Čierna ovca rodiny
Ahojte.Ako sa vysporiadat s faktom,ze vas vlastna rodina odvrhla?
Nie je nato ani dovod,skor ja a manzel sme jedini v rodine,ktori sme so zivotom spokojni.
Vsetci okolo nas,teda resp vsetci iba z mojej strany rodiny,su nestastni ludia.
Ide o dve rodiny,mojich blizskych pribuznych,ktori si stale hladaju dovody ako nas neznasat.
Vzdy aj ked su u nas doma,ze ich pozveme na narodeniny,hody,trhy a tak,vzdy ma totalne na konci toho vsetkeho znicia.
Minieme vela penazi na pohostenie no na konci nemame nikdy nic,iba konflikt z ich strany,vsetko pokazene,vsetko zbytocne..
Proste si vzdy vymyslia nieco a potom grandiozne a velkolepo robia sceny a nakonci trieskaju s dverami,ked odchadzaju.
Takto na navsteve sa spravaju len u mna.
Nevedia sa ani vyzut a tak mi chodia po byte s tym,co pochodili celu Bratislavu.
Ak ich nato upozornim je zle.
Cokolvek im poviem alebo si zvolim slovicko nie,uz aj mam scenu ako vysitu,im sa nie nehovori.
Bojim sa ich no je to jedina rodina ktoru mam.
Samozrejme mam svoju rodinu,manzel a dve deti ale tato rodina je zo strany mamy,uz odmala som s nimi vyrastala.
Z otcovej strany uz nikto nezije.
Najnovsie ma vydedili vraj.Ono,mne natom nezalezi,ja som len chcela aby mi aspon jeden z nich zavolal do nemocnice ci som v poriadku,alebo ma prisiel pozriet...ale nic z toho sa nestalo.
Ja nechcem ziadne peniaze od nich,ja som vzdy len chcela nieco normalne okolo seba,istotu,opriet sa o nich,vyzalovat sa
Prečo s nimi stále udržiavaš kontakt, keď sa k tebe správajú ako k handre? Aj sama vidíš, že ani istotu, ani oporu v nich nemáš. Zrejme ti závidia, že žijete s mužom trošku inak, lepšie a tak si svoju frustráciu vybíjajú týmto spôsobom...ale poviem ti, že raz by mi niekto doma tresol dverami, alebo sa správal takto a už by na návštevu neprišiel...a nie sa ich ešte báť.
@anonym_autor zazit s nimi neake prijemne veci lebo zivot je skutocne kratky,sem tam si zavolat a tak neak normalne vztahovo zit,pekne ale pri nich je to vzdy peklo.
Nikdy neviem ako ma dostanu do konfliktu.Ani sa nenazdam a uz som nenavidena a znova a znova a opakovane.Tvrdia o mne veci,ktore nie su pravdive.Obe strany sa proti mne spolcili a sa potapkavaju po pleci,ohovaraju ma a neznasaju.A ja som roky ticho,aj ked ich pozvem som radsej ticho lebo jednoducho sa skutocne bojim.Preklinaju ma a ja ani neviem sa dopatrat k dovodu ze preco.Ked sa ich pytam kde je problem ani nemuknu.Neviem ci to takto niekto v rodine ma ale ja som uz komplet znicena z nich.Uvedomujem si ze ma sikanuju.
Neviem co robit,asi uz je skutocne cas ich od seba odstrihnut a zabudnut na nich lebo tato nenavist voci mne sa prenasa aj na deti...uz nevladzem s nimi dalej,moc si zelam aby to bolo ine ale uz nemam silu podniknut dalsie pokusy k tomu,aby som sa im zapacila.Im nic v zivote nevyslo,len tak levituju a nudia sa.Lasku z nich nezazil nikto,ani deti nemaju,len tak existuju a neznasaju ma,to je v klbku to,cim mi je moja rodina...
Tak sa s nimi nestretavaj, k comu ti su, co ti davaju? Ak len stres a nervy, tak to je jednoduche, odstrihni ich. Vidis, ze si z nich akurat v nervoch, na co ti to je? Radsej sama ako s takouto "spolocnostou".
Odstrihni sa,zi len pre svoju vlastnu rodinu,tymto sa tomuto vyhnes,a nebudes sa trapit.Nech si hovoria co chcu,nepocuvaj.Jednym uchom dnu,druhym von.
Prečo s nimi stále udržiavaš kontakt, keď sa k tebe správajú ako k handre? Aj sama vidíš, že ani istotu, ani oporu v nich nemáš. Zrejme ti závidia, že žijete s mužom trošku inak, lepšie a tak si svoju frustráciu vybíjajú týmto spôsobom...ale poviem ti, že raz by mi niekto doma tresol dverami, alebo sa správal takto a už by na návštevu neprišiel...a nie sa ich ešte báť.
