Čo mám so sebou robiť?

Mňa partner týral ale fyzicky. Veľmi dlho som bola zlomena, neschopná ničoho, žiadna radosť zo života, nejdem to tu všetko opisovať. Chodila som k psychiatrovi, brala lieky ale nula bodov, miestami ešte horšie. Nakoniec po niekoľkých rokoch!!! som našla úžasnú psychologicku a ta mi neskutočne pomohla. Možno by si mohla skúsiť aj ty.

@h2 cvičila som 5 dni v týždni, ale ja už ani na to nemám energiu, nechce sa mi
Som ako vyžmýkaná špongia len by som ležala vyvalena na gauči

@janka_23 nemyslím si že som prípad pre psychiatra, nešibe mi ani nič podobne len som ako 60 ročná stará žena ubitá životom ktorá už nemá čo v živote viac dosiahnuť… skôr ta psychologička, ale to by naozaj musela byt schopná psychologička, nie len akože pani čo ma vypočuje a vytiahne odomňa peniaze

☹️ Je mi to veľmi ľúto. A keby ste skúsili ísť niekam na dovolenku, najlepšie na nejaký wellness, kde budeš len oddychovať a mať pokoj?

Ja som ti odporučila psychologicku nie psychiatra 😉 mne psychiater nepomohol, ale psychologička mi úplne otvorila oči a začala som znovu žiť. Keď si vybavíš odporučenie od lekára tak máš nárok na psychologické sedenia zadarmo. Plus ten šport je tiež fajn nápad, aj to pomáha.

ak nemas peniaze na 10sedeni zadarmo cez poistovnu ta vie predpisat vseobecny lekar. najst dovreho psychologa nie je lahke. ak sa nechces len vykecavat co chapem skus niekoho z institut virginie satirovej. co sa psychiatra tyka nechodia tam len sibnuti.... to co opisujes ty znie ze si minimalbe ba hranici depresie... mierna depresia sa da zvladnut s dobrou podporou a psychoterapiou. ale nepodcenuj to k psychiatrovi ani zdaleka nepatria ludia sibnuti. praveze uplne normalni ktori si zazili nieco tazke. ako ty.

Ja si tiez myslim, ze psychologicka by pomohla. Vykecat sa niekomu kto ma pochopenie a dal by ta na ten spravny zivotny chodnicek. Priroda ta upokojuje. Chodit castejstie teda. Vypadnut niekde na chatu kde je len priroda v okoli. Skus aj pozmenit doma mozno? Nejake vesele farebne, pozitivne doplnky. Drzim palce, nech to co najrychlejsie prejde a mozes si uzivat krasne a radostne chvilky s dcerkou.

Zmeň prosím optiku na psychiatrov. Keďže ku nemu nechodia iba ľudia, ktorím "šibe", ako si napísala. Ale aj taky ako ja- prežila som detstvo v strese, matka citovo chladná hysterka. Ja mam niektoré črty po nej, ale chodím k lekárovi kvôli uzkostiam, mávala som také silné panicke ataky, ze som myslela ze zomieram. A nemám pocit, ze ja alebo mnoho ľudí ktorých stretávam v čakárni, sú nejakí blázni. Raz tam je stara babička, cela v čiernom, ktorá zrejme nezvláda novú úlohu vdovy, potom mladá mama, ktorú vonku čaká manzel s dieťaťom v kočíku...Mňa osobne sa takéto vyjadrenia nejako nedotykaju, ale mrzí ma ako je nastavená spoločnost na Slovensku. Akoby ist ku psychiatrovi (raz alebo 10 krat) bolo nejaké zlyhania, hanba, vec ktorú treba skrývať. Keď čítam takýto názor, ani sa nečudujem ludom, ze sa za to hanbia. Ved kto chce chodit po svete s nálepkou "šibnutého magora co chodi k psychiatrovi"... A pritom mozno práve tí ľudia, ktorí ho vyhladaju, robia pre seba oveľa viac ako ostatní, ktorí sa radšej v súkromí trápia a hanbia sa riešiť svoje problémy.

@h2 boli sme preč 8 dni oddýchla som si, je pravda že sme si to užili ale nedá sa stále len dovolenkovať. Horšie je to doma keď už som v každodennom kolotoči

@juliet86 No práve. Že je problém nájsť dobrého psychológa ktorý by aj vedel problém riešiť a odstrániť. Pozriem to čo si mi poradila a skúsim možno.

chce to čas, rok je málo, si ešte ubolená z toho, čo si prežila. Ale myslím, že psychológ by ti pomohol. A nedaj sa oklamať tým, že keď sa niekto tvári šťastne, tak aj šťastný skutočne je. Len nie každý chce prepierať svoje problémy s okolím. To len ty teraz tak vnímaš. Keď ťa mama nechápe, nehovor jej nič, iba by ťa to ubíjalo ešte viac.

