Čo je to byť sebecký?
Mám takú dilemu. Čo je to podľa Vás byť sebecký. Môj muž mi často vyčíta, že som sebecká a že myslím iba na seba.
Napr. rýchlo mu spravím jesť aby som sa mohla najesť aj ja. Len rozmýšľam, a nie je od neho sebecké, že si nechá odo mňa robiť jesť
keď to môže urobiť aj on? Predsa pracujem tak isto ako aj on, hrnce a chladnička je naša spoločná, ja si chcem tiež kľudne sadnúť k jedlu.
Mali by sme predsa jesť spoločne, keď už, či nie, príp. pripravovať jedlo spoločne.......
Čo je to podľa Vás správať sa v partnerstve nesebecky?
Čo by ste povedali na to, že Váš manžel, otec Vašich detí, povie školopovinné dieťaťu, keď si pýta peniaze na lístky na obed, že zarob si.
Len sa snažím zase pochopiť........
Ďakujem.
Svokra mi povedala, že nám treba vyčistiť sedačku, že mám dávať pozor na dcéru, že prečo si neupravíme byt. Prečo to hovorí mne? Je to len moja sedačka, je to len moja dcéra, je to len môj byt?
Povie, že jemu sa niečo bojí povedať, lebo, že sa hneď nahnevá. Mama? Synovi?
Sedačka viem, že treba vyčistiť, lenže ja to budem musieť aj zaplatiť, lebo ako je to len moja sedačka, takže na to kašlem, mám teraz iné výdavky, na dcéru dávam pozor, mám ju odsledovanú lebo mne povie a že neprerábame byt? teraz ma to ani nezaujíma, lebo mám iné a kebyže mám ja na to prachy, t.j. moje tak by sa prerábalo, lenže keď to pôjde z tých našich, tak to nemáme. 😢
Skrátka mám dnes dosiahnutý prah bolesti. Zajtra bude lepšie.
@natalym sebecky clovek mysli v prvom rade na svoje dobro. nesebecky clovek mysli v prvom rade na dobro inych. prehnane nesebecky clovek nemysli na svoje dobro iba na dobro inych. to si mozu dovolit ludia v klastoroch, knazi, ale nie matka rodiny, od ktorej sa ocakava, ze bude v dobrej kondicii, aby vychovala svoje deti a bola im oporou.
ale sebeckost sa rodi v srdci, nie vo zvykoch. to, ze ked sme sa vzali, moj manzel automaticky cakal, ze budem vsetky domace prace robit ja, to nebolo sebectvo, to bol iba zvyk, lebo v ich domacnosti to fungovalo uplne inak, ako fungujeme u nas (ked sa to teda da tak povedat, kedze byvame v jednom dome 😀).
k tomu, co opisujes na zaciatku, ze ti vycita, ze si sebecka, lebo mu rychlo spravis jest... by som mu povedala, ze nech teda on urobi jest tebe, aby to bolo spravodlive. aj moj manzel mal zo zaciatku taketo tahy, ale to tiez bol vsetko len zvyk z domu a sam sa niekedy cudoval, ked som priamo pomenovala to, co robi a si uvedomil, ze naozaj to robi, nechava sa obskakovat, nikdy si jedlo nenaberie sam, co vsetko by doma mohol robit namiesto pozerania telky... nikto ho to nenaucil, tak som ho to musela ucit ja.
co je to byt sebecky. keby som manzelovi vysvetlila, ze nestiham vsetky prace v domacnosti robit tak, ako si to predstavuje a ked nestiham, mohol by mi pomoct. a on by to napriek tomu neurobil a dalej mi to vycital. keby som ho priamo poprosila o pomoc s niecim a on by to ignoroval. keby sa vybral len tak von, nic by mi nepovedal, len si robil svoje, co sa mu zachce.
manzel sa rozculoval, ze vela minam. tak som mu stale, ked som prisla domov, povedala na co vsetko som minula. zrazu nemal namietky, nevedel mi povedat, co z toho som nemala kupovat. taktiez sa trochu rozculoval, ze sa nestiham tak starat o domacnost. tak som mu pekne krasne povedala, co vsetko musim vlastne robit a kolko casu mi to zaberie a ze on tu zije tak isto ako ja, su to aj jeho veci, ja sice nepracujem, ale studujem, takze sme na tom rovnako. a ked sa mu nepaci, ze studujem, ze som bez prijmu, bez slova skolu necham a pojdem robit, z lasky k nemu s tym nemam problem. ked zacal hundrat na nejake veci v domacnosti, tak som mu povedala, ze ja to uz neriesim, ze to nechavam na jeho hlave, lebo ja to inak robit nebudem, tak nech to robi on. normalny clovek taketo veci pochopi a po case sa podla nich aj sprava, aj ked bol predtym zvyknuty inak. sebecky clovek dalej vycita, neprisposobi sa v nicom, neoceni, nepochopi. manzel, ktory mi raz vycital, ze som mu nenabrala jedlo a musel si ho naberat sam, mi vcera velmi dakoval, ze som mu navarila jedlo, ake chcel a dookola len dakoval, akoby to bolo nieco vynimocne. len je otazne, ci je tvoj manzel naozaj taky sebec alebo to ma tiez len taky zauzivany zvyk z domu, lebo onho bolo po vsetkych strankach postarane mozno az prilis
Asi najlepšie sa nad tým nezamýšľať. Ďakujem za príspevky.
