Asi sa zrútim z manželovho správania

Ahojte mamičky. Viem, že každá máme svojich problémov dosť, ale tak každý nestranný názor pomôže. Kde začať? Vydávala som sa naivná, s hlavou v oblakoch, kedy som si všetky negatívne náznaky v správaní môjho terajšieho manžela nevšímala, resp. som si nechcela všímať. Vždy som si to sama pred sebou ospravedlňovala. Aj keď je pravda, že pred svadbou nebol taký manipulátor, psychopat v jednej osobe. Všetko psychické týranie (možno, je to silné slovné spojenie, ale posúďte samé) začalo tesne po svadbe. Keď prišla návšteva po našej hádke, ponižoval ma pred nimi, ohukoval a vysmieval sa zo všetkého, čo som urobila, neurobila, proste si chcel dokázať pred sebou a aj pred návštevou, že on je šéf domácnosti. Nebola som preňho, ani „len“ žena, lebo som mu neporodila dieťa. „Žena má poslúchať muža, držať hubu a krok“, či pri každom telefonáte na konci na miesto ľúbim ťa, som počúvala „polepši sa“. A keď vám takto povie min. trikrát do dňa a potom koľkokrát do mesiaca, tak to začne s človekom mávať. Toto „polepši sa“ trvalo dobrý polrok. Začal mať problém so všetkým, čo som spravila, akú som navarila polievku, že som nevypla práčku, keď som doprala – to bolo prvé, čo pozrel, keď prišiel z práce, či som vypla práčku a povedal, že „mi to bude vravieť, pokým sa to nenaučím“, výsmech z toho, keď som mu pár krát po sebe kúpila niečo na seba, namiesto "´dakujem" alebo z toho ako rozprávam. Komunikácia s nim už ani nie je normálna. Keď sa ho spýtam dve otázky naraz, tak mi na ne neodpovie, lebo on nevie, na ktorú má skôr odpoveď. Alebo keď niečo neviem, nepoznám, tak najprv 10 min. mi dáva najavo, že som hlúpa, lebo ja to nepoznám, neviem, ako to, že som o tom už nepočula a smeje sa mi. Keď sa v niečom pomýlim alebo to spravím zle, tak zase akési pohrdanie. Neraz ma napodobňoval, čo som neurobila podľa jeho predstav a pritom ukazovaní ma hypnotizoval, aby som si to zapamätala. Keď mu chcem niečo porozprávať, ako som sa mala cez deň alebo mu chcem niečo vysvetliť a jeho to nezaujíma, tak buď mávne rukou a odíde alebo mi skočí do reči a hovorí si to svoje. Dáva mi pocítiť, že to, čo ja rozprávam vôbec nie je zaujímavé. Klame mi, až fabuluje do očí a tvári sa, že čo si vymýšľam a veľmi rád ma prevráti na hlúpu. Dokonca pri sotení o zem, mi chcel nahovoriť, že som sa potkla (na rovnej podlahe) a tak sa presvedčivo obhajoval, že keby bola pri nás tretia osoba, tak mu uverí a zo mňa spraví hlupaňu, ktorá si vymýšľa a preháňa. Keď som mu vykričala, že hneď po robote prišiel domov (čo sa stávalo dosť často) a ani sa len nenajedol, nespýtal, ako sa mám alebo nepotrebujem s niečím pomôcť, keďže som prišla aj ja z práce a v domácnosti vždy treba niečo poriadiť, upratať a odišiel za kamarátmi si zašportovať a potom samozrejme nejaké to pivko, tak chytil taký amok, že mi vyhádzal všetky skrine, pokrstil ma p... je...á a kufre postavil pred dvere a ja som sa síce tvárila, že mi to nič nerobilo, ale srdce krvácalo, ma po polhodine vychladnutia prišiel odprosovať, že on ma ľúbi, aby som neodchádzala. Veľmi rád sa teší z toho, keď sa mi nedarí, keď sa sťažujem, že mám toho veľa, keďže pracujem v trojsmennej prevádzke a aj študujem a on takisto, lebo on chudáčik, nie je v tom sám a ľutovať treba iba jeho, že má toho veľa. Vyžíva sa v tom proste, keď mi dáva pocítiť, že som naničhodná, neschopná ako napr., keď dal ožehliť svoje obľúbené košieľky maminke, lebo ja som mu ich hneď neožehlila, popri tom, mal v skrine plno iných vecí opratých a ožehlených. Že „to je moja vizitka, že musel si dať košele ožehliť mame“. Keď mi povie, že má niečo rád a ja mu to automaticky na druhýkrát kúpim, (si myslím, že je to normálne), tak potom to už naschvál nezje a nechá to buď splesnivieť alebo počká, pokým prejde trvanlivosť a potom sa