Asi sa zrútim z manželovho správania

Ahojte mamičky. Viem, že každá máme svojich problémov dosť, ale tak každý nestranný názor pomôže. Kde začať? Vydávala som sa naivná, s hlavou v oblakoch, kedy som si všetky negatívne náznaky v správaní môjho terajšieho manžela nevšímala, resp. som si nechcela všímať. Vždy som si to sama pred sebou ospravedlňovala. Aj keď je pravda, že pred svadbou nebol taký manipulátor, psychopat v jednej osobe. Všetko psychické týranie (možno, je to silné slovné spojenie, ale posúďte samé) začalo tesne po svadbe. Keď prišla návšteva po našej hádke, ponižoval ma pred nimi, ohukoval a vysmieval sa zo všetkého, čo som urobila, neurobila, proste si chcel dokázať pred sebou a aj pred návštevou, že on je šéf domácnosti. Nebola som preňho, ani „len“ žena, lebo som mu neporodila dieťa. „Žena má poslúchať muža, držať hubu a krok“, či pri každom telefonáte na konci na miesto ľúbim ťa, som počúvala „polepši sa“. A keď vám takto povie min. trikrát do dňa a potom koľkokrát do mesiaca, tak to začne s človekom mávať. Toto „polepši sa“ trvalo dobrý polrok. Začal mať problém so všetkým, čo som spravila, akú som navarila polievku, že som nevypla práčku, keď som doprala – to bolo prvé, čo pozrel, keď prišiel z práce, či som vypla práčku a povedal, že „mi to bude vravieť, pokým sa to nenaučím“, výsmech z toho, keď som mu pár krát po sebe kúpila niečo na seba, namiesto "´dakujem" alebo z toho ako rozprávam. Komunikácia s nim už ani nie je normálna. Keď sa ho spýtam dve otázky naraz, tak mi na ne neodpovie, lebo on nevie, na ktorú má skôr odpoveď. Alebo keď niečo neviem, nepoznám, tak najprv 10 min. mi dáva najavo, že som hlúpa, lebo ja to nepoznám, neviem, ako to, že som o tom už nepočula a smeje sa mi. Keď sa v niečom pomýlim alebo to spravím zle, tak zase akési pohrdanie. Neraz ma napodobňoval, čo som neurobila podľa jeho predstav a pritom ukazovaní ma hypnotizoval, aby som si to zapamätala. Keď mu chcem niečo porozprávať, ako som sa mala cez deň alebo mu chcem niečo vysvetliť a jeho to nezaujíma, tak buď mávne rukou a odíde alebo mi skočí do reči a hovorí si to svoje. Dáva mi pocítiť, že to, čo ja rozprávam vôbec nie je zaujímavé. Klame mi, až fabuluje do očí a tvári sa, že čo si vymýšľam a veľmi rád ma prevráti na hlúpu. Dokonca pri sotení o zem, mi chcel nahovoriť, že som sa potkla (na rovnej podlahe) a tak sa presvedčivo obhajoval, že keby bola pri nás tretia osoba, tak mu uverí a zo mňa spraví hlupaňu, ktorá si vymýšľa a preháňa. Keď som mu vykričala, že hneď po robote prišiel domov (čo sa stávalo dosť často) a ani sa len nenajedol, nespýtal, ako sa mám alebo nepotrebujem s niečím pomôcť, keďže som prišla aj ja z práce a v domácnosti vždy treba niečo poriadiť, upratať a odišiel za kamarátmi si zašportovať a potom samozrejme nejaké to pivko, tak chytil taký amok, že mi vyhádzal všetky skrine, pokrstil ma p... je...