Ako vychádzať s mamou ?

Prečo neobmedzis trochu kontakt? Načo časté návštevy keď sa vždy končia hádkou? Veď z takej návštevy ani jedna z vás nemá radosť
Určite by som obmedzila kontakt, neotvárala témy, ktoré sú citlivé.
Nechápem k čomu je toto dobre

@pribinak tak lebo mi tiež rodina chyba... neotvárat temy...mame sa bavit len o pocasi, zdravi alebo ako? Jasné, ze sa jej postazujem na pracu, vztah..ona zas mne a uz sme v sebe. Človek si mysli, ze sa moze mame zdôveriť, ale asi by som nemala..ved uz som si aj povedala, ze jej nic súkromné hovoriť nebudem, ale potom sa debatujeme a poviem nieco..mne to pride taky divny vztah, ze bavit sa s mamou len všeobecne

obmedzila by som kontakt, venovala sa svojím záujmom a priateľom.

@patka06 hmm, ale cela moja rodina tam zije s nou a prirodzene mi je smutno..

Môžno sa mýlim, ale z toho, čo píšeš, mi to tak pripadá, akoby si do istej miery nahradila v rodine otca tyrana nielen vo vzťahu k starostlivosti o súrodencov (a do istej miery aj o matku), ale aj osobnostne a hierarchicky. A to necháp prosím v zlom ako výčitku. Určite sa to nestalo zámerne, ale skôr podvedome. Prevzala si zodpovednosť za rodinu, no súčasne akoby si prevzala aj status hlavy rodiny. Čo mama asi na jednej strane nedokáže vnútorne prijať, avšak na strane druhej, kladie na teba nároky a zodpovednosť, akoby si tou hlavou rodiny naozaj bola. No ani jedna si to zrejme neuvedomujete. Ono.. aj keď si temperamentnejšia povaha - za normálnych okolností a v normálnej rodinnej hierarchii má dieťa aj v dospelom veku zábrany zvýšiť hlas na matku, nie to ešte na ňu kričať, pretože má vybudovaný voči rodičom akýsi prirodzený rešpekt. Ty akoby si bola tak nejak pol na pol v roli dcéry a otca zároveň. Aspoň tak mi to vychádza, podľa toho čo píšeš. To, že si pre rodinu spravila najviac, že si sa bez pomoci osamostatnila, že si ambiciózna, atď. A nasvedčuje tomu aj to, že Ti mama kladie za vinu rozpad vzťahu (resp. vzťahov). Ale možno sa mýlim, neviem..., je to len môj dojem.

@janne318 mas pravdu. Asi to tak bude. Moj brat ju napríklad totálne ignoruje. Pomôže jej, ked treba, ale vôbec si ju nevšíma, nerozprava sa s nou. Tusim nas dvoch to najviac akoby psychicky postihlo a každý to riesi po svojom. Štve ma, ze bagatelizuje nase detstvo. Ze tie bitky a ponižovanie boli v pohode, lebo sak raz za cas aj polievku uvaril. Pripominam, bol to alkoholik a tyran a ja som ich vlastnym telom a krikom branila. Otec nam deťom okrem toho nikdy negratuloval k sviatkom ani nepohladil. Po rozchode nasich o deti nestal. A ona mi povie, ze veď boli aj horsi otcovia..ibaze ja mam jeho bojovnu povahu. A to mi tiež vytkne zakazdym, lenže to je povaha, to sa zmenit neda..

@natycaga ja len podotknem to, že zmeniť sa to možno nedá, ale trošku obmedziť áno. Ľudia majú rôzne povahy, avšak treba na nich pracovať a snažiť sa zmieriť následky svojej povahy. Ty čakáš od mamy pochopenie a pritom sama nechceš nič chápať. Detstvo už nerieš to bolo (nájdi si psychológa a jemu o tom povedz). Ty sa stále snažíš meniť svoju mamu, ale samu seba nie. Pracuj na sebe a svojej povahe a snaž sa nevybuchnut a nerozculovat sa.