@anonym_2c2557 neviem preco...aso preto,ze sa neviem odtrhnut od toho,ako nam bolo spolu dobre ako detom.Ale to je uz dobrych 25 rokov prec no ja radsej spominam iba nato dobre,nech sa z nich nezblaznim...po ich navsteve sa aj mesiac davam dokopy co som tak rozbita na kusky.Neviem preco sa to deje,vobec to takto nemusi byt.Mrzi ma proste hrozne moc,ze to tak je.Nie je nato jediny dovod.Ani ich dedicstvo nechcem a nehnevam sa ze ma vydedili.Cele dedicstvo by som vymenila za jediny svetly moment s nimi.Je to skutocne jedina rodina,uz potom nemam vazne nikoho z tych stran,na koho sa obratit ,je to jednoducho prec,bezdovodne...citim sa ako z detskeho domova a mam uplny des,ak si predstavim neaku hroznu situaciu,ktora sa moze udiat a ja nemam nikoho z nich..proste skutocne ma mata pocit dietata z decaku,ta hrozna osamelost,bezmocnost.neviem co s tym,mozno mi pomoze odbornik.Chcem sa hlavne venovat svojej rodine no existuje "mostik"ktory mi podava informacie o tom,ako nas nemaju radi a vzdy ma to prekvapi,lebo tomu nerozumiem a potom sa v tom pocite plavocim a dokazem byt smutna aj niekolko dni
@anonym_autor zazit s nimi neake prijemne veci lebo zivot je skutocne kratky,sem tam si zavolat a tak neak normalne vztahovo zit,pekne ale pri nich je to vzdy peklo.
Nikdy neviem ako ma dostanu do konfliktu.Ani sa nenazdam a uz som nenavidena a znova a znova a opakovane.Tvrdia o mne veci,ktore nie su pravdive.Obe strany sa proti mne spolcili a sa potapkavaju po pleci,ohovaraju ma a neznasaju.A ja som roky ticho,aj ked ich pozvem som radsej ticho lebo jednoducho sa skutocne bojim.Preklinaju ma a ja ani neviem sa dopatrat k dovodu ze preco.Ked sa ich pytam kde je problem ani nemuknu.Neviem ci to takto niekto v rodine ma ale ja som uz komplet znicena z nich.Uvedomujem si ze ma sikanuju.
Neviem co robit,asi uz je skutocne cas ich od seba odstrihnut a zabudnut na nich lebo tato nenavist voci mne sa prenasa aj na deti...uz nevladzem s nimi dalej,moc si zelam aby to bolo ine ale uz nemam silu podniknut dalsie pokusy k tomu,aby som sa im zapacila.Im nic v zivote nevyslo,len tak levituju a nudia sa.Lasku z nich nezazil nikto,ani deti nemaju,len tak existuju a neznasaju ma,to je v klbku to,cim mi je moja rodina...
@anonym_autor ahoj, ja som cierna ovca rodiny od malicka no nemam to az tak hrozne ako ty. Sice kritizuju a citovo vydieraju ale iba v sukromi, pred sirsou rodinou a vlaste aj sami pred sebou sa tvaria ako ma maju velmi radi. Radila som sa aj tu a rovnako som dostala rady prevazne ze sa mam odstrihnut a vsetko k tomu smeruje aj ked viem ze to nie je take jednoduche urobit ako ked ti to napisem. Poradim ti len, vykasli sa na vsetkych co si kto mysli co sa patri co by si mala. Pozri sa na svoje deti a urob co je najlepsie pre ne. Casto krat je to stastna mamina 🙂
čo ťa vedie k tomu aby si ich pozývala na oslavy, hody, trhy.
si nejaká zvláštna povaha. Ja by som už na nich sa dávno vykašľala, mne by ani nechýbali.