Podla mna medzi nesebeckostou a sluzkou je tenka hranica. Tu si musi urcit kazdy sam. Ja to neviem presne vysvetlit, to musis nejak citit, ze aj ten partner sa snazi robit nieco pre teba/deti. Nie vzdy sa da, ze robia rodicia/partneri veci v domacnosti/pri detoch spolu. Skor je to o tom, ze teraz nieco urobis ty, potom ja. U nas - ranajky robi manzel, inac varim ja. Upratujem teraz ja, lebo som doma na MD a poviem si, ze aspon schudnem 🙂 Ale doteraz upratoval on. Skuska bude, ked pojdem do roboty. Ale on uz teraz vie, ze ak pracujeme v robote obaja, pracujeme aj doma rovnako obaja. Ziadna zenska praca, muzska praca. Nechcem nikoho urazit, ale myslim, ze chlapi maju vacsi nabeh byt sebecki. Zeny sa povacsinou pre rodinu a partnera viac obetuju. Mam 2 synov, tak neviem, co budu hovorit ich partnerky - nevesty. Dufam, ze potom nebudu reklamovat nasu vychovu 😉
@natalym Ak k tej sedacke - to je asi niekde v ludoch. Priklad - ideme na nedelny obed k mojim rodicom. Moja mama navarila vela, tak hovori - ked dokrmis mensieho, naber jedlo aj na pondelok pre deti a vas dvoch (ja a muz), nemusis varit. Ja - dakujem, ale preco iba ja. Ja mam teraz robotu, krmit dieta, on sedi, tak nech naberie on. To povedala moja mama, nie svokra!!!! Svokra mala ine hlasky, ked sme spolu chodili: svokra - jemu chuti tekvicovy privarok, ty ho nemas rada. Ja - ja sa to naucim varit, ked mu to chuti, ale jest to nebudem. Svokra - zly pristup, musis mat tekvicovy privarok rada aj ty!!!! 😀
Svokra uz nezije
@natalym Prečítala som si všetky príspevky a vieš čo? Na mňa to robí dojem, že nie ste jeden pre druhého rovnocenní partneri. Z nejakého dôvodu on cíti nad tebou prevahu. Možno kvôli prešľapu ktorý si urobila a on ti veľkodušne (z pohodlnosti) odpustil. Manželstvo môže fungovať aj na princípe podriadený/nadriadený, ale na to by si musela byť oveľa poddanejšia a mäkšia. Toto však očividne nespĺňaš. Čo by si vlastne chcela? Chceš to celé ukončiť, alebo urobiť hrubú čiaru a zmeniť vaše spolužitie od základov? Vidí sa mi, že by to snáď ešte išlo.
@natalym preťítaj si:
Není pravda, že vás jiní lidé dělají šťastnými nebo smutnými. Jenom vy sami jste odpovědní za své štěstí či žal. Naučte se nebýt závislí na druhých a dávat lásku sami sobě. Když vás lidé soudí, nacházejí na vás chyby nebo vám odpírají lásku, pochopte, že se sami necítí milovaní a že vy nenesete zodpovědnost za to, jak se cítí.
Neakceptujte výčitky ani nereagujte na negativitu jiného člověka. Jděte do jiného pokoje, nebo se jděte projít. A snažte se dát si lásku a akceptovat se. Jestliže už jste plní sebelásky, pak tuto lásku nasměřujte i na druhé. Buďte ochotni prohlédnout "negativní" chování. Pochopte, že negativita a sebeobranné reakce vycházejí ze strachu. Mějte soucit s utrpením druhých, přestože si je sami vytvářejí.
Láska si nestěžuje, nehádá se ani neobviňuje. Láska prostě jen přijímá druhého přesně takového jaký je. Láska přehlíží strach, protože strach není doopravdy skutečný. Procvičujte si to ve svých intimních vztazích. Starejte se o svou vlastní zahradu a nabídněte svému partnerovi voňavou růži.