Ahoj, viem, o com hovoris. Skus zacat chodzu alebo pomaly beh. Aspon 40 minut. A popri tom pocuvaj podcasty, mne velmi pomohol ten na fotke. Je to vtipne a zdvihne ti to naladu a pochopis, ze nie si sama, co stretla nespravneho... skus to. Polnisova a Evelyn ti spravia naladu. Skus. Najdes to na Spotify, vo verzii zadarmo budes mat kazdu pol hodku nejaku reklamu. Pocas chodze vonku to mozes pocuvat. Daj vediet potom, ci sa ti to paci.

Tiez si myslim,ze určite psychológ ak nemáš žiadnu blizku dušu na vykecanie.Prve stretka mas zdarma a zalezi aj lokalita,nie kazdy si vypyta majland.My mame v rodine tazku depresiu prave po vztahu s tyranom,narcisom.Najprv sa to neriesilo,lebo dufala,ze sama to zvladne..nezvladla,su to uz roky a keby isla skor,nezajde to tak daleko a pre mna ako rodinu je velmi bolave byt toho divákom.Tak ta prosim chod a hlavne kvôli svojmu dievcatku.Mimochodom,u nas mala terapie zdarma aj u psychologiciek,vystriedala tri a psychiatra sme nasli podľa obvodu.A tiez zdielam nazor co tu uz bol,ze vacsinou je psycholog alebo kouč lepsia volba ako psychiater-tam skoncis na liekoch uz len preventivne

Myslím si ,že ti chýba cieľ .Skús sa vrátiť do minulosti ,čo si chcela zažiť ,vlastniť skús si splniť sny a to ťa možno nakopne nájdi spoločné aktivity s dcérou a mamičkami v okolí venuj sa dcére vymýšľaj jej program ,alebo sa prispôsob jej návrhom povedz si život ide ďalej niektorí sú na tom horšie ,ako ja a to ťa posunie ďalej .Stačí ,že dieťa nemá ideálneho otca nepotrebuje mať aj takú matku povedala by som si a robila a dala by som jej aj modré z neba . Mám dcéru a to je môj hnací motor povedala by som si a chlapov je dosť a niekde je aj ten môj vysnívaný hlavu hore a idem všetkým ukázať ,že si to šťastie nájdem.

@evora prepáč nechcela som ťa tým uraziť ani nikoho kto chodí k psychiatrovi ale myslím si že by ma vybavil liekami a dovi.

@marysa21 tu nejde o chlapa ale o mňa že sa neviem už z ničoho tešiť. S malou chodím na tanečnú som rada že ju to baví a je super vidieť vlastne dieťa ako ho to baví ale ja neviem niečo vnútri ma drží neviem čo, som sama so sebou nespokojná. Nad chlapom ani nerozmýšľam ja to ani neviem opísať čo vlastne mi je. Drží sa ma zlá nálada neviem ako to prekonať, myslela som si že to zvládnem sama, aj som sa snažila byt v pohode ale vidím že je to len na oko niesom v skutočnosti v pohode.

Väčšinou sa doporučuje psychiater plus psychológ. Niektore stavy sú také, že si liečbu vyžadujú lebo bez liekov to nejde. Nemyslím ale, že ty si ten prípad. Tebe stačí naozaj dobrý psychológ. Ale hladaj, zistuj na základe recenzií. Ja, som mala velke šťastie, moja bola úžasná. Dávala mi rôzne úlohy, vysvetľovala.. No skrátka skvelá ženská a jedine co ľutujem je, že som ju nenavstivila skôr.

Myslím si ,že ti chýba osoba ,ktorej by si sa vyrozprávala a vyplakala zo všetkých problémov ,ktoré ťa žerú z vnútra a našla pochopenie a povzbudila by ťa a možno nasmerovala v živote a ukázala ti tvoje pozitíva ,ktoré ten blb v tebe zničil (potlačil na nulu ) buď si ju nájdi tu ,alebo zájdi ku psychológovi a ten ťa vráti späť na cestu života .

