Ako stáť pri sestre v ťažkých časoch?
Ahojte všetci, rozmýšľam, ako pomôcť mojej sestre. Pred rokom 2020 mala úraz a ostala na PN, medzitým bola operovaná (chrbtica), ale stav sa operáciou upravil tak na 25%. Počas PN si požiadala o ID, ale uznali jej iba 25%, teda žiadny ID aj po odvolaní s odôvodnením, že práve operácia jej stav upraví. Išla na liečenie, výrazné zlepšenie nebolo, cvičila samozrejme aj doma. Bol covid, bola doma, prácu vo svojom fachu si nevedela nájsť. Predtým robila manuálnu prácu, v stoji, s rukami, dnes to už nedokáže. Rozmýšľali sme nad upratovaním, opatrovaním - ale nič z toho nedokáže robiť fyzicky. Ako išli dni za dňom, tak bola doma a pridružili sa jej ďalšie ochorenia - presné názvy neviem, ale má cystu na chrbtici, čo jej tlačí na miechu, problémy so žalúdkom z liekov proti bolesti (vred, gastritída, a ešte niečo), bola operovaná na kŕčové žily, na slepé črevo, vybrali jej žlčník. Prišli problémy s tlakom, máva vysoký tlak a stavy na odpadnutie, berie lieky. Schudla za tie roky asi 10-15kg a dnes je doslova kosť a koža. Samozrejme dala si opakovane žiadosť o ID, ale nepochodila, nič z toho nebolo na ID, ale všetko spolu ju zdravotne veľmi obmedzuje. Vidím, že ona nechce ID, ale chcela by, aby nemala problémy, dokázala samostatne fungovať, vrátiť sa do práce. Viacerí z okolia si myslíme, že máva už aj depresie, problémy so spánkom, kvôli permanentným bolestiam.
Skúšala sa aj zamestnať pár krát, ale kvôli chrbtici vydržala max. 3 dni, potom ju to odpálilo na 2 týždne a tak ju prepustili. Aktuálne býva doma s mamou a mamina má svoj dôchodok plus vdovský. Ale mamka má nad 70r, má kopec diagnóz a všetci vieme, že tu nebude večne. Stať sa môže hocičo hocikedy. I keď sestra si myslí, že skôr sa jej niečo stane...
Ja normálne rozmýšľam, čo s ňou bude, keď jej mama zomrie.
Sú na seba veľmi naviazané, psychicky ju to absolútne položí a pri jej stave sa o ňu naozaj bojím. Snažím sa jej byť morálnou oporou, pomáham jej, aj s maminou, akokoľvek, ale bojím sa o ňu. Keď mama zomrie, tak nebude mať ani cent, myslím si. Dostáva hmotnú núdzu a ešte jeden príspevok. Čiže ona sama nevyžije. Ja ako sestra jej finančne pomôžem a určite prvé mesiace jej budem podporou. Byt je písaný na mamu, mám sa vzdať svojej časti dedičstva v prospech sestry? A potom jej dávať mesačne aspoň 250 eur, aby poplatila inkaso, energie - len samotné inkaso majú 260 eur, plus plyn, elektrinu, TV a mobily. Ak by sme aj byt predali, a jej sa vyplatí polka bytu, z toho si nič nekúpi, ani garzónku. Mám ju zobrať k sebe? Netuším čo urobiť a bojím sa toho dňa a viem, že sestra sa veľmi trápi a viem, že povedala viac krát, že tu už nebude mať zmysel ďalej byť. Je to mladšia sestra. Nemá ešte ani 40. Ako by ste sa zachovali ako starší súrodenec vy? Ďakujem. Prosím skúsme nebyť útoční a chápaví. ❤
Moja mamina je operovana na chrbticu, dokym nebola na starobnom dochodku, mala aj ID skrz tej chrbtice, cely zivot robila manualne a posledne roky ako upratovacka isla aj cez bolest. Fungovala na liekoch proti bolesti. Jednoducho musela aj ked tie bolesti mala a vela krat jej bolo do placu. Proste ked musis tak musis. Takze pekne sestra do nejakej prace, call centra su neni iba o predajoch. Ona stratila uz pracovne navyky, takze verim, ze sa jej tazko zaclenuje, podla mna uz tu chrbticu pouziva ako vyhovorku. Depresia ktorou trpi s tym aj suvisi. Depresivny clovek sa ti tazko bude tesit ist pracovat. Takze najprv by som sa zamerala na toto, vyliecit jej psychicke zdravie a potom poriesit nejaku pracu. To co spravis so svojim dedicstvom je tvoja vec.
@anonym_autor ked jej mama zomrie????
@anonym_609a5b ona to myslela asi v zmysle "keď jej zomrie mama"
1. Riešit psychiatra 2. Fyzioterapeuta ona tym ze sa nehybe tak aj ten zvyšok svalov jej ochabol a ma sa len horšie a horšie, 3. Rekvalifikacia. Lebo tymto vasim postojom: ona nic nevie ,nic nemoze jej nepomozete. Ked zostane sama , 3 i byt prenajat a ju dat do 1 izboveho.Ja robim v nemocnici ,kazdy den je 5ludi operovanych na chrbticu , a dalsi 4 na vymenu klbov ,takze toto su bezne diagnozy a to ze nikoho nepoznas je mozno aj preto, ze ti to nevesaju na nos , ale snazia sa fungovat
Neviem, aké máš podmienky (bývanie, mesačný príjem, povaha manzela), ale ja by som v mojich podmienkach zobrala sestru k sebe na dom, zaviedla nekolizny režim, zatahovala by som ju do ľahkých prác, aby sa cítila užitočná a aj brala na dovolenky a výlety. Určite by som riešila psychiatra a potom manuálnu prácu s možnosťou prestojov, neviem, či upratovanie činžiaku by mohlo byť, tam si robíš ako chces. Zdá sa, že sama nebude vedieť existovať. Ak ti ostane ležať bez príjmu potravy, už si budeš tou depresiou istá.