á a kufre postavil pred dvere a ja som sa síce tvárila, že mi to nič nerobilo, ale srdce krvácalo, ma po polhodine vychladnutia prišiel odprosovať, že on ma ľúbi, aby som neodchádzala. Veľmi rád sa teší z toho, keď sa mi nedarí, keď sa sťažujem, že mám toho veľa, keďže pracujem v trojsmennej prevádzke a aj študujem a on takisto, lebo on chudáčik, nie je v tom sám a ľutovať treba iba jeho, že má toho veľa. Vyžíva sa v tom proste, keď mi dáva pocítiť, že som naničhodná, neschopná ako napr., keď dal ožehliť svoje obľúbené košieľky maminke, lebo ja som mu ich hneď neožehlila, popri tom, mal v skrine plno iných vecí opratých a ožehlených. Že „to je moja vizitka, že musel si dať košele ožehliť mame“. Keď mi povie, že má niečo rád a ja mu to automaticky na druhýkrát kúpim, (si myslím, že je to normálne), tak potom to už naschvál nezje a nechá to buď splesnivieť alebo počká, pokým prejde trvanlivosť a potom sa to vyhodí. Alebo som mu navarila jeho obľúbené jedlo, tak na druhý deň to nejedol a radšej si niečo iné objednal a keď som sa ho spýtala, prečo mi takéto veci neustále robí, tak mi len povedal, aby som sa vraj zlepšovala, lebo stále mám čo zlepšovať. A to, že mi neraz vykričal, keď som bola polroka nezamestnaná, že len vďaka nemu máme strechu nad hlavou, to už bola pre mňa bodka za tým všetkým peklom, lebo pred tým som zase ja bola tá, ktorá držala kasu a zarábala viac a snažila sa na všetky strany, aby sme si nielen zariadili byt, ale sa mali trošku lepšie. Žienky, takáto situácia trvá dobre dva roky a ja stále chradnem, upadám a neverím si postupne v ničom. Cítim sa ako hlúpa hus, ktorá nie je dobrá na nič. Rozmýšľam nad psychológom, lebo sama seba stále viac podceňujem. Dokonca som v takom štádiu, že sa s ľuďmi nedokážem normálne rozprávať ako kedysi, lebo niekde vzadu v podvedomí sa kontrolujem, či to, čo rozprávam hovorím správne, aby potom neprišiel výsmech. Keď mu aj tieto všetky veci, čo som vám popísala a to nebolo všetko, sa len zasmeje, že veď som srandoval. Teraz, keď ma už chytá triaška pri blikaní na mobile jeho meno, tak si sama sebe nadávam aká som bola hlúpa a naivná. Povedala som mu, že „ma stráca“, a že „ho už neľúbim“, že chcem proste odísť, tak povedal, že on bude o mňa bojovať, pokým nedosiahne svoje. Chcem odísť, ale neviem, či mám na to dostatok síl, ale ani zostávať nie je v tomto prípade na mieste, lebo ma odvezú na psychiatriu. Za každý postreh, názor alebo skúsenosť budem vďačná.
kaktusik007
28. okt 2013
@deprimovana zvladnes to, neboj!!!!
aduuus
28. okt 2013
@deprimovana mozem len suhlasit s ostatnymi...urcite vyhladaj psychologicku, vyrozpravas sa, a mozno ti otvori oci...ja som tiez chodila k jednej, lebo som bola v podobnej ale o nieco menej zlej situacii...sice ja som to odchodom neporiesila, lebo som ho prisli lubila, a momentalne cakame babo, o mesiac sa ma narodit, priatel sa zmenil...za co som sice velmi vdacna, no popravde sa kazdy den pytam sama seba, ci je tato zmena trvala, ci sa to zas nevrati do toho zleho stadia...aj ked som urobila presny opak, tebe urcite neodporucam ostavat pri nom, aj ked viem,ze sa mi to velmi lahko vravi... ale uvidis, ze ked pozbieras sily a odides, tak ti odlahne, stretnes niekoho ovela lepsieho a potom budes uz len rozmyslat nad tym, ako si to mohla nechat tak dlho takto... drzim palce
kveta
28. okt 2013
@deprimovana Na socialnych sietach ho mozes zablokovat..