Napadlo mi niekolko bodov.
1. rodinne oslavy - kazda rod. oslava je tak trochu pretvarka, kde sa kazdy snazi ukazat v co najlepsom svetle. Nikto nebude na stretavke vytahovat, ze manzel si rad vypije, strykovi zacina demencia a sesternica sa uz 5 rokov lieci na neplodnost. Preto to treba brat trochu s rezervou, povyskierat sa na pribuznych a ist dalej.

2. rozhovor s mamou, ktora ta vzdy odbyje. Ked ta vzdy odbyla doteraz, odbyje ta aj nabuduce, pochopenie u nej nenajdes. Chce to najst si inu osobu, dobru kamosku, ktora sa postavi na tvoju stranu.

3. nemas na nic energiu, len by si lezala, nic ta nebavi ani nezaujima, nevladzes cvicit - to su priznaky nastupujucej depresie a presne takto sa citia mnohi ini ludia navstevujuci psychiatra. Normalni ludia ako ty, ktori maju zdravotny problem a liecia si ho. Mozes zacat u tej psychologicky a casom uvidis, ci ti to bude stacit, niekedy treba nastavit aj farmakoliecbu.

Uplne sa nachadzam v tom, co opisujes, tiez neviem najst vnutorny pokoj. Som po psychicky velmi narocnom rozvode, exmanzel ma tiez psychicky tyral, najvacsie peklo nastalo po nasom odluceni, rozvodovom konani a vysporiadavani BSM. Myslela som si, ze ked toto vsetko skonci ( trvalo to cele takmer 2 roky), bude dobre. Avsak po tom vsetkom to na mna praveze cele nejak dolahlo, citim sa citovo vyprahnuta,neviem sa z nicoho tesit, nemam v zivote ziaden ciel. Prezivam zo dna na den, zaroven mam problem nadvazovat nove vztahy, tie existujuce udrziavam, ale takmer vsetky kamosky maju toho nejak vela - maju male deti alebo su tehotne. Cez den dam vsetku energiu do toho, tvarit sa ok, ale ked pridem domov, citim sa neskutocne vycerpana. Mam za sebou aj sedenia u psychologicky, orientujem sa na cinnosti, ktore mi odporucala a ma naplnaju (sport, praca v zahrade, citanie, stretnutia s kamoskami), ale ono to stale nejak nestaci. Cele sa mi to odraza aj na vykone v praci :/ Nemam s kym zdielat radosti a starosti a to cloveka ubija. Psychologicka mi tiez odporucala manualne prace na odreagovanie sa,skus ak mas priestor 🙂

@savanna no vidíš a ja som na tom tak zle že som sa už ani pretvarovať nevedela a nevyškierala som sa. Nebavilo ma ani rozprávať sa s nikým. Nikto z nich ani nevie čím som si prešla čo som zažila lebo nechcem o tom hovoriť a v podstate sa ani nepýtajú za čo som aj rada pretože fakt by sa mi to nechcelo vysvetľovať.
Rozhovor s mamou som len skúšala sa vyrozprávať ale už viem ze to viac nespravím.. len mi je ľúto ze v podstate najbližšia osoba ma ani nevypočuje.
A čo sa týka pohybu cvičila som pravidelne aj kardio aj silové tréningy no teraz už na to ani nemám náladu ani chuť a neviem sa prekonať je mi to v podstate jedno že som prestala cvičiť. Jediné čo ma baví chodiť do lesa, na lúku tam si vždy zajeme nejaké dobroty. Občas si vezmeme loptu alebo bublifuk, pálky s loptou…
Skúsim si nájsť podľa recenzií nejakú psychologičku, odmietala som to doteraz, tak možno zmením názor

@tina011 ja už ani cez deň sa neviem pretvarovať aká som šťastná, v pohode, všetko je okej
Ja neviem ani aké manuálne práce by som robila… ak mi toto povie psychologička no neviem či by som prišla na druhé sedenie.. to podľa mňa nieje riešenie problému. Veď sama vidíš že to akosi nestačí