Stačí obyčajná závisť a už je dôvod, aby ťa nemali radi. Nerob oslavy u seba doma, ale v reštike, alebo piknik, nemusia sa vyzúvať. 🙂 A asi by nebúchali ani dverami. Nerob zo seba koberec, potom po tebe nebudú šliapať. 😉
@anonym_2c2557 neviem preco...aso preto,ze sa neviem odtrhnut od toho,ako nam bolo spolu dobre ako detom.Ale to je uz dobrych 25 rokov prec no ja radsej spominam iba nato dobre,nech sa z nich nezblaznim...po ich navsteve sa aj mesiac davam dokopy co som tak rozbita na kusky.Neviem preco sa to deje,vobec to takto nemusi byt.Mrzi ma proste hrozne moc,ze to tak je.Nie je nato jediny dovod.Ani ich dedicstvo nechcem a nehnevam sa ze ma vydedili.Cele dedicstvo by som vymenila za jediny svetly moment s nimi.Je to skutocne jedina rodina,uz potom nemam vazne nikoho z tych stran,na koho sa obratit ,je to jednoducho prec,bezdovodne...citim sa ako z detskeho domova a mam uplny des,ak si predstavim neaku hroznu situaciu,ktora sa moze udiat a ja nemam nikoho z nich..proste skutocne ma mata pocit dietata z decaku,ta hrozna osamelost,bezmocnost.neviem co s tym,mozno mi pomoze odbornik.Chcem sa hlavne venovat svojej rodine no existuje "mostik"ktory mi podava informacie o tom,ako nas nemaju radi a vzdy ma to prekvapi,lebo tomu nerozumiem a potom sa v tom pocite plavocim a dokazem byt smutna aj niekolko dni
@anonym_autor Rodina je istota, bezpečie, podpora, útočisko, láska ... oni nie sú tvoja rodina. Obklopuj sa ľuďmi, pri ktorých cítiš vyššie menované... aj keby to mala byť len jedna dôverná kamarátka, alebo len manžel ... Ak máš z toho čo sa deje úzkosť, navštív terapeuta. Možno sa dopátraš aj k tomu, prečo sa vedome týraš tým, že si s nimi stále v kontakte.
A zbav sa aj toho mostíka.
Ja som tiež čierna ovca rodiny, nech urobím, čo urobím, tak som za zlú... ale keď treba dačo pomôcť, tak som prvá, ktorá ich napadne. Tiež už dlhšie premýšľam, že toto musí skončiť. Učím sa pomaly hovoriť slovo Nie, nemám čas, nedá sa mi... tak či tak bude za zlú, tak aspoň budem oprávnene 😀👍
Ty si tiež divná, tak robia ti tieto veci, potom cirkus a ty ich este pozývaš. Toto ja nepochopím.
@anonym_autor ahoj autorka, nečítala som celú diskusiu, ale mám podobnú rodinu. Myslím, že si to dobre vystihla, že závidia a preto nenávidia. Oni inak nevedia, sú to v podstate chudáci. Ty nie si povinná ich znášať. Ja mám tiež takú najbližšiu rodinu, ostrihla som sa a som s pokojnejšia a nemusím počúvať ako ma niekto má potrebu stále len kritizovať a ponizovat. Nepotrebujem to, mám dosť svojich starostí a nie ešte nechať drevo rúbať na sebe. Takže povzbudzujem sa odstrihnúť, ano nie je to ľahké, ale ty musíš myslieť najprv na seba a potom svoju rodinu - deti, muž. A ľudí ktorý len šíria negatívnu energiu a ničia ťa odpísať preč. Nepotrebuješ ich, radšej investuj energiu do vzťahov s priateľmi....
@anonym_autor poloz si jednu otazku, keby si potrebovala pomoc a podporu boly by tu pre teba.?
Jedna zdvorilostna sprava na Vianoce a narodeniny, inak ziadny kontakt, ked chcu, mozu pozvat oni k sebe, do svojho domu ich nevolaj. , Ty si uz bola za svoju iniciativu ,,odmenena". Mozes sa na nich ...
@anonym_2c2557 neviem preco...aso preto,ze sa neviem odtrhnut od toho,ako nam bolo spolu dobre ako detom.Ale to je uz dobrych 25 rokov prec no ja radsej spominam iba nato dobre,nech sa z nich nezblaznim...po ich navsteve sa aj mesiac davam dokopy co som tak rozbita na kusky.Neviem preco sa to deje,vobec to takto nemusi byt.Mrzi ma proste hrozne moc,ze to tak je.Nie je nato jediny dovod.Ani ich dedicstvo nechcem a nehnevam sa ze ma vydedili.Cele dedicstvo by som vymenila za jediny svetly moment s nimi.Je to skutocne jedina rodina,uz potom nemam vazne nikoho z tych stran,na koho sa obratit ,je to jednoducho prec,bezdovodne...citim sa ako z detskeho domova a mam uplny des,ak si predstavim neaku hroznu situaciu,ktora sa moze udiat a ja nemam nikoho z nich..proste skutocne ma mata pocit dietata z decaku,ta hrozna osamelost,bezmocnost.neviem co s tym,mozno mi pomoze odbornik.Chcem sa hlavne venovat svojej rodine no existuje "mostik"ktory mi podava informacie o tom,ako nas nemaju radi a vzdy ma to prekvapi,lebo tomu nerozumiem a potom sa v tom pocite plavocim a dokazem byt smutna aj niekolko dni
@anonym_autor nemôžu ťa iba tak vydediť. Nevedia niečo čo ty nevieš?
