Ako sa zmeniť na človeka, ktorým som bola
Ahojte, vždy som bola usmiata, flegmatická,.. Mám krásnu dcéru, ktorá je náročná a často ma aj ona vytočí, skveleho muža ale...
Mužova rodina je gro problemu prečo som sa zmenila. Všetko ma podraždi, vytočí,.. Potom mam nervy, psychika na 0 atd... Stahujeme sa preč KONECNE, to bude najvacsia vyhra že sa koenčne budem mať dovod sa tešiť domov. Nebudem nervozna len pri ceste domov, že zas nebudem mať v dome klud, že tam zas bude na dvore "30ludí", že radšej ujdem s malou na celý den ako byt "doma".
Do toho mama, stále som za niečo zla, niečo zle robím, mam škaredé vlasy, nestarám sa o seba,.. atd.. Mám pocit, že sa to na mna valí z každej strany. Nebyť super priatelov a muža tak neviem...
Ale otazka, ako zmeniť alebo byť ako predtým? Som z toho smutna, že ma zmenili okolnosti a som kto som predtým nebola.. Knihy? čas pre seba? Psychologa nechcem,...
Prepac ale bola to asi Vasa volba (lebo peniaze, lebo pomoc, lebo Vasa situacia) ze ste ostali byvat v "izbe u svokrovcov".
Ja toto fakt nechapem, vecne stazovanie, ako svokrovci nicia zivot a muzova rodina je "gro problemu" a pritom im byvam na krku. Nikto Ta nenutil, mohli ste byt vo vlastnom od zaciatku. Konecne sa stahujete prec - takze aj par rokov ste tam byvali. Preco, ked Ti to tak ublizovalo? Nie ste nesvojpravni, berem veci a idem do svojho byvania.
"Sa to vali" a "zmenili na okolnosti" - to Vy ste strojcami svojho stastia a Vasa zivotna cesta je tvorenaVasimi rozhodnutiami. Tak za ne aspon preber zodpovednost a nehadz to vsetko na druhych...
@anonym_autor máš skvelého muža a dcérku, TO je tvoja rodina. Nevšímaj si okolie, problém so svokrovcami ste vyriešili, svoju mamu odfiltruj, nereaguj, hádam ju tie reči prestanú baviť - ak nie, otvorene jej povedz, že ti to ubližuje a mala by s tým prestať, pretože to zhoršuje vaše vzťahy. Skús za tým všetkým urobiť hrubú čiaru a dívaj sa už len dopredu, čaká vás pekný život, vás troch, bez vplyvov okolia, to zlé je už len minulosť
Prepac ale bola to asi Vasa volba (lebo peniaze, lebo pomoc, lebo Vasa situacia) ze ste ostali byvat v "izbe u svokrovcov".
Ja toto fakt nechapem, vecne stazovanie, ako svokrovci nicia zivot a muzova rodina je "gro problemu" a pritom im byvam na krku. Nikto Ta nenutil, mohli ste byt vo vlastnom od zaciatku. Konecne sa stahujete prec - takze aj par rokov ste tam byvali. Preco, ked Ti to tak ublizovalo? Nie ste nesvojpravni, berem veci a idem do svojho byvania.
"Sa to vali" a "zmenili na okolnosti" - to Vy ste strojcami svojho stastia a Vasa zivotna cesta je tvorenaVasimi rozhodnutiami. Tak za ne aspon preber zodpovednost a nehadz to vsetko na druhych...
@anonym_e350fe na žiadnom krku nebývame, mame svoj vchod, svoje bývanie o vnučke ani nevedeli. A samozrejme všetky hrdinky ženy, samostatné, nezavislé. Muž mal zobratú hypo, prerobenu polku domu, odčlenenú od rodicov a mala som povedať, že tak teraz ihned vezmi dalsiu hypo a kup nový dom.
Lahko sa vraví 🙂 S odstupom času vraví, že to bola chyba a preto už za par mesiacov budeme preč. A teda problem asbolutne neboli svokrovci, to nikde nepíšem 🙂
Ale moja otázka, ako tvoja odpoved suvisí s tým čo píšem?