@natycaga hm... Mama sa zrejme kdesi v hĺbke duše hanbí, že Vás ako deti nedokázala ochrániť ona, preto bagatelizuje otcovo správanie. Istým spôsobom sa tak ospravedlňuje sama pred sebou. Aby zakryla vlastné "zlyhanie". To slovo "zlyhanie" som zámerne dala do úvodzoviek, pretože na vine je v prvom rade otec. Muž, ktorý by sa mal o rodinu starať a chrániť ju, sa správal a zachoval presne opačne, a Tvoja mama zrejme nebola dosť silná osobnosť na to, aby sa mu postavila. Zbytočne jej to budeš pripomínať a vyčítať. Je to rovnako nezmyselné, ako to, že ona Tebe vyčíta správanie Tvojich manželov/partnerov.

@janne318 vidíš, takto som sa na to nikdy nepozrela. Pouvazujem.

@777januska777 ...len sa obávam, že v tomto veku s tým už veľa nespravíš. Možno keby ste obe mali záujem ten vzťah zlepšiť, pomohol by psychológ. Ale to by ste museli chcieť obe, a asi by ste obe museli na sebe aj trochu zapracovať. V prvom rade sa vyrovnať s minulosťou a spraviť za ňou hrubú čiaru.

@natycaga my sme mali podobne detstvo, nakoniec nás otec nechal chvalabohu na pokoji a zmizol.. ostali sme bez strechy nad hlavou, bolo to ťažké ale dali sme to. Tiež som najstaršia a dodnes mamine pomáham ako viem aj s deťmi (4).. mávame obcas nezhody ale zomklo nás to.. len raz som jej povedala že to bola aj jej vina a potom si uvedomila že nie .. nikdy nevies ako sa človek cíti, žena, matka ..hlavne keď naše mamy boli vychovane k udrzaniu rodiny.. naučili sme sa ako rodina radšej sa smiať a nevyťahovať krivdy.. a hlavne - naučili sme sa nehľadát chybu v nás a donekonečna sa ľutovať .. všetko sa deje pre niečo, treba žiť v prítomnosti a tešiť sa z malých skvelých veci .. zbytočne sa hádate pre niečo čo nezmeníte a oberate sa o konečne prijemne chvíľky bez tyrana ..skús jej to takto povedať .. možno ti chyba že ti dostatočne neuznala vďaka za všetko, ale verím že ti je vďačná len sa o to. Ťažko rozpráva .. to je môj názor, dúfam že sa budete mat lepšie a užijete si ešte veľa zasluzenych príjemných chvíľ 🙂 rodina je na prvom mieste 🙂. a bez blbých otcov stojí za to

@prdlosko ano, to uznanie mi chyba. Napr, ked som jej povedala, ze ako som si dokázala vybudovat karieru, zeby ma mohla raz pochváliť..tak jej odpoveď bola..no jasne, ty len, aby ťa každý chválil. A nikto ma nechváli 😁 no tazko. Lenže ja na tu minulost nedokazem zabudnúť. Velmi mi to negatívne ovplyvnilo vztahy s muzmi. Ani v ťažký ch zivotnych chvíľ ach ma nedokazala podrzat a podporiť, ale sa zrutila tiež. Mne vycita, ze ako sa spravam k svojmu dieťaťu, keď pokricim, lebo ma nahneva a pritom ona nad bežne bila varechou za ine blbosti. No proste fakt neviem. Nechcem, aby to vyznelo zle, ale ona tak sedlacky rozmysla, jednoducho a mne to vadí.