@anonym_autor špecifikuj v akom pribuzenskom vztahu k tebe su tie 2 rodiny. rodicia, surodenci, sesternice, teta s ujom. ako sa vravi, rodinu si nik nevybera ale ak je pravda co pises, tak nechapem, naco ich stale pozyvas? lebo zas vydedit ta surodenci nemozu. to rodicia su k tebe taki? dopredu vies, ze ta tie navstevy psychicky zlozia, ale ty ich aj tak zas a znova pozves a co cakas? ze sa odrazu zmenia? ziadne pozyvania, ziadne navstevy, ak si chces uchovat zdravy rozum. predstavujes si ze ak nastane nejaka hrozna situacia a ze by si ich nemala, ze to je strasne. ako fakt si myslis, ze by ti prisli nejako pomoct? zabudni.
@anonym_autor ahoj autorka, nečítala som celú diskusiu, ale mám podobnú rodinu. Myslím, že si to dobre vystihla, že závidia a preto nenávidia. Oni inak nevedia, sú to v podstate chudáci. Ty nie si povinná ich znášať. Ja mám tiež takú najbližšiu rodinu, ostrihla som sa a som s pokojnejšia a nemusím počúvať ako ma niekto má potrebu stále len kritizovať a ponizovat. Nepotrebujem to, mám dosť svojich starostí a nie ešte nechať drevo rúbať na sebe. Takže povzbudzujem sa odstrihnúť, ano nie je to ľahké, ale ty musíš myslieť najprv na seba a potom svoju rodinu - deti, muž. A ľudí ktorý len šíria negatívnu energiu a ničia ťa odpísať preč. Nepotrebuješ ich, radšej investuj energiu do vzťahov s priateľmi....
@majusik1304 nie,pretoze som lezala v nemocnici a nikto o mna nezakopol,ani ci som prezila ci co...a potom som bola opat v nemocnici ked som rodila a opat nikto,ani o mna ani o moje dieta nestal...proste temnota,samota
@majusik1304 nie,pretoze som lezala v nemocnici a nikto o mna nezakopol,ani ci som prezila ci co...a potom som bola opat v nemocnici ked som rodila a opat nikto,ani o mna ani o moje dieta nestal...proste temnota,samota
@anonym_autor ty sa úplne vyžívaš v roli obete
@anonym_autor špecifikuj v akom pribuzenskom vztahu k tebe su tie 2 rodiny. rodicia, surodenci, sesternice, teta s ujom. ako sa vravi, rodinu si nik nevybera ale ak je pravda co pises, tak nechapem, naco ich stale pozyvas? lebo zas vydedit ta surodenci nemozu. to rodicia su k tebe taki? dopredu vies, ze ta tie navstevy psychicky zlozia, ale ty ich aj tak zas a znova pozves a co cakas? ze sa odrazu zmenia? ziadne pozyvania, ziadne navstevy, ak si chces uchovat zdravy rozum. predstavujes si ze ak nastane nejaka hrozna situacia a ze by si ich nemala, ze to je strasne. ako fakt si myslis, ze by ti prisli nejako pomoct? zabudni.