to vyhodí. Alebo som mu navarila jeho obľúbené jedlo, tak na druhý deň to nejedol a radšej si niečo iné objednal a keď som sa ho spýtala, prečo mi takéto veci neustále robí, tak mi len povedal, aby som sa vraj zlepšovala, lebo stále mám čo zlepšovať. A to, že mi neraz vykričal, keď som bola polroka nezamestnaná, že len vďaka nemu máme strechu nad hlavou, to už bola pre mňa bodka za tým všetkým peklom, lebo pred tým som zase ja bola tá, ktorá držala kasu a zarábala viac a snažila sa na všetky strany, aby sme si nielen zariadili byt, ale sa mali trošku lepšie. Žienky, takáto situácia trvá dobre dva roky a ja stále chradnem, upadám a neverím si postupne v ničom. Cítim sa ako hlúpa hus, ktorá nie je dobrá na nič. Rozmýšľam nad psychológom, lebo sama seba stále viac podceňujem. Dokonca som v takom štádiu, že sa s ľuďmi nedokážem normálne rozprávať ako kedysi, lebo niekde vzadu v podvedomí sa kontrolujem, či to, čo rozprávam hovorím správne, aby potom neprišiel výsmech. Keď mu aj tieto všetky veci, čo som vám popísala a to nebolo všetko, sa len zasmeje, že veď som srandoval. Teraz, keď ma už chytá triaška pri blikaní na mobile jeho meno, tak si sama sebe nadávam aká som bola hlúpa a naivná. Povedala som mu, že „ma stráca“, a že „ho už neľúbim“, že chcem proste odísť, tak povedal, že on bude o mňa bojovať, pokým nedosiahne svoje. Chcem odísť, ale neviem, či mám na to dostatok síl, ale ani zostávať nie je v tomto prípade na mieste, lebo ma odvezú na psychiatriu. Za každý postreh, názor alebo skúsenosť budem vďačná.
david1991
15. okt 2014
@sslnieeckoo a ako to chces riesit?
david1991
15. okt 2014
@svetluska131 toten tvoj prispevok, az mrazi..
lienka737
16. okt 2014
Ja som skôr z tých, čo neradia odísť, ale pri Tvojom probléme nevidím iné východisko.
To je čisté psychické týranie, keby si robila čokoľvek, tak nevyhovieš!!!
Jeho to úplne zjavne baví. Hrozná situácia, nechcela by som to zažiť.
Veľa síl prajem.
bonavoxa
16. okt 2014
@deprimovana Svůj příběh jsme tu psala několikrát...a bylo toho taktéž strašně moc. Po narození malé se to rapidně zhoršilo, ne zlepšilo. Najednou jsem byla ta, která potřebovala pomoct, někdy povzbudit, ta která ,,nic nedělala", nevydělávala... Poslouchala jsem taky věty typu ,,nebrbli", ,,zasloužíš si"? Zatnula jsem zuby, snažila se, zvládala to sama, ale nestačilo to. Všechno pořád celé zlé. Když sjem vzala malou k našim, aby si odpočinul a stíhal zakázky, tak sjem si tam jela podle něj ,,užívat"...a on si zatím vyšel s kamarádama, pospal si.. a zase nestíhal. Samo, že mě to spíš iritovalo. A jen na všechny strany vykřikoval, jak mu nedopřeju. lepila sjem to, trápila se, měla chuť ho praštit něčím, aby se mu rozsvítilo....Nejsem typ, co by hned napsal, že rozchod, nazdar..dávám nespočetně mnoho šancí. Ale realisticky jsem na to pohlédla a odešla.
Mám tetu, co žije s takovým despotou...ostatně můj tatík je vlastně taky podobný typ. Teta i máma jsou ty typické upracované a v něčem zahořklé ženské...Starost o děti, chod rodiny, veškerá zodpovědnost, barák, zahrádku...všechno zvládaly....a ještě celý den poslouchat ubrblaného chlapa. Taky se na mě koukalo skrz prsty..co bych chtěla, chlap je chlap, určité věci nepochopí, má právo odpočívat, brblat, rozkazovat,...Věřím, že ve spoustě rodin to takhle pořád funguje! Vždyť dnešní chlapi mají ještě pořád tu výchovu, že oni jsou pánové všeho. Na jednoho jsem narazila...i když se tvářil úplně jinak...jako romantik, pomáhal, mluvil, všechno...sám sebe na chvilku přesvědčil, ale pak už tu hru sám se sebou neuhrál. Všechno, co dělal mi vyčetl a že ode mě chtěl úplně něco jiného..jenže to neřekl. Málokdo pochopí, co je to každý den se piplat v nějakém detailu, jestli chce to, jestli ono, proč má zase blbou náladu a nechce o tom mluvit, proč jde radši za kamarádama...