@natycaga myslím si, že problém bude v tom, že nielen Tebe, ale aj Tvojej mame chýba uznanie. Ty si jednoznačne oveľa silnejšia osobnosť, ako ona. Čo sa ale bije s jej statusom matky - čiže osoby, ktorá od detí prirodzene očakáva úctu a rešpekt. Niektorá z Vás by asi mala spraviť ten prvý krok. Ona ho ale nespraví. Ona akoby Tvoju silu osobnosti chcela poraziť tým, že na Teba kladie vysoké nároky, hádže zodpovednosť aj za okolnosti, za ktoré nemôžeš, a zároveň Tvoje úspechy a úsilie berie ako samozrejmosť (obrazne povedané - hrdému a silnému koňovi treba ešte viac naložiť - veď on znesie). Až na to, že úcta a rešpekt sa vynútiť nedajú. Dajú sa len získať. Neviem.., možno by pomohlo, keby si mame povedala, ubezpečila ju, že je dobrá matka a že ju máš rada. Keby si jej odpustila a uistila ju, že ona nie je zodpovedná za otcovo správanie. Možno by sa zmenil týmto aj jej prístup. Keby cítila, že s ňou nesúperíš, ale že si ju vážiš, že voči nej ako voči matke prechovávaš úctu, možno by sa aj ona začala dívať na tie Vaše vzájomné vzťahy ináč. A keby cítila kúsok prirodzenej pokory dieťaťa voči rodičovi, vyjadrila by aj ona Tebe uznanie a poďakovanie.
Ale to tiež len môj skromný osobný názor (a netvrdím, že správny). Ale tak za pokus by to možno stálo.

@natycaga mala by si sa prestať toľko zaoberať minulosťou. Tu už totiž nezmeníš. Čo zmeniť môžeš, je prítomnosť a budúcnosť. Začni sa kontrolovať, prestaň sa vytáčať (a kričať na mamu, to sa naozaj nehodí) a myslieť negatívne.
Vyrieš si svoj život, vzťahy s mužom a mame sa zbytočne nesťažuj. Nabudúce jej povedz, čo si zažila pekne, aký úspech v práci si mala, aký pekný kvietok si videla, parfem si kúpila, dobrý koláčik upiekla (ten dones ochutnať). A nečakaj, že ta hneď bude chváliť do nebies. Niektori ľudia pochváliť do oči nedokážu. Moja mama ma vychvsluje pred cudzími a do oči má nezvykne pochváliť. To skôr tiež všeličo skritizuje alebo aspoň okomentuje.

@natycaga ja na tvojom mieste by som urobila hrubu ciaru a nerypala by som sa v minulosti, v krivdach, starych hriechoch...
Ty ocakavas ocenenie, docenenie, aby si mama uznala svoje chyby atd. Evidentne je mama slabsia osobnost a slabym osobnostiam nejde cez usta nejake kajanie sa, ospravedlnenie sa atd.
Ono to nemozes ocakavat nasilu, to musi prist od mamy samo. Ak to pride, tak to pride. Ak to tak neciti, naco ti budu reci, ktore ona vyslovi na tvoju ziadost?
Aj ty sklidni hormon, uzivaj si zivota, pritomnost, kasli na minulost. Ak s mamou chces travit pritomny cas, nevytahuj starych kostlivcov zo skrine, evidentne tvoja mama k tomu nevie zaujat postoj. Uz ste sa kvoli tomu pohadali 10x, to znanena, ze nie ste este pripravene sa o tom v pokoji rozpravat.

Prešla som si podobným, čo sa týka detstva.. nás deti /2/ nebil, ale voči matke bol agresívny a my sme boli tie, ktoré museli zasahovať ako malé deti.
Otec sa upil k smrti keď som mala 16, prosenie aby sa mama s ním rozviedla nikdy nezabralo.

Tak isto som sa nikdy nedočkala pochvaly, či už za maturitu, vysokú, úspech v zahraničí, ale netrápi ma to, robím to pre seba.

My sa na rozdiel od vás ale minulosťou nezaoberáme, žijeme v prítomnosti a pohreb otca bolo také "ukončenie" nášho trápenia.

Na spracovanie minulosti by som na tvojom mieste vyhľadala odbornú pomoc, aby si kvôli tomu netrpela ďalšie roky ty, tvoja rodina. Možno sa na tom dá zapracovať.

A ako tu už bolo vyššie spomenuté, skúste uzavrieť témy ohľadom čo bolo... ešte sa posledný x vyrozprávať, poplakať si spolu (miesto kričania) a snažiť sa pozerať do budúcnosti.

