Ako to ukončiť?
Ahojte, viem, že ma niektoré odsúdite alebo poviete, že som hlúpa ale už neviem ako ďalej. S partnerom som 7 rokov, mame 3,5 ročného chlapca. Pred 3 mesiacmi som sa dozvedela, že ma pár mesiacov podvádzal s kamoskou. Vysvetlili sme si to, s ňou to ukončil, ale viem, že na ňu mysli. Nás vzťah sa pokazil, ale ja podvedome dúfam, že to bude dobre,Žijeme v uk, už som sa dohodla s rodičmi, že keby niečo tak sa vrátim na Sk, ale bojím sa toho všetkého, peniaze na začiatok by aj boli. Partner chce aby sme to ešte skúsili, aspoň rok, no mne už z toho hrabe, stále na to myslím.chyba je dost vo mne, vždy sa ho pýtam kam ide kedy sa vráti to bol aj dôvod prečo som sa rozišla predtým. Ak by sme nemali syna tak určite odídem. Ale ked aj ideme na dovolenku a sme mimo týždeň pýta sa kde je tato, kedy ho uvidí. Nechcem ho pripraviť o otca, ale už nemám síl. Neviem, čo je najlepšie.
@soldi musela si mat v sebe vela sily, osobne by som to asi nedokazala...ty by si neveru nevidela tragicky a ja neveru neviem odpustit, to je vec ktoru nie som schopna vo vztahu tolerovat, moj nazor je ze ked to chlap urobil raz urobi to znova...ale tak mozno su aj nejake vynimky.
@alenkabaj Este neries, ci sa vratit, ci ostat v UK, praskne ti z toho hlava. Ked nevies ci ostat alebo zostat s partnerom, tak este nie si na to rozhodnutie pripravena. To rozhodnutie uvidis a urobis, ale nie dnes. Teraz si hlavne ublizena, sklamana, rozcarovana, preto co urob ako prve, daj sa dokopy, nie pod tlakom, a nie preto aby si sa zajtra zazracne zobudila a zivot bude rozpravka, ale preto, aby si sama sebe ulahcila toto tazke obdobie, nerob si ho este horsim. Bud k sebe dobra, tes sa z malickosti, sprav nieco po com si davno tuzila, ale nikdy nemala cas. Necakaj ze ti hned bude do spevu, ale bude ti lepsie. Potom bude nasledovat dalsia etapa, a to nie ci odpustit alebo zabudnut, ale prv, ci je toto stale ten muz, s ktorym chces zit, ci ho lubis, ci je ti oporou, ci je tym po ktorom tuzis. (nemiesaj prakticke dovody, ale skutocne rozhodnutie zit s tymto clovekom ako partnerom v laske). Az ked si na toto odpovies ANO, aj napriek tomu co spravil, az vtedy mozes zacat s procesom odpustania,mozno toho budes schopna, mozno nie. Ak ON nie je tym muzom s ktorym chces zit, ak nie je tym partnerom, s ktorym chces zit, tak odides. A az potom zacnes riesit dalsie kroky, ci ostat v UK alebo sa vratit, ako riesit starostlivost o dieta atd. Krok za krokom. Drz sa!!
Este k tomu zvazovaniu pre a proti, robenie si zoznamov s plusmi a minusmi, aspon mne a podla mna, to nepomaha, len mätie. Chceme rozhodnutie tu a teraz, ja som tiez netrpezliva povaha, ale naucila som sa, ze ked nieco o dusu analyzujem a neviem sa rozhodnut, musim sa zastavit. Pomaha mi priklad, plavam vo vode. vo vode je piesok, miesa sa to tam a ja nevidim co sa nachadza predo mnou a krvopotne kmitam rukami, lebo chcem vidiet, ale ten piesok len rozvirim a nevidim nic viac, som iba vycerpana. Kluc je, pockat, piesok sa usadi, voda bude cira a ja uvidim co je predomnou a kam dalej plavat. 🙂
@natalkanasta ďakujem, máš pravdu, nechcem robiť unáhlene rozhodnutia, o týždeň idem na dovolenku na SK, aspoň chvíľu s rodinou. A už dlho plánujem začať chodiť do fitka, aj keď nebudem mat veľa času ale aspoň nebudem myslieť na hlúposti.
@alenkabaj Hlavne si nerob tlak a stres, ze sa uz musis rozhodnut.. Nemusis, hlavne si nerob sama sebe stres este vacsi. Ze ti priatel povedal, ze potiahnite este rok, zober to ako casovy priestor pre seba. Ked mas pocit, ze "musis" povedat jemu co bude dalej s vami, tak mu len povedz (hlavne pre vlastny pokoj), ze potrebujes cas si to cele utriedit, ze neodchadzas ale po tejto zrade co ti spravil hlavne potrebujes cas pre seba. a ten si dopraj. cvicenie ti vycisti hlavu, mne sa tiez nikdy nechce a vacsinou sa musim premahat, napriek tomu cvicim, lebo mi to robi dobre.. fyzicky a hlavne psychicky.

@alenkabaj ak to dokazes neriesit a povzniest sa nad to, tak daj vasmu vztahu sancu. Mna moj muz podvadzal mesiac a pol, ked sme este neboli manzelia. Nemali sme ziadne spolocne zavazky. Najprv to bola rana, ale postupne sme si to vysvetlili, ze kde bol problem, co sme robili zle. Bola to facka pre nas oboch. Pol roka po tej nevere sme mali svadbu, bolo to najkrajsie obdobie nasho vztahu. Paradoxne. 🙂
Preslo osem rokov odvtedy a nelutujem, ze som odpustila, ba aj zabudla.
Takze urcite to s vami moze este dopadnut dobre, o vztah treba bojovat, snazit sa, budovat ho. Pokial sa o vas stara, je dobry otec, mate sa radi, tak by som jednu neveru nevidela zas tak tragicky. Ale pokial Ta to ma trapit a zozierat x dalsich rokov, tak sa na to vykasli.