aduuus
28. okt 2013
@deprimovana a este nieco...predtym bol on ten co viac zarabal, viac investoval do nas...no po kratkej chvili sa karta dost obratila a uz dlhsiu dobu som zivitelka ja...vies ako sa vravi...kazdemu sa vsetko raz vrati 🙂
laila22
28. okt 2013
@deprimovana ja som nikdy nemala z neho strach a ked sme prisli domov, tak som mu to vzdy pekne vykricala... bez servítky... Samozrejme, ze on nic nechapal... Akoze co zas chcem...A ked som videla, ze to fakt nikam nevedie a ze EQ na je bode mrazu, ziadna empatia ani k nasej malej, tak som to zabalila... Ja som ho raz vyhodila z domu... Normalne som mu vsetko zablila a dala pred dvere na dvor v ciernych vreciach... Nepustila som ho ani dnu...Susedia mali asi sou.. Ale vybavila som ho jednou vetou medz dverami... Zbal sa a chod prec, alebo vyhod jeho.. Neviem ako ste na tom s bytom, ci je spolocny.. Ja som to mala o to tazsie, ze som mala babatko... V tom zmysle ako tu pisu baby, ze sa musis starat iba sama o seba...
tomikejt
28. okt 2013
@deprimovana ja som s takym clovekom zila takmer 4 roky. v decembri to bude rok, co som od neho odisla. jedina vec, ktoru v zivote lutujem, je ze som od neho neodisla skor. na zaciatku vztahu sa dokazal neuveritelne pretvarovat, spravil zo seba dokonaleho muza. po case som si zacala vsimat, ako som sa JA vlastne zmenila.. on ma nenapadne prevychovaval podla svojich predstav. sikovni manipulatori vedia svojej obeti vnutit svoj nazor tak, ze si obet mysli, ze je to vlastne jej nazor. Necakane som otehotnela, a vtedy sa zacala ukazovat jeho prava tvar. asi si myslel ze ked s nim cakam dieta, uz ho neopustim. ako bonus k jeho manipulatorskej povahe sa pridalo gamblerstvo, neskor aj drogy, ale to som zistila az na konci vztahu. ked sa maly narodil, zacal sa ku mne spravat horsie nez k handre. vynadal mi ze som totalne neschopna, lebo som kupila ine jogurty nez on chcel, co na tom ze ich v obchode nemali, mala som ist do ineho. hovoril ze som neschopna matka, pritom iba ja som sa starala o maleho, vstavala som k nemu v noci aj kazdu polhodinu, on sa odstahoval do vedlajsej izby aby sme ho nebudili. vacsinu casu bol nezamestnany, a vtedy nebol schopny vstat z postele skor nez pred obedom. a ak ho necakali ranajky, ani nechcite pocut tie slova ktore mi adresoval. sebavedomie som stratila uplne, aj priatelov, schudla som na menej nez 50 kg. stale som si davala pozor na to co poviem, aby ma nevysmial, alebo nevynadal mi. bala som sa s akou naladou sa zobudi.ja som stale verila ze sa nieco zmeni, chcela som malemu dopriat kompletnu rodinu, ale kedze ziadna zmena neprichadzala napriek prosbam a hadkam, uvedomila som si ze toto nemozem svojmu synovi spravit, aby vyrastal v takom prostredi, tak som mu povedala tesne pred prvymi narodeninami maleho, ze odchadzame. vtedy ma fyzicky napadol, skrtil ma a sklbal za vlasy. potom prosil, na kolenach, ze on sa zmeni, ze JA mu musim pomoct, ze ho nemozem opustit a bla bla. Ja som uz mala z neho strach. tvarila som sa ze dobre, o par dni som isla s malym k mojej mame, 50 km vzdialene mesto. chodili sme tam casto, on sam nas tam posielal, lebo ze si potreboval oddychnut (asi od toho nicnerobenia) takze mu to nebolo podozrive ze tam ideme, ale ja som uz mala plan. napisala som mu odtial sms, nech do troch dni sa zbali a opusti byt. samozrejme telefonaty a smsky plne nadavok a vyhrazok, neskor prosenia. mame spolu syna, ale naposledy bol za nim pred vyse polrokom, samozrejme sladky ako med bol na mna. zatial mam pokoj, neozyva sa, nechodi, asi si nasiel novu obet, len dufam ze ho prekukne skor nez ja. caka nas este sud a potom uz dufam pokoj. dobre si spravila ze si odisla skor nez by ta uplne znicil. takito ludia sa NIKDY NEZMENIA
deprimovanaautor
28. okt 2013
@laila22 ja som mala zase vždy taký hlúpy pocit, že čo zase príde, akú bude mať zase náladu a čo mu zase padne na nos. normálne mi postupne bolo lepšie, keď nebol doma a vyhovovali mi tie jeho výjazdy s kamarátmi a za svojimi koníčkami.