Naše matky zrejme neboli velmi emotívne vychovávané, moja síce pochádza len z 3 detí, ale vtedy bola asi výchova o trestoch, deti veľa pomáhali a pracovali okolo statkov a asi nevedia dať ďalej, čo sami nezažili. My už máme na rozdiel od nich kopec možností, kurzov, literatúry atď, tak sa na to pozeráme ináč.

Držím palce aby sa ti s tým podarilo popasovať. Ja som ešte odbornú pomoc nevyhľadála, ale tiež zvažujem že by som ohľadom nejakých situácii v detstve mohla.

@natycaga a ešte ak môžem... To čo píšeš, že mama Ťa len kritizuje, a že Ti vytýka spôsob výchovy Tvojich detí (ktorý je ale prechádzka rajom oproti tomu, ako ste boli vychovávaní Vy) - to všetko dohromady ma len utvrdzuje v tom, čo som písala aj v príspevkoch vyššie. Ona si dobre uvedomuje, že ste mali zničené detstvo a zrejme si nevie odpustiť, že to dovolila. Áno, snaží sa ospravedlniť sama pred sebou, lenže ona by asi potrebovala, aby ste jej odpustili Vy. Faktom je, že nie každý sa dokáže postaviť despotovi. Ty áno - zrejme máš predsalen v sebe kúsok takej tej "Pinochetovej duše" - no našťastie v zdravej miere. Ona nie. Sama si napísala, že povaha sa zmeniť nedá (čo je fakt, dajú sa len do istej miery korigovať jej prejavy). Čiže skús sa na to pozrieť aj z druhej strany - ani ona tú svoju zmeniť nedokáže. Skrátka zo zajaca leoparda nespravíš, a ani naopak. A som si viac než istá, že keby sa dianie z Vášho detstva teraz ešte raz zopakovalo, Tvoja mama by bola rovnako slabá a bezmocná, ako bola i vtedy. Síce možno o niečo skúsenejšia, múdrejšia, ale rovnako slabá. A hold, faktom je, že otec ju osobnostne prevalcoval. Za to ale ona bohužiaľ nemôže. Jedinú (a najväčšiu) chybu, ktorú asi urobila, bolo, že ho vôbec stretla. Myslím si, že Váš vzťah by sa postupne začal uberať úplne iným smerom, keby si sa v prvom rade Ty vyrovnala s minulosťou, matke odpustila (alebo ešte lepšie - stotožnila sa s presvedčením, že ona nenesie zodpovednosť za otcove správanie a to jej bolo na otca prikrátke - pretože je a vždy aj bola taká povaha) a keby si možno po všetkých tých rokoch zaujala post dcéry (nie otco-dcéry) a ju nechala zaujať post matky (nie manželko-matky). Na vine nie ste ani jedna, a zároveň obe. No myslím, že keby ste si to takto obe skúsili uvedomiť, boli by ste na tom oveľa lepšie aj psychicky, aj vzťahovo.
Teda... neviem, či som to dosť zrozumiteľne vysvetlila, čo som tým chcela povedať...?

@natycaga precitaj si toto https://www.pronaladu.cz/leciva-pohadka-o-krivd... to si citam ked uz neviem ako dalej. Mam za sebou nieco podobne.

Mate s mamou taky zrkadlovy vztah . Ty jej dookola ukazujes jej zlihanie s otcom viniš ju za to aky bol a Ako si trpela. Ona tebe robi to iste hlada vinu v tebe ze sa ti rozpadli vztahy. Nevies spracovat minulost no za zlihanie vztahov mozes iba ty a tvoji ex. Mama by sa tiez mohla vyhovarat na svojich rodiciv ich vychovu ako ju ovplivnili atd, ked odpustis krivdy z minulosti bude sa ti lepsie žit, Tes sa ze mas karieru a ze si vo vselicom šikovna no necakaj ze mama ti bude tlieskat. To Nie je jej štyl nikdy Nebol necakaj ze zrazu bude. To neznamena ze Ta nevie ocenit. Iba to neprejavuje tak akoby si chcela.. A ty Mozno trochu viac ocen ju. Taka uzasna si z neba nespadla nie vsetko si sama dokazala nieco robila dobre aj mama vo vychove len na to uz si zabudla alebo to nevidiš. To ze na nu kricis nie je dobre ., A mà pravdu snaz sa nekricat na dieta. Aby vas vztah raz Nebol horsi ako ten s mamou. Mate sa radi len sa musite naucit spolu komunikovat na inej urovni. A zacat mozes od seba.