Myslim si, ze ak sa das do psychickej pohody tak znovu budes taka ako predtym. Nie je treba sa menit. Ono to pridem tvojim stastim.
Myslim si, ze ak sa das do psychickej pohody tak znovu budes taka ako predtym. Nie je treba sa menit. Ono to pridem tvojim stastim.
@0kristina0 dakujem, bodaj by velmi si to prajem
@anonym_e350fe na žiadnom krku nebývame, mame svoj vchod, svoje bývanie o vnučke ani nevedeli. A samozrejme všetky hrdinky ženy, samostatné, nezavislé. Muž mal zobratú hypo, prerobenu polku domu, odčlenenú od rodicov a mala som povedať, že tak teraz ihned vezmi dalsiu hypo a kup nový dom.
Lahko sa vraví 🙂 S odstupom času vraví, že to bola chyba a preto už za par mesiacov budeme preč. A teda problem asbolutne neboli svokrovci, to nikde nepíšem 🙂
Ale moja otázka, ako tvoja odpoved suvisí s tým čo píšem?
@anonym_autor vies co, tu je kazda hrdinka a samostatna odjakziva, tu sa to hemzi rozumnymi, vecne optimistickymi zenami, s velikanskou financnou rezervou, co sa hned mozu postavit a v ktoromkolvek meste ci dedine si kupit novy byt, hned si najsu novu pracu, vsetko maju naplanovane a nikdy sa nic nepokazi. Nemusis sa preto citit zle, lebo pravda takato naozaj nie je. Len internet znesie vela. A ked sa trosku postazujes, tak hned na Teba utoky. A vlastne potrebujes leb povzbudit. Niekedy davno tu bolo lepsie. Teraz vsetci riesia "svoju hrdost", "svoje hranice", "mat len tolko deti, ktore aj sama dokazes uzivit keby nieco", "nikomu nebyt na pritaz", "nikdy nebyt zavisla na nikom" a takto. Zivot je pestry a nie vzdy sa da vsetko naplanovat. Mne sa paci Tvoja uprimnost.
Tiez si myslim, ze casom sa to otoci, ked budes vyrovnana a budem mat "svoje", svoj klud a pokoj, neboj, bude to znova dobre.
@anonym_autor prvy krok - odstahujete sa,
druhy krok - najdi si cas pre seba a svoje konicky,
treti krok - zacni zit svoj zivot podla seba a svojich ocakavani, nie podla ocakavani druhych.
stvrty krok - ked budes v psychickej pohode, tak najdes znova sama seba.
na to netreba psychologa ani sto kniziek, staci si uvedomit, ze si zila pod tlakom z ocakavani inych a bola si v strese.
@anonym_autor vies co, tu je kazda hrdinka a samostatna odjakziva, tu sa to hemzi rozumnymi, vecne optimistickymi zenami, s velikanskou financnou rezervou, co sa hned mozu postavit a v ktoromkolvek meste ci dedine si kupit novy byt, hned si najsu novu pracu, vsetko maju naplanovane a nikdy sa nic nepokazi. Nemusis sa preto citit zle, lebo pravda takato naozaj nie je. Len internet znesie vela. A ked sa trosku postazujes, tak hned na Teba utoky. A vlastne potrebujes leb povzbudit. Niekedy davno tu bolo lepsie. Teraz vsetci riesia "svoju hrdost", "svoje hranice", "mat len tolko deti, ktore aj sama dokazes uzivit keby nieco", "nikomu nebyt na pritaz", "nikdy nebyt zavisla na nikom" a takto. Zivot je pestry a nie vzdy sa da vsetko naplanovat. Mne sa paci Tvoja uprimnost.
Tiez si myslim, ze casom sa to otoci, ked budes vyrovnana a budem mat "svoje", svoj klud a pokoj, neboj, bude to znova dobre.
@anonym_9fa471 ved samozrejme, je uplne jednoduche zbaliť kufre a zobrať si dalsiu hypo a ideálne mať na krku 250-300tis .. Bohužial nie je a som aj ked po par rokoch štastná, že sa vieme postaviť na nohy a ideme preč. Aj ked ma na druhú stranu mrzí, že nechávame svokra v obrovskom dome (kedže aj nasa časť) samého,..
