Hanou Vojtovou:
https://www.youtube.com/watch?v=ofhezB3zSbIAk nahodou je niekomu neprijemne napisat svoj pribeh verejne - lebo rozumiem ze na MK mozeme najst hocikoho kto nase sukromne pribehy aj pozna 😁 tak sa mi kočky ozvite do sukromnej spravy. Za kazdu jednu spravu a prerozpravanie mi vasej story vopred dakujem ❤️ spatne zdelim aj ja svoj len nechcem vsetko verejne vypisovat lebo viete ako to - jeden nikdy nevie.

Veľa sa o tom dočítaš v tejto knižke, hádam ti to pomôže lepšie si porozumieť.
https://www.martinus.sk/3151313-trauma-a-vztahy...