Ako zvládnuť neustálu potrebu riešiť zdravie?
Moja sestra si presla trocha horsim zdravotnym obdobim. Neciti sa dobre uz par rokov, skuse nieco riesi. Od neurologa cez kardiologa po gastrologa. Jedinu potvrdenu diagnozu ma nejaku tachykardiu a arytmiu. Ma vlastnu rodinu, 3 deti, pracu, snazi sa aby vsetko bolo tip top ale vnutorne trpi kvoli tomu ze jej nie je dobre. Bola aj u psychiatra uz. Dobrovolne, ale ten je povedal ze po pdychickej stranke je ok. Ale teraz k tomu preco pisem. Neustale ked sa jej zdravotne nieco stane, a tym myslim hocico, napr len jednoducha hnacka, ma potrebu alebo nutkanie alebo ako to nazvat s kadekym riesit. Zavola mne, napise kamoske, povie muzovi. Lezie s tym uz sama sebe na nervy ale akosi to nevie zastavit. Chcela by som jej v tomto pomoct lebo vidim ju samu to hrozne trapi. Stale mi hovori ze by chcela byt ten typ co ticho trpi a nevesia to na nos blizkym. Predtym taka bola. Mohla mat aj 40tkx horucky, nevravela nikdy nic. Byvali sme spolu v podnajme kym si nenasla manzela, pred 9timi rokmi (mala vtedy 28) a nikdy nic nevravela. Zmenilonsa to ked sa jej zdravotny stav tak rapidne zhorsil. Je to asi 3 roky, od porodu 3tie dietata. Cudzim sa samozjreme nezdvoveruje ale ma taky ten okruh (sme v nom asi 3) a tym stale so vsetkym. Vdaka za za kazdu radu
@anonym_autor Neciti sa sestra v skutocnosti osamelo, ze je napriklad vsetko na nej, alebo si pripada neviditelna, alebo ze na jej potrebach nikomu nezalezi? Niekedy ludia namiesto tychto pocitov hovoria o svojich chorobach vsetkym naokolo, poznam take pripady. Alebo ma proste prehnany strach z chorob po tom, cim si zdravotne presla. V obidvoch pripadoch vie pomoct psycholog (nie psychiater, ale terapia u psychologa).
@marianarem skor si myslim ze je to ten strach z chorob a len potrebuje uistenie ze to nic nie je. Aj ked je to uistenie od laikov a nie zdravotnych specialistov
@marianarem skor si myslim ze je to ten strach z chorob a len potrebuje uistenie ze to nic nie je. Aj ked je to uistenie od laikov a nie zdravotnych specialistov
@anonym_autor To ale pomoze len na chvilku, treba ist za tym psychologom.
@anonym_autor To ale pomoze len na chvilku, treba ist za tym psychologom.
@marianarem dakujem, navrhnem jej to
Za mňa je lepšie, keď sa človek zdoveruje, ako keď 'potichu trpí'. Môj otec večne všetko tají, až kým nie je úplne zle a potom sa to omnoho horšie rieši.
Tu fakt by velmi vedel pomôcť psycholog. Neviem teda , ze keď sestra bola u psychiatra, tak nedostala odporúčanie ist k psychologovi?
@anonym_autor ja jej rozumiem. Nie je nic horsie, ako ked sa citite zle a nevedia prist na pricinu. Zo zaciatku riesite, ci vam je naozaj zle, ked vysledky hovoria o inom, potom to postupne prerastie do extremneho sledovania sa. Mam to rovnako. Roky som mala zdravotny problem, vsetky vysledky u doktora dobre, nasledne som sa liecila u psychiatra, terapia u psychologa - nepomohlo nic.. Postupne sa len nabalovali dalsie problemy. Tiez si asi moje okolie mysli, ze som hypochonder, ze furt nieco riesim (aj obvodny lekar sa na mna uz krivo pozera ked si idem vymenny listok pytat k specialistovi).
U mna to ale ma este trosku hlbsie korene.. Mala som viac nez 10 rokov dozadu zdravotny problem, vtedy boli tiez vsetky vysledky ok (lebo boli robene nespravne vysetrenia) a zrazu bum, taky problem, ze ma to stalo skoro zivot (naozaj nechybalo vela). V podstate odvtedy mi je tazko uverit, ze je vsetko v poriadku (ajked vysledky vysetreni su v poriadku), ked mne je naprd, stale mam obavy, ze to dopadne ako vtedy, ze sa neurobili tie spravne vysetrenia, ze nieco prehliadli…
Tiez suhlsim s nazorom, ze asi lepsie, ked sa vam aj zdoveri (no rozumiem aj tomu, ze Vas obtazuje, ze furt nieco..) Tiez som mala otca, ktory sa nikdy na nic nestazoval.. On sice problemy mal, ale nechcel ostatnych zatazovat. Doslo to do takeho stadia, ze sa mu uz nedalo pomoct. Zial uz medzi nami nie je..
@anonym_autor Neciti sa sestra v skutocnosti osamelo, ze je napriklad vsetko na nej, alebo si pripada neviditelna, alebo ze na jej potrebach nikomu nezalezi? Niekedy ludia namiesto tychto pocitov hovoria o svojich chorobach vsetkym naokolo, poznam take pripady. Alebo ma proste prehnany strach z chorob po tom, cim si zdravotne presla. V obidvoch pripadoch vie pomoct psycholog (nie psychiater, ale terapia u psychologa).