Ako ste sa osamostatnili od rodičov?

@lucka_ke Samozrejme, myslela som po nejakom čase práce. Trochu si pripadám ako divná, lebo nejako si neviem užívať tie študentské časy a pritom mám aj kamáratky, dobrých spolužiakov, rodičia ma v štúdiu podporujú. Je to zvláštne...

brigádovať môžeš popri škole koľko stíhaš, ešte sa v živote napracuješ dosť

Odisla som od rodicov v 18tich. Vedela som, ze chcem studovat na VS, ale moji rodicia si nemohli dovolit platit mi internaty a ine veci suvisiace so studiom. Je pravda, ze to bolo ale v r. 1999. Tuzila som zit po svojom, mat vlastne peniaze a kupovat si oblecenie, dovolenky atd…Preto som na VS nesla. Pocas strednej skoly som chodila na brigady a peniaze si odkladala. V 18tich som si vybavila v tej dobe pracu ako au pair v Nemecku, kupila si listok na bus a vybavila si vo vtedajsej dobe aj viza na ambasade v BA (zili sme v PO - cize aj cesta do BA a spat, poplatky, listok a vsetko). Rodicom som oznamila, ze odchadzam a podakovala za vsetko, co pre mna urobili a aby sa o mna nebali. Otec sa nezdrzal komentov, ze co to vymyslam, ze som nieco extra ako ine moje kamaratky z okolia, ktore “normalne” ostali pracovat v meste po skonceni skoly. Odisla som. Cestovala som po Europe - Nemecko, CR, Irsko, Rakusko a Svajciarsko. Rodicia videli, ze zijem normalne, nezisla som na nejake “pochybne” cesty, tak s tym uz boli ok. V Nemecku som zacinala ako au pair - vybavila som si to vopred. Ked som krajinu vymenila za inu, vzdy som si vopred nasla napr. ubytovanie na par dni a na mieste som si hladala pracu a trvale byvanie. Nechodievala som cez agentury. Na tvojom mieste by som sa uvermi urcite neviazala, skor by som sa porozhliadla po praci a moznostiach niekde, kde ta to laka a moznom studiu. Na zapade sa ludia nezvyknu viazat hypotekami a potrebou vlastnit nehnutelnost tak ako u nas. Co aj chapem. Po 13tich rokoch som sa vratila na Slovensko, nasla si pracu, potom sa vydala, zalozili sme si aj rodinu a vratila som sa aj do skoly na VS. Cize mozem povedat, ze vsetko sa mi dari si plnit. Drzim prsty.

Ja som sa odstahovala ako 23rocna po VS avsak so snubencom, urcite by som ostala pocas VS na skole ak mas moznost..aj ja som sa stale ponahlala dopredu a mala aj tazsiu vysku tak som si to nejak neuzivala avsak spatne ked sa pozeram tak to obdobie bolo predsa len krasne,uzivaj si podla mna este mladost,volnost aj so spoluziakmi..samozeejme ak mas tu moznost co sa tyka financii tak si uzivaj uz budes cely zivot pracovat😂a pocas toho nejake brigady ak stihas a setrit si ked tak-na hypoteku budes potrebovat aj nejake vstupne financie…

osamostatnila som sa postupne tak, ze v 3roc som zacala popri dennom studiu pracovat na pol uvazok, platit si najom, na konci studia som presla na plny uvazok, za rok som si vzala hypo na 1i byt...ale myslim, ze ani lahke ani bezne to nie je

V 19tich som odisla na VS, zila som na internate, rodicia ma financne podporovali. Od zaciatku studia som si vsak hladala brigady vo svojom odbore, aby som si zarobila a tiez cele leta som pracovala. V 4.rocniku na vyske som sa dokonca zamestnala na plny uvazok a dalej studovala denne studium. U mna sa to nastastie dalo sklbit. Za dva roky som si nasetrila slusny zaklad, aby som sa po skole osamostatnila a bola od rodicov nezavisla. Od svojich 24 rokoch som uplne samostatna. Ale pracujem v podstate od svojich 19 rokov nonstop, teraz mam 32...

Treba doštudovať. Štátnice som mala v októbri, v novembri som mala podpísanú prac. zmluvu a od januára som bola v podnájme. Vlastný 1-izb. byt (cez hypo) som si mohla dovoliť až po niekoľkých rokoch.