Má-li jeden z dvojice špatnou náladu nebo je smutný, ten druhý musí sáhnout hluboko dovnitř a nalézt Zdroj lásky. A když objeví své vnitřní světlo, musí chvíli svítit jim oběma. To neznamená, že oporou by měl být vždy jenom jeden. Vztah musí být vyvážený. Avšak znamená to, že nastanou chvíle, kdy jeden z partnerů bude muset udržovat spojení se Zdrojem, zatímco ten druhý bude plný strachu a nedůvěry, a naopak.
Paul Ferrini: Svobodná láska
Dnes je ráno, nový deň a veci vyzerajú jednoduchšie. 🙂
Ja viem aký je môj muž, poznám ho veľmi dobre, viem, že nie je nejaký vyznavač gest a citov, viem, že je protivná panna, kritika druhých mu ide zo všetkého najlepšie 😀 , a je na prachy, teda nerád vydáva peniaze, to je jeho smrť. Niekedy som s tým vysporiadaná a niekedy to doľahne. Nemôžem povedať, hrany sa trochu obrúsili, ani ma už tak nevytáča, naučila som sa dýchať a on mi už nerozpráva také blbosti aké sú u neho štandartom.
Raz som to tu napísala, ak sa jeden vo vzťahu cíti nepohodlne, tak to má riešiť. U mňa to nie je ani o nepohodlnosti, ja som veľmi prispôsobivý človek. Stále sa v tom rypkám a rozmýšľam. Môj muž má tak neskutočný priestor odo mňa, v podstate nič nemusí, nemá žiadne povinnosti, záväzky, zodpovednosť a ten môj priestor sa neustále zmenšuje, resp. zmenšujem si ho sama. Asi musím prestať rozmýšľať. 🙂
Chýba mi sloboda. Sloboda rozhodovania, času, myslenia, ale neviem či som sa sama o ňu nepripravila.
Som skrátka vodnár nepoučiteľný.
@natalym To vazne? - to myslis to s tou svokrou alebo to, co povedala moja mama? Svokru uz neriesim 🙂 a to, co moja mama povedala, ja som sa vynimocne nevytocila, ale som jej to vysvetlila. Moja mama ma mna a moju sestru, neporodila syna a zdalo sa mi zvlastne, ze to povedala. Hlavne, ked ona ma nazor, ze muzovi netreba robit sluzku 😉 No ale vyletelo jej to z ust, sama sa divila, co povedala za somarinu (jej nazor) 🙂
Inac mojej sestre tiez raz povedala, ze naco ide cvicit, ze svagor co bude robit s detmi 😉 Moja sestra nato: ved su to aj jeho dcery, ci? Takze sa z nej smejeme, ci porodila dcery alebo ma radsej svojich zatov 🙂 Ale je to ta najlepsia mama na svete (len ju beriem s rezervou)
@natalym neviem, či sa ti niekedy podarí preonačiť pannu. Panna je tak strašne racionálna a vodnárky sú také krehké kvetinky poväčšine. Rada by som ti niečo poradila, ale neviem, či s tým dokážeš niečo urobiť. Na tvojom mieste by som sa učila byť k manželovi tvrdšia. Nereagovať na blbé reči, nepripúšťať si to. Akože pripomienka, že nevarím s láskou by mňa osobne vytočila do nepríčetna. Asi by som šplechla niečo ako: "no máš pravdu, nevarím s láskou, lebo v tejto rodine pociťujem jej nedostatok. Ale bola by som rada, ak by si mi ukázal, aké to je, variť s láskou, nech sa páči". Ja som vo svojej podstate baran, takže u mňa moja impulzívnosť nedovoľuje mojej povahe ticho čakať na zlepšenie. Určite nie si sebecká, to len tvoj "milý" manžel ťa chce zmanipulovať do tejto charakteristiky, aby sa on vo vzťahu opeknil. Takže nedaj sa!
Môj otec je tiež lakomá a šetrná panna (už sme to v inej téme preberali). Pamätám si jeho lakomé praktiky v detstve, dnes mu ich často vyhodím na oči, pretože deti si všetko pamätajú. A čuduj sa svete, hanbí sa za to a na svojich vnukov je, čo sa týka financií povoľnejší a vekom sa to trocha zlepšilo, nakoľko moja mama mu tú jeho lakomosť vyhadzuje na oči už hádam aj 40 rokov 😀
Takže moja rada, ak znesieš kritiku aj ty, znesie aj on, len sa toho neboj, držím palce 🙂 A druhá rada, nebehať chlapovi okolo riti, ja to tiež nerobím a to máme s manželom harmonické manželstvo
Nemám veľmi rada, keď sa povahy a sklony definujú horoskopom, horoskopy beriem tak trochu ako zábavné čítanie. Ale v tomto prípade to fakt sedí. 🙂
@natalym problem je, ze ty riesit nechces nic. vadi ti to ako to je, ale riesit to nechces.