akrim1311
28. okt 2013
@tomikejt máte môj obdiv,že ste to dokázali.Veľa šťastia 🙂
deprimovanaautor
28. okt 2013
@tomikejt a teraz ste stále u svojich rodičov? alebo sa dobrovolne, na silu odsťahoval sám z bytu? to by som ja môjho manžela nijakým spôsobom nedonútila. ani neviem, či by som dokázala žiť v takom prostredí, v ktorom som s nim zdieľala všetko.
laila22
28. okt 2013
@deprimovana mna to chytalo pred vikendom, on bol cele dni v praci do vecera.. iba ked siel vikend, tak ma to tiez prepadlo, ze za co sa zas budeme natahovat, ako ma bude chciet manipulovat...ked mi mal v niecom vyhoviet, tak nebolo iba tak 🙂 vzdy si dal nejaku podmienku o ktorej vedel, ze na nu nepristupim...
deprimovanaautor
28. okt 2013
@laila22 poznam 😞
lent1lk4
28. okt 2013
@deprimovana citala som len tvoj prvy prispevok.. ja len tolko ze po jeho precitani mam pocit ze moj EX sa znova ozenil.. :-N Mam pocit ze niektori ludia si zacnu byt po svadbe partnerom prilis isti a zacnu sa spravat ako hovada.. lebo ved uz sme sa zobrali, uz je to v suchu... "Nebola som preňho, ani „len“ žena, lebo som mu neporodila dieťa" ... mam to chapat tak ze sa snazite o babo..? Utekaj od neho kym nie si okrem neschopnej zenskej aj neschopna matka a nie si od neho financne zavisla... Tych par mesiacov okolo rozvodu si poplaces, ale bude to stale menej trapenia, nez by si s nim mala zostat dalsich 10 rokov a este do toho zatiahnut aj drobca ktory za nic nemoze... 😞
tomikejt
28. okt 2013
no my sme nastastie neboli manzelia a ten byt je moj, teraz tam su podnajomnci, ja tam uz zit nechcem, snazim sa ho predat a potom kupit byt tu v meste kde mam rodicov. zatial byvame u rodicov v rodinnom dome. inak aj ja som mala problem dostat ho z toho bytu. on mi oznamil ze on tam bude byvat aj dalej a bude mi platit energie 8-(
@deprimovana
laila22
28. okt 2013
Ty si teraz s nim, alebo si sa uz odstahovala?