Už sa nikdy nevrátiš presne do toho istého stavu ako predtým, lebo si o "skúsenosť" bohatšia. Ale keď odstrániš zo svojho života významnú časť negatívnych vplyvov, tak spolu s radosťou z nového rodinného zázemia uvidíš čoskoro na sebe zmeny aj bez hľadania nových koníčkov alebo iných terapeutických barličiek.
Už sa nikdy nevrátiš presne do toho istého stavu ako predtým, lebo si o "skúsenosť" bohatšia. Ale keď odstrániš zo svojho života významnú časť negatívnych vplyvov, tak spolu s radosťou z nového rodinného zázemia uvidíš čoskoro na sebe zmeny aj bez hľadania nových koníčkov alebo iných terapeutických barličiek.
@tanyan dakujem, naozaj to bolo ťažke obdobie posledné 2r a možno by som to pripisovala až menším depresiam..
@anonym_autor musis si upratat muzovu rodinu aj mamu. Musis sa to naucit, ze ty nie si 5rocne decko aby ta kazdy poucal a hodnotil. Ked pridu taketo reci, stopni to razne a vecne. Ostatne sa uz vo svojom vyriesi samo.
A to skôr než si sa nasáčkovala chlapovi do domu, si nevedela, že sa tam na dvore každý deň zhromažďuje jeho rodina? Vraj 30 ľudí na dvore. To bývate niekde v osade?
A to skôr než si sa nasáčkovala chlapovi do domu, si nevedela, že sa tam na dvore každý deň zhromažďuje jeho rodina? Vraj 30 ľudí na dvore. To bývate niekde v osade?
@anonym_0096a4 vieš čo znamenajú ubodzovky resp. obrazne povedané ? Predstav si, nevedela.
veci sa zmenili v priebehu 4r☺️
Držím palce v novom začiatku. A nezabudni aj na vitamíny, magnézium, B komplex, posilní Ti to nervovú sústavu.
Držím palce v novom začiatku. A nezabudni aj na vitamíny, magnézium, B komplex, posilní Ti to nervovú sústavu.
@evienmk 🩷🩷🩷
Ja by som radšej v podnájme bývala, ako ist radšej preč ako “domov”. Takže ta baba ma pravdu, je to o prioritách a ty si seba dala na druhu koľaj a tu máš výsledok. Držím však palce, nech sa to vráti zhruba tam, ako to bolo. Podľa mňa to môže byt podobne, ale nie rovnaké, lebo každá skúsenosť zanechá na človeku nejaké stopy. Ale v tvojom prípade myslím, že key words sú mysliet na vlastnú pohodicku. Nova situácia, budú možno nové prekážky (susedia, cestovanie, ono sa ľahko niečo nájde) úspech bude v tvojom nastavení. Ber to tak, ak nie úplne pre seba, tak šťastná matka = šťastne dieta
Ja by som radšej v podnájme bývala, ako ist radšej preč ako “domov”. Takže ta baba ma pravdu, je to o prioritách a ty si seba dala na druhu koľaj a tu máš výsledok. Držím však palce, nech sa to vráti zhruba tam, ako to bolo. Podľa mňa to môže byt podobne, ale nie rovnaké, lebo každá skúsenosť zanechá na človeku nejaké stopy. Ale v tvojom prípade myslím, že key words sú mysliet na vlastnú pohodicku. Nova situácia, budú možno nové prekážky (susedia, cestovanie, ono sa ľahko niečo nájde) úspech bude v tvojom nastavení. Ber to tak, ak nie úplne pre seba, tak šťastná matka = šťastne dieta
@bluka2 myslíš že je jednoduché platiť hypo na dom ktorý prerobil + platiť nájom u nás v meste dajme tomu ďalších 700€? To je a bolo nereálne..