@anonym_6db72d ide o sestry...a to je to,ako sa odstrihnut od sestier...ale uz ozaj nic ine nezostava no neurobim to preto,ze by som to tak chcela ale preto,ze je to natolko neznesitelne,ze musim...Som najmladsia,mali by ma ochranovat ale deje sa presny opak.Ked sme boli deti bolo to ine no ako keby im preplo...alebo neviem fakt,netusim co sa stalo.Ani ja nie som dokonala,ved kto je,ale toto si nezasluzim.Mozdm vsak s kludom povedat,ze ani jednu hadku,a to ich teda bolo,ani jednu som nevyvolala ja...ja hadky z duse neznasam a predsa harmoniu mam iba s manzelom,ale so sestrami ziadnu...obe som uz rok nevidela,ony ma rozhodne na ziadne oslavy nikdy nezavolali...hambim sa pred manzelom ze to mam takto,idem sa prepadnut pod zem ze pes po mne nestekne
@anonym_autor ty sa úplne vyžívaš v roli obete
@rozculena mozno,co ja viem,takto to neberiem.Mne je proste uplne luto ze to tak je.Sestry si so vsetkymi "rozumeju"a vedia sa aj spravat ale pridu ku mne a ako keby ich vypustili zo zoo...Ver mi ,ze to chcem zmenit a aj si uvedomujem,co mi robia...a viem,ze to uz konecne musim stopnut.Nechcem byt obet,nechcem byt ich fackovaci panak-nevyzivam sa v tom.Len zavidim tie vseliake dobre rodinne vztahy okolo mna,poznam aj take co by dala sestra za sestru zivot ale co mam ja..nevyzivam sa v tom,iba tuzim,mam tuzbu zmenit to ale nemeni sa nic,naopak,zhorsuje sa to...je to nieco co ma bytostne trapi.Hlavne v nemocnici si to tak clovek uvedomi-v tedy ked je najhorsie
Uvedom si, že môžeš zmeniť len seba. Nie iných ľudí. Tvoja rodina ťa neznáša. Zmeniť to nedokážeš, proste vždy budeš tá neželana, úplne bez ohľadu na to, čo urobíš, ako žiješ a či sa to to páči. Takže zmeň svoj postoj. Prestaň sa pchať medzi ľudí, ktorí ťa medzi sebou nechcú. Máš manžela, deti, máš svoju rodinu, na ktorej záleží. Že ste sa pred tridsiatimi rokmi pekne hrali na dvore je milá spomienka ale nič viac. Je to preč a nezopakuje sa. Že sa o to stále znovu a znovu pokusas je asi aké zmysluplné,ako keď sa mucha pokúša vyletieť cez zavreté okno. Bucha do neho až do úplného vyčerpania a okno sa ani neotvorí a ani sklo nerozbije, len sama seba zničí. Tak sa prestaň hrať na muchu a obrat sa čelom k tvojej rodine, k mužovi a deťom. Prípadne k jeho rodine, ak za to (a o to) stojí.
Ved bud rada,odstrihli ste sa navzajom a preco sa pred muzom hanbis,ved zistil co su zac.Aj on musi byt rad,ze ma pokoj.Zi pre svoju rodinu.Tes sa z nej,ich neries.Nech si tiez ziju svoje zatrpknute zivoty.Netrap sa pre nich,na to neni dovod.
Zi len a len pre svoju vlastnu rodinu.Clovek aj tak chodi z roboty,do roboty a je rad,ze je doma vklude a nie este riesit taketo veci.Nekaz si tym zivot.
Odstrihni sa... nemá Ti byť za čím smutno, ľúto. Žiaľ, mať súrodencov automaticky neznamená mať harmonické vzťahy.
čo je lepšie? nemať so sestrami kontakt - alebo zakaždým z nich mať stiahnutý žalúdok? no tak ťa neprišli pozrieť. je to ich hanba, nie tvoja ...
nauč sa sebaúcte, potrebuješ takéto vzťahy, ktoré ti na konci "dňa" neprospievajú? život je krátky, a preto je najvyšší čas začať si vážiť seba a rozlišovať s kým sa budem / nebudem stretávať a mínať energiu a svoj drahocenný čas. žiješ v spomienkovej nostalgii, žiaľ väčšinou v dospelosti začneme vidieť veci inak...
@rozculena mozno,co ja viem,takto to neberiem.Mne je proste uplne luto ze to tak je.Sestry si so vsetkymi "rozumeju"a vedia sa aj spravat ale pridu ku mne a ako keby ich vypustili zo zoo...Ver mi ,ze to chcem zmenit a aj si uvedomujem,co mi robia...a viem,ze to uz konecne musim stopnut.Nechcem byt obet,nechcem byt ich fackovaci panak-nevyzivam sa v tom.Len zavidim tie vseliake dobre rodinne vztahy okolo mna,poznam aj take co by dala sestra za sestru zivot ale co mam ja..nevyzivam sa v tom,iba tuzim,mam tuzbu zmenit to ale nemeni sa nic,naopak,zhorsuje sa to...je to nieco co ma bytostne trapi.Hlavne v nemocnici si to tak clovek uvedomi-v tedy ked je najhorsie
@anonym_autor dovolia si len tolko,kolko im dovolíš ty,treba si otvoriť "hubu"
Autorka,Nemôžeš spomínať na pekne detstvo a spajať si to so súčasnosťou. Keby si bola sama s deťmi, pochopim. Ale máš muža a divim sa, že nezoberie v tomto trochu iniciatívy a nepomôže ti odstrihnúť sa od nich, veď jemu tiež stresujú život.
Ak je jeho časť rodiny normalna, skús zlepšiť radšej s nimi kontakt.
No a čo, chýbali by ti, ak sa na nich vyprdneš? Či to je povinnosť mať kontakt s rodinnými príslušníkmi, ktorí vás asi neznášajú?