@deprimovana
deprimovanaautor
28. okt 2013
@laila22 momentálne som v hoteli a mám dohodnutý prenájom a aj následné sťahovanie.
deprimovanaautor
28. okt 2013
@tomikejt a si teraz sama? máš niekoho, či sa bojíš niekomu novému dôverovať?
tomikejt
28. okt 2013
@deprimovana nemam nikoho, pravda je ze som si myslela ze uz nikdy nebudem moct ziadnemu chlapovi verit, ale vies co, teraz je to uz takmer rok a citim ze ma ta skusenost dost posilnila, a myslim ze manipulatora rozoznam uz po par vetach rozhovoru. nebranim sa vztahu, len zatial som nestretla chlapa ktory by si ma zasluzil 😉 ale verim ze raz ho stretnem
deprimovanaautor
28. okt 2013
@tomikejt normálne sa teraz cítim nejak slobodnejšie ako sedím na posteli v hotelovej izbe. žiadny teror, žiadny negatívny vzduch, či zle očakávania, čo zase bude zajtra. keď sme aj niekde išli,tak som len trpla, aký zase bude. napr. ke´d sme išli na jednu výstavu, tak sme sa predtým dohadovali, kto bude šoferovať. ja som si ešte nebola istá, lebo som šoférovala len pár týždňov a počasie nehlásili bohvieaké. ale on stál na svojom, aby som šoférovala ja, lebo on si chce po tej výstave vypit s kolegami. bol to zájazd z jeho práce a nahlásil aj mňa a po tom sme mali ísť domov na aute. deň predtým hlásili v počasí poľadovicu a tak som povedala, že v žiadnom prípade nebudem šoferovať. tak na druhý deň mi to dal pekne vyžrať. síce šoferoval on, ale v autobuse a ani na tej výstave so mnou vôbec nekomunikoval, totálne ma ignoroval. takže som tam bola parádne na vyše. kolegyne ma len ľutovali a nechápali ako sa môže takto správať. zobrať ma niekde a potom kvôli trucovitosti (kvôli maličkosti, lebo on si nemohol s kolegami vypiť) ma mať na háku. na ďalšie dni, keď som mu vysvetlovala ako malému chlapcovi po lopate, že či je normálne, aby som šoférvala po poľadovici po pár týždňoch soférovania, tak bol nakoniec ticho, ale slova "prepáč", som sa do teraz nedočkala.
tomikejt
28. okt 2013
@deprimovana no a to uvidis, ako slobodne sa budes citit po dvoch - troch mesiacoch. to je pocit na nezaplatenie. ziadny stres, obavy, hadky.. par dni pred tym nez som definitivne odisla, som mala narodeniny. on cely den lezal pred telkou a akosi zaregistroval ze mi kazdu chvilu zvoni telefon a chodia smsky. potom vecer sa ma spytal , ze co mi furt vyzvana mob. hovorim mu, ze mam narodeniny. on len mykol plecom, ze preco by si mal pamatat narodeniny niekoho kto prenho v zivote nic nespravil. co k tomu dodat. a ten tvoj uz vie ze si odisla? akosi nestiham citat vsetky prispevky
mimake
28. okt 2013
@deprimovana jaaj moja len to ta trapi ze ako zvladnes stahovanie ? 😉 tak to si uz ok 😉 to je najmenej to sa uz nejako zvladne samo 😉 juj normalne z teba citit lepsiu naladu. len si ju uchovat. Treba sa nad tym vsetkym pousmiat a ist dalej. kazda z nas sa stretla s nejakym debilom, len tym debilom tazko vysvetlit ze su debili. 😉 fuha to bola veta. takze hore hlavu, nadych a zlate stranky riesia kazdy problem aj stahovakov najdu
deprimovanaautor
28. okt 2013
@tomikejt to verím. no on si myslí, že som u našich a, že sa vrátim, lebo som si zobrala fakt len najzákladnejšie veci a ostatné mám doma, takže musím aj to poriešiť ako všetko dostať ztadiaľ preč, lebo ja mám malé autičko a tam odveziem akurát tak jeden kufor. to s tými sviatkami som mala podobne. argument, že či si on má pamatať moje narodeniny a meniny, ke´d si nikdy nezapamatel rodičov, či sestru. vôbec mu na tom nezáležalo a koľkokrát, keď som mu to vyčítala, ako sa môže k tomu tak stavať, tak až po sviatku, mi išiel na veľa niečo kúpiť, aby som bola ticho. a také že rodinné oslavy, to uňho neexistovalo a ak aj išiel, tak tak že zase musel dať pocítiť, že takéto seansy (ako to on hovoril) neznáša.