Ale ďakujem verím, že mala tieto veci nepocítila ,ktoré sa vo mne diali 🥰
@anonym_autor presne toto isté teraz riešim. Vždy som bola vysmiata, flegmatik, život gombička.
Potom som sa vydala za skvelého muža. Ešte predtým sme rok bývali u svokry lebo tak sa proste situácia vyvinula. Mala som rok peklo zo života. Každý deň som plakala. Po roku som povedala dosť, odchádzam. Neviem kam, ale toto už nevydržím. Muž to pochopil a našli sme si podnájom.
Ale svokra ostala. Síce sa vidíme malo ale dosť na to aby mi stále kibicovala do života.
Dieťa sa nám nepodarilo a je dosť možné že moje telo sa mu bráni práve kvôli vzťahom a svokre, možno niečo podvedomé, lebo vyšetrenia máme obaja v poriadku. A ona od mojich 30-40 rokov vyplakávala ako jej život stratil zmysel lebo sme jej nedali vnúča, až po mojej 40 s tým prestala, neviem či pochopila že mi to ubližuje alebo že to nefunguje.
Medzitým: zomrel mi otecko, mala som zdravotné problémy, vyhorenie, 8 prác, manžel založil firmu, presťahovali sme sa do vlastného, zobrali hypotéku, mala som zranenie a operáciu, niekto si povie že bežné veci, ale ja som vysoko citlivý človek, na mňa je toho dosť. Proste stal sa zo mňa mrzutý, večne nasratý človek.
Ja som nešla za psychológom ale dala som si sedenie s jednou výživovou poradkyňou ktorá ide dosť cez duchovno. Stravu mi upravila len trochu, výživové doplnky nedala žiadne, ale čo sa týka duše, tú potrebujem poliečiť. Že tá bezstarostná verzia je preč a je v poriadku ju poriadne odsmútiť, rovnako ako keď mi umrel otec. Že život je ťažký, a proste to prijať že nemám všetko pod kontrolou. Odpustiť si. Písať ľuďom listy ktoré nikdy neodošlem ale spálim - dať von všetko čo ma štve, čo cítim, aj tie hnusné veci. 2 týždne som plakala, muž nevedel čo si so mnou počať. A toho hnevu čo šlo zo mňa! Strašný proces. Naučila ma ako sa mám naučiť vnímať veci, spomaliť v živote, byť prítomná. Ako dýchať, ako sa uvoľniť, všímať si telo kde je napätie, kde chlad, kde teplo atď. Rok a pol dozadu sme mali to sedenie a stále sa tie veci len učím, vnímať samú seba, stále som nasratá a ufrfľaná ale veci a hýbu. Sama som si uvedomila koľko som toho v sebe potláčala, aké mám traumy, že tá bezstarostnosť bola len maska aby som necítila tie s prepáčením sračky čo sa nám bežne dejú. Je to iná nasratosť a iný smútok ako na začiatku, už sa učím tak viac prijímať, už sa znovu smejem ale je to iné. To musíš zažiť, to sa nedá slovami opísať. Takže naozaj odporúčam sa s niekým porozprávať čo sa týmto veciam venuje, písať si svoje pocity, napájať sa na seba, naučiť sa prijímať aj to zlé a nepríjemné, odsmútiť si tú starú verziu, a život opäť začne dávať zmysel ale úplne z iného levelu.
@anonym_autor presne toto isté teraz riešim. Vždy som bola vysmiata, flegmatik, život gombička.
Potom som sa vydala za skvelého muža. Ešte predtým sme rok bývali u svokry lebo tak sa proste situácia vyvinula. Mala som rok peklo zo života. Každý deň som plakala. Po roku som povedala dosť, odchádzam. Neviem kam, ale toto už nevydržím. Muž to pochopil a našli sme si podnájom.
Ale svokra ostala. Síce sa vidíme malo ale dosť na to aby mi stále kibicovala do života.
Dieťa sa nám nepodarilo a je dosť možné že moje telo sa mu bráni práve kvôli vzťahom a svokre, možno niečo podvedomé, lebo vyšetrenia máme obaja v poriadku. A ona od mojich 30-40 rokov vyplakávala ako jej život stratil zmysel lebo sme jej nedali vnúča, až po mojej 40 s tým prestala, neviem či pochopila že mi to ubližuje alebo že to nefunguje.
