Chcela som byť len šťastná
Ahojte, chcem sa vyzalovat, kedze v mojom okoli by som nenasla pochopenie.S manzelom sme sa snazili niekolko rokov o babatko a teraz sa nam to podarilo a na mna sa to sype z kazdej strany. Keby som vedela co ma caka, tak by som do toho nesla. A mozno to, ze sa nam nedarilo bolo znamenie, ze sa mame na to vykaslat.Najskor ma postihla v praci nespavost, z ktorej som sa horko tazko dostavala, mala som z toho uzkosti, lieky som na to ziadne nebrala, potom som zostala tehotna, tak ma lekar vypisal na pnku, strach zo spanku stale zostal. V novembri sa mi zacali pridruzovat uzkosti, ale take bezdovodne z nicoho, vnutorny tras, busenie srdca, kontrola dychania. Po dlhej dobe som potom mala jeden super den, ked slo vsetko ako malo a potom vecer sa zas nedalo zaspat, zas sa kolotoc zacal odznova. Dva dni po vianociach som bola nutena navstivit po prvy krat vo svojom zivote psychiatricku ambulanciu, ja, co som vzdy bola vesela, optimisticka, nikdy som nikomu ani len vlas na hlave neskrivila, neviem cim som si to zasluzila. Bol mi predpisany guajacuran na uzkost a 1/3 trittico antidepresivum na spanok, prva noc po nom bola vseliaka asi 10x som sa zobudila, druha a tretia, tak podobne, stvrta spanok neprichadzal.
V prvom rade, psychiatrickymi problemami trpi znacna cast populacie, a nie nie su to blazni. Nikdy nepreberaj taketo pomenovania na chorych ludi. Ochorenia nie su "trestom" za niečo, ochorenia, prichadza, odchadzaju, niektore pretrvavaju. POdstatne je liecit sa. Tak ako ked je niekto chory na srdce, ide za kadiologom, niekto ked ma problem v mozgu - ide za psychiatrom, je to lekar ako kazdy iny.
A stastie nie je o idealnom zivote - ale o rozhodnuti sa byt spokojna aj napriek okolnostiam. Taktiez je nerealne si mysliet, ze musime byt stale "stastni" - to tak ani nefunguje. To ze mame aj problemy, aj placeme, je normalne a vzdy to tak bolo. Len bud sa tomu podas, budes sa krenkovat alebo to prijmes a problemy budes riesit.
Ale teraz keď píšeš mi prídeš úplne pri zmysloch tak neviem kde je problém... Nenahovaras si to náhodou???radšej sa sustred na bábätko .... Na vaše vytúžené bábätko ktoré ste tak dlho chceli..... Rob všetko preto aby si bola v pohode a spokojná aby aj bábätko bolo v poriadku a pohode... Neboj všetko bude dobré nemysli na zlé veci a sustred sa na to požehnanie ktoré vám bolo dané a užívaj si to ❤️🙏
mas uzkost,ku ktorej patri depersonalizacia a derealizacia,to z teba blazna nerobi, ma to coraz viac a viac ludi, ja som si tym presla,preto si dovolim ti napisat ze sa netreba lutovat a zacat s tym nieco robit
Nikde nepíšeš čo muž. Ako to berie, stojí pri tebe? Túžila si po dieťati, bolo ti dopriate. Je veľký omyl myslieť si že všetci ostatní sú zdraví a šťastní. Že len zdraví sú šťastní. Vieš aké obrovské percento ľudí má problémy psychologického alebo psychiatrického rázu? Chce to čas, vyrovnať sa s tým a bojovať, neľutovať sa. Nastavenie liečby tiež trvá nejaký čas, nie je to lusknutie prstov. Určite to máš ťažké, ale nemôžeš sa opúšťať. Zdravie nie je samozrejmosť.
nemozu to byt vedlajsie ucinky lieku tritico?
Tiež mi napadlo, že to môže byť hormonálnymi zmenami, t.j. ak si tehotná, môže to čoskoro byť za tebou...
Ziadny blazon, je to porucha nervovej sustavy. V tehotenstve je vdaka hormonom u mnohych zien velmi zhorseny spanok a to moze mat za nasledok nedostatocne zregenerovane nervy a z toho taketo problemy.