uz si si nasla x dovodov, preco nie, aj si tu nejake uviedla.
vtah je dynamicka vec. akcia-reakcia. ty urobis - on zareaguje. on urobi - ty zareagujes. inak to nikdy nebude.
reagujete na seba uz teraz. to predsa vidis.
tebe nesedia prudke zmeny, to ti je proti srsti. tak chod na to postupne. proste postupne prestan robit veci, co sa ti nepacia, alebo zacni robit tie, co sa ti pacia.
bez pocitu viny to nepojde, tak s s tym zmier.
bez pocitu strachu, ze tym nieco prehlupis, to nepojde, tak sa s tym zmier.
bez nového brusenia hran, muzovho frflania, vycitiek, urazok, hnevu to nepojde, tak sa s tym zmier.
ak chces dosiahnut aspon nieco - budes musiet inde obetovat.
nechce sa ti obetovat? uz obetuvas teraz. ibaze to vidis ako cestu lahsieho odporu, preto ju volis. ale taka cesta je cesta do pekla. kto voli cestu lahsieho odporu, je to to iste, ako by nerobil nic. a takemu nakoniec cestu nalinkuje zivot podla seba, bez ohladu na to, ci sa ti to paci, alebo nie.
ja som sla na to podobne ako ty - teraz to uz pomalicky robim inak. ano, obcas lutujem. ano, obcas by som si najradsej poplakala, cuvla a vratila vsetko spat. ano, obcas aj placem. ano, mam strach, ako to skonci. ano, chcela by som, aby to skoncilo tak, ze to bude po mojom. ano, zmierila som sa s tym, ze nemozem si vydobit od zivota iba vyhody. a ak nieco chcem, inde zakonite musim obetovat. rovnovaha musi byt.
neexistuju len dobre rozhodnutia. kazde jedno ma svoje negativa.
ano, pomalicky sa nutim niest zodpovednost za svoje rozhodnutia. mozno to cele dopadne inak, ako som dufala. a mozno tak ako dufam.
ale uz nechcem cuvnut, lebo tam, kde som bola, by to bola na konci aj tak len strata. bud nakoniec zivot dvoch susedov v jednom dome, alebo by nakoniec aj tak odletel s inym vtacatkom na lepsiu pastvu. kto vie.
ale vidim uz malinke zmeny (velke ani nemozu byt, je to kratko). lebo akcia-reakcia funguje neustale. vidim ich na sebe, vidim ich aj na nom.
aj ja by som chcela len vediet nie ponizovat tu na fore.ked svokra nic nekupi vnucatu a neda nic na krstiny tak aka je?moji rodicia davaju malemu vela lasky a ked je lacne tak aj kupia oblecenie aj o sekaca alebo za 1€.ja nerobim rozdiely v cene v kvalite...
@ziwa1 Nie je pravda, že nechcem riešiť nič. Práveže ja riešim, krikom a dupaním som nevyriešila nič, skôr tichým bojom sa napodiv vyriešilo veľa.
Už som písala, viem aj vedela som aký je, nemôžem očakávať drastické zmeny, buď sa s tým vyrovnám alebo to vyriešim radikálne. Riešim aj túto možnosť.
Stojí ma to strašne veľa a niekedy ma prepadne strach či som túto investíciu nemala použiť inak. Bilancujem?
@natalym presne ako píše @ziwa1 - brúsenie hrán - je v manželstve nevyhnutnosť. Ja som mala divný vzor v rodine - lakomý otec a dominantná matka - u nás to teda iskrilo. Takýto bojujúci postoj som si dotiahla aj do manželstva - žiadne obskakovanie chlapa (to skôr môj otec obskakoval matku a tancoval ako ona pískala a do toho jej frfľal s tými jeho lakomeckými narážkami - takže si vieš predstaviť tú idylku 😀 ). S manželom sme si nastavovali zrkadlá, bojovali, až sme pochopili, že kľudne stačí zložiť zbrane a len sa nastaviť na rovnakú vlnovú dĺžku a nechať sa ňou niesť. Sme obaja dominantné povahy, ale môj manžel je úžasne veľkorysý človek, takže on vždy všetko vedel fajn stlmiť a hlavne on je u nás ten, ktorému lepšie ide prejavovať city. Ale fakt nám toto zladenie trvalo roky...
@alby2014 Pekne si to napísala. Ale čo ak ma ľúbi naozaj a ja ho znova a znova sklamem. Možno to so mnou myslí dobre a ja som naozaj taká hlúpa, že ma treba vychovávať a dirigovať.