@janne318 dakujem za všetky nazory, no ty si to tak najviac vystihla a opisala. Zamyslim sa a ďakujem

@natycaga za málo. Držím palce a prajem Vám, aby ste k sebe našli cestu. A nielen Vy dve, ale všetci súrodenci k nej i k sebe navzájom. 🍀😘 Jednoduché to asi nebude, ale ak sa Vám to podarí, isto sa Vám to vráti v podobe doteraz nepoznanej "sily rodinného puta". Lebo kamarátok môžeš mať stovky, ale mamu Ti žiadna nenahradí. A ver, že ani jej nikto nenahradí dcéru. Napokon - sama si matka. Vieš, čo pre matku znamenajú jej deti, aj matka pre ne. Veľa šťastia. 🍀🍀🍀

@natycaga akože nedá, veru dá sa neriešiť dokola minulosť, ale v prvom rade to musíš chcieť, ale podľa tvojich príspevkov ten pocit nemám.
Skús vyhľadať dobrého odborníka na spracovanie tej minulosti. To ti pomôže, lebo sama to ozaj nezvládaš.

@natycaga ja sa mame zasadne nezdoverujem,lebo nevie pochopit,len odsudit. Tiez by sme sa len pohadali. A bavime sa naozaj len o pocasi a beznych veciach. Navyse som nazoru,ze nebudem svojimi starostami zatazovat rodicov. U vas vidim problem aj v tom,ze mama sa na tebe vrsi. Otec ju deptal a na tebe si to vybila. K nemu si to nemohla dovolit,tak si svoje povie pri tebe. Nauc sa neriesit,nech si hovori,co chce. Viem,ze to boli. Ja keby som zacala premyslat nadtym,co mne vsetko mama povedala,som v depresiach. Volakedy som z nej bola zdeptana,dnes jednym uchom dnu,druhym von. Mama tu nebude vecne,snazim sa ju respektovat,beriem ju taku,aka je. Nemala lahky zivot,tak ako tvoja mama nemala lahky zivot a urcite jej nepadne dobre,ak jej vycitas minulost. Nie kazda zena je silna odist. Co bolo bolo,odpusti jej. Len tak mozte mat dobry vztah a dobuducna aj ty budes mat nos na dobrych partnerov,ak zahodis minulost. Naco je dobre sa v tom vrtat. Kazdy mal nejake detstvo. Niekto krasne,stal sa z nehi hotovy clovek do zivota. A ti,co mali nepekne zazitky z detstva sa musia pasovat zo zivotom,naucit sa zit,ale to sa da,ak si odpustime minulost. Zijeme pritomnostou a tu by sme si mali spravit peknu a nezit stale spomienkami na minulost,ktoru uz nezmenime. Mama ta urcite ocenuje,len to nevie dat najavo.

@vilma7 detstvo ovplyvňuje celý nas život. Ako sa k nam kedysi spravali, tak to robíme my, a teda nemôže odo mna chciet, aby som bola respektujuca a laskava, keď mne da toho nedostalo. Nie každý sa dokáže vyrovnat najmä s bolestivou minulostou, ci su to rodičia alebo expartneri len tak. Každý radi v diskusiách ist za odborníkom, ale nátrafit konečne na dobreho ta vyjde vela casu a peňazí a na to uz nemam naladu. Mam uz odskusane. Cize tak pomaly sa s tym sama snazim zmierovat a pochopit veci.

@natycaga znie tp ze sa na matku hnevas... co je pochopitelne. skus psychoterapiu