Netrap sa teraz otazkami preco sa to prave tebe deje, cielom je nejako sa stabilizovat, to by sa s pomocou psychiatra mohlo podarit. Su este aj ine lieky, ja som napr. v tehotenstve brala Mirzaten, ten by mal byt bezpecny a teda moja skusenost je, ze po prvom nasadeni clovek spi ako drevo. Trittico ani mne nepomohlo.
nie si blazon, za toto moze niest zodpovednost mnozstvo veci, hlavne chod za tym aby si to vyriesila, ono je mozne, ze su to vedlajsie ucinky, do toho hormony, ze proste naraz sa to tak dalo dokopy, ale ty to zvladnes!
to ako o tom pises je prejavom toho,ze nie si psychiatricka pacientka,lebo plne vies co sa s tebou deje,mas panicke ataky,nespavost je jeden z priznakov a tym,ze nespis cez den mozes mat z unavy pocity,z enezijes v realite...
ako stare dieta mas?
skus hlavne nemysliet na to co vsetko si nemala robit a najst spustac,ktory mozno vobec nesuvisi s babatkom,ale dlhodobou nespokojnostou s niecim v zivote,tym,ze dieta prislo sa telo uvolnilo a dava ti "vyzrat" co si v sebe dlho neriesila
Bojíš sa toho, že si tehotná, hormóny, čo bude, keď sa narodí.Nieco rob čítaj, pozeraj seriály máš dobre lieky moja sestra bola na liekoch celé tehotenstvo
Dakujem za podporu, do terminu mam este 3 mesiace, vcera som spala celkom ok aj tuto noc som sa prebudila len 2x, ale ked som sa zobudila som pocitovala uzkost, neviem preco. Dokonca sa mi o tom aj snivalo. Co na to manzel? Rozpravala som mu, ze mavam uzkosti, povedal mi, ze to bude dobre, ze obcas sa to aj jemu stava a potom sme sa uz o tom ani nebavili. Je pravda, ze sa bojim, ze co bude ked sa babatko narodi, ze ci tieto stavy nebudu pretrvavat a ci budem schopna sa on postarat, ale tesim sa nan velmi. A bojim sa ci mu tymito stavmi neublizujem. Mam uz zajednany termin u psychologicky, ale az na februar, skor neberu, lebo maju plno
prosim Ta ak
nevhodia domprace tak consa bojis nespania?Proste nevadi ked nespia,si doma
mozes polijovat cely den,nerob si uz vopred staroati,ze nezaspis,no a co?Rano pospis dlhsie,alebo cez den zdriemnes,zasa sa neboj co ked bude babo,akurat budes mat vyhodi ze sa ti v noci nebude chciet spat a mozes sa mu aj v noci venovat jed nebude dieta spat.Nerob si z toho staristi,casom sa to napravi ale teraz ak si doma cely den ,no co stresujes?Polezis cez den,mas vyhodu tak sa ukludni mysli na dieta a zbytocne lieky neber.Drzim palce.
Ahoj, čo sa týka liekov na spanie, účinky nie sú hneď, dokonca zo začiatku môžu účinkovať práve opačne. Čo sa týka úzkosti - ja som ju získala napr. extrémnym dlhodobým stresom. Najčastejšie mi stavy začali okolo 21-22, akonáhle som ľahla, mala som stavy, že umieram, tak som celú noc presedela. Veľmi dobre chápem, čo prežívaš, ale ja som sa s tým naučila pracovať. Nesmiem sa zamerať na to, že mi je v danom momente zle, ak mi prišla úzkosť napr. pri čítaní knihy, okamžite mením činnosť. Väčšinou za niečo, kde sa hýbem. A takto pekne odvediem pozornosť hlavy. Ono je toho veľmi veľa, v začiatkoch sa nesmelo pri mne vyprávať o chorobách, smrti.. ani teraz po rokoch mi to nie vždy "vyhovuje". Stačila mi nádcha a telo spúšťalo reakcie, že umieram... Ale treba čas a ochotu popracovať na sebe. Držím palce 🙂
V prvom rade zacni mysliet pozitivne, budes mat bábätko. Ale k veci to ze sa ti vsetkom okolo zda nerealne, mozno mas nutkave myslienky, pocujes hlasy, ci si predstavis veci ktore by si nikdy neurobila. Bojis sa. Za vsetko moze to ze nespis. Akonahle budes lepsie spat bude ti lepsie. Drzim palce
Ale prislo nieco dalsie, zacala som mat stavy, ze vsetko okolo mna je nerealne, neskutocne a stava sa mi to uz kazdy den a trva niekolko hodin. Uz som z toho ozaj zufala, preco sa mi to deje? Clovek chce byt len stastny a nakoniec sa z neho stane blazon 😭. Zajtra to vidim opat na navstevu psychiatrie.preco sa nieco take deje? 😭Nemam pravo byt vo svojom zivote stastna?