Tiez som taka bola. Neuzivala som si studentsky zivot,kruzkovice ma nebavili,diskoteku tiez nie. Nevedela som sa dockat,kedy dostudujem a zamestnam sa. Najvacsia chyba mojho zivota. Dnes by som si tak uzila taku kruzkovicu,tak by som sa vybujacila na nejakej diskoteke 🤣 len pekne dostuduj,uzivaj si studentske roky,narobis sa v zivote este dost. Ani nevymyslaj s externym studiom. Dnes je tazsie sa osamostatnit ako za nasich cias,ked boli nehnutelnosti za nizsie ceny a aj hypoteky dostupne pre kazdeho. Ked sa osamostatnis a pojdes do podnajmu uz nikdy nenasetris na vlastne byvanie a zaklad pre hypoteku,sk teda nebudes zarabat min.nad 1500€. Jedine zdielat podnajom s viacerymi ludmi,ze sa poskladate na najom.

@anonym0001 Samozrejme doštudovať určite chcem do úspešného konca. 🙂
ďakujem za skúsenosť.

@marca12 Tak ďakujem, skúsim si to tak nejako viac užívať, trošku mám pocit, že som divná :Dddd

@7lenka11 Krásny príklad, brigády mám tiež, zatiaľ mimo odboru.

Ja som si našla prácu, podnájom kde som mala aj spolubývajúcich...... A išla som 🙂 skus si nájsť nejaký jednoizbak na začiatok... Alebo dvojku.... Alebo nejaký väčší byt so spolubývajúcou.... Nájdi si prácu a bude 🙂 časom keď budeš vidieť ze to zvládaš si nájdi byt sama, časom ti dajú aj hypotéku ak by si niečo chcela kúpiť.

Hladaj si vo svojom odbore,to je vyborny start pri hladani prace,budu vidiet,ze mas zaujem o pracu a mozno si iz pocas brigadovania najdes trvale zamestnanie. A k tomu uzivaniu,ono pokial clovek nema chut,nebude si uzivat. Ja som az po rokoch zistila,o co som prisla,ale v tom case,ked som studovala,nevedela som sa prinutit ist niekam zurovat. Pripadalo mi to take zbytocne,nic mi to nedavalo.

Počas celej vysokej školy som žila normálne s rodičmi, lebo som sa chcela sústrediť na školu a to chcela po mne aj mama, nechcela aby som niekde pracovala na part time job, pre ňu bola priorita moja škola. Po výške som sa odsťahovala, lebo som si našla prvú prácu. Ale nie na dlho, lebo s ex sme sa rozišli, tak som prišla späť a pobudla u našich ešte 2,5 roka. Definitívne som sa odsťahovala ako 25 ročná.
V tvojom prípade ti nechcem brať ilúzie, ale radšej zotrvaj na intraku a doštuduj. Ak by si si našla full time job, tak si myslím, že je celkom o hubu pracovať 8 hodín, do toho sa učiť a ešte si platiť externé štúdium + bývanie. Hlavne ked si spomenula Prahu. Ak nemáš priateľa alebo niekoho s kým by si šla bývať, tak vidím to celkom blede, aby ti to všetko finančne vyšlo (samozrejme podceňovať ťa nechcem). Ceny prenájmov sú tu vysoké, ale to asi všade. V BA si tiež myslím že to iné nebude a o Viedni sa radšej nevyjadrujem :D
Ak ti ale vadí internát, tak skús hoci zdieľaný byt s vlastnou izbou. To je taký príjemný kompromis 🙂

@sari24 Ďakujem, dosť realistický pohľad, chcela som naozaj počuť reálne skúsenosti ľudí, ktorí to riešili a boli už v takej situácii. Moji rodičia ma v štúdiu naozaj podporujú, za čo som samozrejme rada, skôr je to o mojich takých cieľoch, ambíciách, ale pôjdem tak nejako postupne, krok po kroku, naozaj by som si teraz taký život aký chcem príliš dovoliť nemohla, teda bolo by to naozaj o hubu :Dd

Myslím, že sa nemáš kde ponáhľať. Všetko sa dá postupne a lepšie takto ako žiť z ruky do úst a padať od únavy kvôli práci, škole a financiám. Ten internát ale chápem, preto je možnosť jednej izby v byte, kde budeš mať aj svoje súkromie ale zároveň neskrachuješ, pretože si nájom rozdelíš so spolubývajúcimi 🙂