deprimovanaautor
28. okt 2013
@mimake no sťahovanie je naozaj teraz ten najmenší problém. ešte príde teror, vyhrážania, vydieranie, prosenie, atď a následné veci súvisiace s rozvodom. no som na všetko zvedavá. len keby som mala naozaj niekoho, kto by mi so všetkým pomohol. 😕
zuzi241
28. okt 2013
@deprimovana urobila si veľmi dobrú vec pre seba,ušetrila si si kopec ďalšieho trápenia a ponižovania tým,ze si odišla.prešla som si niečím podobným...trvalo mi 7rokov,kým som sa úplne odhodlala,ale mali sme spolu aj dieťa.su to styri roky co s ním nie som a stale si pamätám ten úžasný pocit,ked som odišla.akoby mi spadol balvan,obrovský a ťažký zo srdca...konečne som mohla žiť ako ja chcem,jest,co ja chcem,ist kam chcem ja atd atd...myslel si ze bez neho si život s dieťaťom nezariadim 🙂 myslel si,ze sa vrátim 🙂 asi po dvoch rokoch mi povedal,ze dnes uz vie,ze keby bol iný,odist som nemusela a mohli sme byť spolu.ale mňa to nezaujíma...ja som šťastná,mam po svojom boku muža,ktorý mi dava všetku lásku,ktorému na mne záleží..držím ti palce.nedaj sa!si mladá,nic okrem prstena ta pri nom nedrží...si múdra inteligentna žena,poradis si oveľa lepšie v živote sama ako s hlupakom...len mu neuver,nenalet jeho sladkym slovám a sľubom...
tilly
28. okt 2013
citala som len uvod, ale prec od takeho cloveka kym nemate deti... najdi si niekoho, kto si ta zasluzi...
deprimovanaautor
28. okt 2013
@zuzi241 fu, koľko žien už len na tomto webe ma podobnú skúsenosť ako ja. kde je preboha problém? v matkách? v otcoch? v celej rodine? v celom sociálnom prostredí? kde? stále na to myslím a neviem prísť na tú správnu odpoveď.
laila22
28. okt 2013
@deprimovana deprimovana drzim palec, ze si sa odhodlala k odchodu do hotela... Uz sa tam nevratis... My sme raz boli na svadbe.. A za nieco sme sa doobeda posekali.. Moj ex sa tam so mnou tiez cely cas nebavil, spraval sa ako tlk.. Vzdy sa postavil niekde bokom, daval vsetkym najavo, ze oni nie su hodny aby sa s nimi bavil... citila som traaapne, lebo to bola svadba z mojej rodiny... A cez sobas sa postavil a siel si von z kostola zapalit cigaretu... A este kopec takychto kuskov.. Su to zakomplexovani, sebecki debilkovia..
laila22
28. okt 2013
@deprimovana aky vztah ma tvoj manzel k svojej matke... ja si myslím, ze toto je cele chyba matiek... Ako vychovavaju svojich synov. Nevravím o všetkých matkach, aby ma niekto nechytal za slovícka..
kveta
28. okt 2013
@deprimovana Co keby si poziadala o pomoc kolegov, spoluziakov, byvaleho frajera..aby Ti pomohli?
zuzkanik
28. okt 2013
@deprimovana Zbaľ sa, odíď a ani sa neobzeraj. Vyhľadaj psychológa, daj sa dokopy a začni nový život s človekom, ktorý si ťa bude vážiť.
deprimovanaautor
28. okt 2013
@laila22 neviem, zvláštny. ona vždy skákala a aj skáce ako on píska a to čakal odomňa.

Začni písať odpoveď...

Odošli