Každý den sjem čekala, že to bude ok..a nebylo! Kdybych udělala cokoli, bylo by to zle. Je to v nich....
Odejít a pěkně rychle. Třeba ani nebude smutný, nebude prosit, nebude mu to líto...jako tomu našemu...s tím třeba taky počítat. Možná si ještě víc zahořkne a svalí zase všechno na Tebe...
natalym
16. okt 2014
@bonavoxa ak to dobre sledujem tak deprimovaná odišla od muža. Tak snáď sa má lepšie. Zaujímalo by ma to.
A k Tvojmu písaniu: no a celkom nakoniec, on netuší o čom točíš, však si bola spokojná, nie? Máme doma. 😉
pat_mat_minnie
16. okt 2014
Mam to iste doma.Resp.podobne, uplne to iste to nie je.A mame deti.Musis si jednoznacne stat za svojim a ukazat mu, ze s Tebou mavat nebude!Ja som mojmu dala iste ultimata a teraz uz hodnu dobu seka dobrotu.nesmies si dat skakat po hlave!Ja poznam zakony, zatial vsetko hra v moj prospech, keby mi chcel ublizit- akokolvek, tak ma sprepacenim holu rit.A toho sa on boji.Vystras aj Ty toho svojho!Daj mu najavo, ze ho nepotrebujes a on skonci velmi zle, ak sa nezmeni.Inak to bude len horsie.Drzim Ti palce!
bonavoxa
16. okt 2014
@natalym Opravdu? Tak to jéí velice gratuluji a přeju už jen to dobré! Přehlédla jsem to. Spokojená jsem nebyla, to jsem dávala najevo...ne, že bych se v tom vyžívala, ale chtěla sjem to řešit. On to bral jako útok. Jen netuší jako proč jsme nebyla spokojená 😃
natalym
16. okt 2014
@bonavoxa U nás taky tak.
natalym
16. okt 2014
@pat_mat_minnie Nechcela by som to riešiť vyhrážaním, a už vôbec nie ak by sme mali spolu zostať. No a môj muž si nenechá vyhrážať sa. Ale neviem ako to máte doma.
pat_mat_minnie
16. okt 2014
hm, tak potom neviem...Chcela som len poradit.Mnohi muzi radi drzia zeny vo svojej moci.To ale nie je laska, zena nie je ziaden kus nabytku, s ktrorym si muz moze robit co chce...A niekedy to inak nejde, ako trosku postrasit, nech sa chlapec spamata...Inak poradit neviem.V tomto vztahu vsak nie su deti, treba sa zbalit a odist a ked bude robit problemy, riesit to cez policiu, je len otazkou casu, kedy sa psychicke nasilie zmeni na fyzicke a vtedy je to uz ozaj velmi vazne.
natalym
16. okt 2014
@pat_mat_minnie Hej, je to ťažké. Nemám skúsenosti s extrémnym násilím. Môj muž má rád navrch, ani mi to nevadí, nech si má. Väčšinou sa mu to aj tak vypomstí samé. 🙂 Môj muž je zneužívač. Rád nechá všetko na mňa, vôbec ho netrápi, že potrebujem pomoc. Som skrátka za všetko zodpovedná. A nerád platí a dáva peniaze. Príjme hoćikedy ale nedáva. To je ale iný problém.
pat_mat_minnie
16. okt 2014
@natalym To nie je iny problem, to poznam, preto robim tu na MK len same vymeny, ziadne kupy.😞
natalym
16. okt 2014
@pat_mat_minnie 😞 Neviem čo s tým, zatiaľ som na to neprišla. jedine, že ho tak trocha zneužívam aj ja. Začína sa nasierať. Mám pocit, že nakoniec ja zostanem tá zlá a pointa unikne. :-|
bonavoxa
16. okt 2014
Pravděpodobně se jedná o jedince s manipulativními rysy.

Začni písať odpoveď...

Odošli