Medzitým: zomrel mi otecko, mala som zdravotné problémy, vyhorenie, 8 prác, manžel založil firmu, presťahovali sme sa do vlastného, zobrali hypotéku, mala som zranenie a operáciu, niekto si povie že bežné veci, ale ja som vysoko citlivý človek, na mňa je toho dosť. Proste stal sa zo mňa mrzutý, večne nasratý človek.
Ja som nešla za psychológom ale dala som si sedenie s jednou výživovou poradkyňou ktorá ide dosť cez duchovno. Stravu mi upravila len trochu, výživové doplnky nedala žiadne, ale čo sa týka duše, tú potrebujem poliečiť. Že tá bezstarostná verzia je preč a je v poriadku ju poriadne odsmútiť, rovnako ako keď mi umrel otec. Že život je ťažký, a proste to prijať že nemám všetko pod kontrolou. Odpustiť si. Písať ľuďom listy ktoré nikdy neodošlem ale spálim - dať von všetko čo ma štve, čo cítim, aj tie hnusné veci. 2 týždne som plakala, muž nevedel čo si so mnou počať. A toho hnevu čo šlo zo mňa! Strašný proces. Naučila ma ako sa mám naučiť vnímať veci, spomaliť v živote, byť prítomná. Ako dýchať, ako sa uvoľniť, všímať si telo kde je napätie, kde chlad, kde teplo atď. Rok a pol dozadu sme mali to sedenie a stále sa tie veci len učím, vnímať samú seba, stále som nasratá a ufrfľaná ale veci a hýbu. Sama som si uvedomila koľko som toho v sebe potláčala, aké mám traumy, že tá bezstarostnosť bola len maska aby som necítila tie s prepáčením sračky čo sa nám bežne dejú. Je to iná nasratosť a iný smútok ako na začiatku, už sa učím tak viac prijímať, už sa znovu smejem ale je to iné. To musíš zažiť, to sa nedá slovami opísať. Takže naozaj odporúčam sa s niekým porozprávať čo sa týmto veciam venuje, písať si svoje pocity, napájať sa na seba, naučiť sa prijímať aj to zlé a nepríjemné, odsmútiť si tú starú verziu, a život opäť začne dávať zmysel ale úplne z iného levelu.
@anonym_d7717d Dobry den, velmi pekne ste sa vyjadrila, tak rozumne a pokojne. Prosim bola by ste ochotna mi poslat cez spravu na MK kontakt a meno na tu pani vyzivovu poradkynku , ku ktorej chodite? Vopred Vam dakujem.
@0kristina0 dakujem, bodaj by velmi si to prajem
@anonym_autor Ale ešte si nenapísala - čo také zlé ti tá mužova rodina robí?
Napísala si len, že ťa všetko podráži a vytočí. (možno nebude problém v nich, ale v tvojom postoji, keď ťa všetko podráži. Problém by tým pádom nezmizol odsťahovaním)
@anonym_d7717d Dobry den, velmi pekne ste sa vyjadrila, tak rozumne a pokojne. Prosim bola by ste ochotna mi poslat cez spravu na MK kontakt a meno na tu pani vyzivovu poradkynku , ku ktorej chodite? Vopred Vam dakujem.
@minik mali sme len jedno sedenie, bola to Martinka Mojžišová, tá z Grobu (Majra sro, manželka Petra Planietu)
@anonym_autor Ale ešte si nenapísala - čo také zlé ti tá mužova rodina robí?
Napísala si len, že ťa všetko podráži a vytočí. (možno nebude problém v nich, ale v tvojom postoji, keď ťa všetko podráži. Problém by tým pádom nezmizol odsťahovaním)
@elviku11 nechcem to sem písať, lebo nikdy neviem kto si to môže prečítať a spoznať ma v tom..

Prečo chceš meniť seba? Čo tak ich všetkých poslať do kelu a nastaviť im hranice a že dosť !