Podľa mňa toho robíš dosť, aj tie pikniky, prechádzky, krúžky s malou. Ja sa tiež niekedy cítim podobne, a to som ani neprežila to čo ty. Celkom zaberak bol aj minulý rok, deti doma, pri tom pracovať, variť, tiež som bola ku koncu už nejaká vyhorena. Ešte aj stále bez kolegov na homofise, ze človek sa nemá tak s kým vyventilovat. Ale nejak mi príde, že pomáha fakt len tá príroda, cvičenie, nejaké to stretko s kamoškou na kávu, nech človek príde na iné myšlienky. A mne teda tiez sa nedá nasilu sa usmievať. Ja už keď sa cítim nejak moc prepnuta, tak skôr som vtedy len sama so sebou, fakt len sa niekde zavrieť a precítiť tu svoju melancholiu, skúsiť sa zrelaxovať a aspoň nejakú tú chvíľu sa ničím netrápit. A hlavne sa necítiť divne kvôli tomu, že nie sme vždy vysmiate a energické. Myslím že takéto pocity zvyknú odzniet samé, ze sam život človeku prinesie nejaké podnety. Horšie je už ale keď človek naozaj nevládze stať z postele alebo sa mu zdá všetko márne a nedokáže nájsť v sebe silu normálne fungovať, to už by som šla potom za psychológom. Len v podstate to som ti chcela, aby si sa necítila nebodaj previnilo ze teraz nie si úplne najšťastnejšia, neboj, tvoja dcéra je v pohode, to ty si ta, co ma všetkého teraz asi po krk. Možno by bolo dobré, keby si aj ty robila niečo pre seba, bez dcérky, nejaký kurz napríklad, čo by ta bavilo a kde by si aspoň na chvíľku úplne zmenila prostredie a starala sa len sama o seba.

@podmostom áno jej sa snažím robiť program lebo veď hádam sa nebude doma pozerať na zúfalú matku zničenú
Tiež si myslím že mi chyba kontakt s niekym dospelým s kým by som sa bavila normálne, nielen sťažovať sa ale taká pohoda aby bola. Niekde na drinku možno. Ja už ani kamošky nemám, keď vedeli že som s malou ostala sama volala som im aby sme sa šli niekde do mesta spolu zabaviť chcela som zmeniť myšlienky, ale skôr mi to prišlo ako keby sa mi vyhýbali, asi si mysleli že im budem na príťaž a pokazim náladu že sa budem ľutovať alebo ja neviem čo. Úplne sa mi všetky otočili chrbtom…
A čo sa týka mňa tak vôbec netuším čo by ma bavilo. Síce prácu mám, chcela som mať bokovku ako fotografka (nie rodiny, deti) ale neviem upustila som od toho a neskúsila som to.

Žiadna psychologička ta do ničoho nútiť nebude. Ako prvé bude rozhovor, aby vedela aký máš problém, čo chceš riešiť, čo je to podstatne co ta trápi. Niektorí dávajú robiť aj testy, taky profil osobnosti. Mne napríklad poradila prečítať knihu, keď nemám s kým hovoriť tak hovoriť sama, so sebou, dávať si otázky, aj si odpovedať. Možno sa to zdá smiešne, ale pomáha to 😃 a úplne najdôležitejšia vec je nemať predsudky, nehovoriť si ze aj tak mi ta psychoska nepomôže. V prvom rade ty musíš byť nastavená na to, že si chceš pomôcť a ideš to riešiť. Byt otvorená a naozaj jej povedať všetko, aj to o com sa ti bude ťažko hovoriť, za čo sa budeš hanbiť. Ona sama ta otázkami navedie. Iba vtedy ti skutočne pomôže

Ja si obcas vypocujem videoprispevky od: katarina runa

@blueprincess ozaj vidíš na Katku som úplne zabudla, ju som počúvala ohľadom rodičovstva.. ďakujem idem si ju pustiť nech aspoň dnes večer idem spať s dobrou náladou

To mi je ľúto s tými kamoškami. To čo su samé bezdetne keď sú také nechapave? A jeej ty vieš fotiť? Ja práve rozmýšľam nad nejakým kurzom, ze by ma to niekto naučil poriadne. A tu Katarínu Runu si musím aj ja pustiť už konečne, veľa som o tom počula.

@podmostom áno bezdetné tak načo by sa predsa zaťažovali nejakou chuderou 🙂)
Chcela som ale fotiť pre firmy na eshopy a tak… 🙂
Pusti, robí aj nejaké kurzy ale ja som voči týmto kurzom trochu skeptická aj čo sa týka nevychovy.cz a všetkých kurzov vlastne.

neviem ako dlho si zazivala s muzom ten zly vztah, ale asi to je normalne, ze sa nejaky cas mozes takto citit vyprahnuto...a ako velka je dcera? si este doma s nou na rodicaku alebo uz chodis do prace? vsetko veci co mozu mat na to vplyv...inak poradila by som regresnu terapiu ak chces "lepsieho" psychologa